Keď sa povie Piešťany, tak ihneď spozorniem. Nikdy som tam nebol, ale v predstavách si ich spájam s krásnymi spoločníčkami, ktoré sa akoby náhodou na mňa usmievajú a túžia nielen po drinku. Túto predstavu zrejme vo mne vyvoláva arabská komunita, ktorá sa do Piešťan chodí nielen vykúpať. Predstavujem si kasíno s hromadou žetónov, ktoré putujú k môjmu stolu.

Keď sa povie Piešťany, tak ihneď spozorniem. Nikdy som tam nebol, ale v predstavách si ich spájam s krásnymi spoločníčkami, ktoré sa akoby náhodou na mňa usmievajú a túžia nielen po drinku. Túto predstavu zrejme vo mne vyvoláva arabská komunita, ktorá sa do Piešťan chodí nielen vykúpať. Predstavujem si kasíno s hromadou žetónov, ktoré putujú k môjmu stolu. Len si to predstavujem, a predstavte si, že sa tam cez víkend idem pozrieť. S mojou večne usmiatou manželkou, našou Dorotkou a ešte s dobrými kamarátmi. Zraz máme v tom najluxusnejšom hoteli, aký sa dá v Piešťanoch zohnať - v  našich karavanoch. Trochu bokom a predsa dostatočne blízko mesta - v Ratnovskej zátoke.      

STLP Ratnovská zátoka (neoficiálny).

"klikni pre zväčšenie"

 

 

Pozvanie a program pre nás pripravili karavanisti z Hrádku - Lasice, ktorí sú tu doma. Tak im víkendový itinerár necháme, aby sa ukázali.

V piatok podvečer, večer a až skoré ráno sa nič mimoriadne neudialo, čo by mohlo nezúčastnených zvlášť zaujímať. Dokonca som nestihol ani fotiť. Mal som plné ruky práce, plné ústa dobrôt a šťastie na duši. Grilovačka, opekačka, vrúcne bozky a stisky rúk, ďalší noví priatelia z Galanty a Banskej Bystrice. Veľa prázdnych flaší a k tomu poriadne mastný gril, ktorý sa mi už nechcelo o druhej ráno čistiť. Mastili sme ostošesť nie mariáš, ale klobásy a lososy. Dokonca sme aj kaprovali v mobilnej údiarni, čo bol zlatý klinec večera. Uznajte, nestojí to ďalej za reč,  samá nuda...

Aspoň vás nebolela ráno hlava...

Najväčší úspech malo vínko Cabernet Savignon, ružové vo verzii frizzante od Matyšáka. Cez to všetko, aj keď si už dávam pozor, ráno vstávam s malou opičkou. Sedí mi na vankúši a pýta sa von. Keď to už nemôžem vydržať, vyberiem sa v sobotu ráno o pol šiestej venčiť Cindu. Je to naša verná spoločníčka a cestovateľka z psej ríše. Je v siedmom nebi, keď je na inom mieste a môže spoznávať nové pachy, ktorým my ľudia vôbec nerozumieme. Prvých desať minút vonku aj zabudne, načo sa venčí, tak nasáva nové teritórium.  Prechádzame sa po Ratkovskej zátoke vodnej nádrže Sĺňava a ja čistím zrak. Sem - tam niečo odfotím, dám sa do reči s rybármi a štenkerujem ich, čo majú v sieti. Zatiaľ ani "ťuk", sťažuje sa jeden "mazák", ktorý sa tu vyzná. Ďeň však ešte len začína, na oblohe ani mrak, ak ma zrak neklame. Pozdravím "lovu zdar" a idem sa pozrieť, čo sa deje u nás doma.       

Sobota ráno, zatiaľ ticho ani muk. 

 

 

Vzdialil som sa opodiaľ a hľadal kompozíciu. 

 

 

Trochu bližšie, tiež celkom zaujímavé. 

 

 

A tu je nástup. Po raňajkách, po kávičke, a po opičke. Je fuč. Deň sa môže začať bicyklovačkou.  

 

 

Podajme sa bližšie a predstavme sa - zľava: Milan a Majka z Hrádku, Karol a Magdi z Galanty, Zuzka, ja a Dorotka z Tepličky nad Váhom, Palo s Darinkou z Banskej Bystrice, uprostred najmladšia Chiara - Lasicových vnučka.  

 

 

Azúro, azúro! Voláme po sebe a uznanlivo chválime deň pred večerom. Vyštartovali sme o desiatej doobeda, taký správny predseniorský čas na spoznávanie okolia. Bicyklujeme okolo Sĺňavy, ako som už spomenul, je to umelá vodná nádrž, ktorá vznikla v 60-tych rokoch na rieke Váh.    

 

 

Priehradný múr Sĺňava s cyklochodníkom. 

 

 

Šarmantná barmanka čapuje malé pivká a kofoly, prvá zastávka na plážovisku. Milan, ale ona sa usmieva na mňa...:-) 

 

 

Dievčatá pohromade na plážovisku. 

 

 

Dorotka s Chiarou surfujú na "sucho".  

 

 

Pokračujeme ďalej okolo Sĺňavy..., na čele "domorodec" Milan.  

 

 

Darinka alias Dada, tentokrát bez cigaretky. Dadka pozor, dívaj sa na cestu... :-) Jej obľúbené zvieratá sú ťavy, a to až tak, že si ich kupuje v trafike. Slabšie sú v modrom prebale, nekúšu a že vraj ani nepľujú, taký majú dobrý filter. Láska na celý život...

 

 

Palo, niekedy alias Palko. Neskutočný "pohodár", a vraj výborný kuchár - gulášista. Niektorím sa hovorí aj salámisti, keď majú buď všetko v "paži", alebo sú neustále nad vecou. Každopádne je Palo dobrý parťák - karavanista.

 

 

Milí Galanťania Magdi a Karol alias Charlie. Manželský pár plný vzájomnej symbiózy a anglického humoru.  

 

 

Ďuro je Milanov kamarát a Miškin veľmi blízky priateľ. Veselý a sympatický pár. Nech im to vydrží, držíme im palce. Uvažujú o kúpe karavanu, tak sú s nami. 

 

 

Stále veselá Maja. Stíha vybavovať aj telefonáty. Vpravo naša Dorka.  

 

 

Naša maminka Zuzana. Tatakéto cyklovýlety bez prevýšenia sa jej veľmi páčia. Vidíte, aká je spokojná?

 

 

Ešte raz Majka z Hrádku, a to s kamarátkou Miškou. 

 

 

Naša Dorotka. Má dvanásť rokov, a pomaly sa v nej prebúdza slečna. Pravý čas ju mať stále pri sebe.

 

 

Elektrobicykle z Galanty. 

 

 

Elektrobicykle z Banskej Bystrice. 

 

 

Elektrobicykle z Hrádku. Naše som nefotil, nič zaujímavé - na vlastný pohon.

 

 

V Piešťanoch neďaleko mosta, pri pláži a na kávičke. Nikto nie je spotený, krásny elektrocyklovýlet. 

 

 

Krajinský most cez Váh, pohľad z kaviarne.

 

 

Rozcestník, všetko na dosah. 

 

 

Milan so Zuzkou nás čakajú. 

 

 

A teraz všetci pri rozcestníku..., okrem fotografa. 

 

 

V poradí tretia zastávka na okruhu približne sedemnásť kilometrov. Medzi druhou zastávkou (kávičkou) a touto sme tuším prešli tristo metrov. To sú Piešťany. Kaviarne a reštaurácie na každom kroku, tak sa im nebránime - tentokrát to bude o pizzi. Alebo o niečom inom? 

 

 

Penzión Benátky a rameno Váhu okolo kúpeľného ostrova. 

 

 

STLP pod Krajinským mostom (neoficiálny).

"klikni pre zväčšenie" 

 

 

Sobota podvečer, náš stellplatz pri Váhu v tesnej blízkosti centra Piešťan - pohľad z Krajinského mosta.

 

Krajinský most - pohľad z nášho stellplatzu, v pozadí hotel Magnólia.

 

Neskoré sobotné popoludnie po bicyklovačke. Dada dva kilometre pred cieľom s defektom, teraz však už s humorom.

 

 

"Piešťanské zlaté stuhy" - CONCOURS d´ELEGANCE 2013. Výstava historických závodných automobilov a špeciálov na kúpeľnom ostrove pred hotelom Thermia Palace. Zúčastnili sme sa finále odovzdávania cien a veľkolepého záverečného ohňostroja, ktorý bol zvukovo podopretý dramatickou zosynchronizovanou hudbou. Všetci sme sa vyštafírovali na túto slávnosť, a na chvíľu vymenili croxy, tričká, kraťasy, tepláky aj dupláky, niekto aj dupačky za poltopánočky, košele a saká, dievčatá blúzky a samozrejme kabelečky. No skrátka športovo - spoločenský outfit.

Nie, nie, nie, ani po ohňostroji sa nám nechcelo ku karavanom do croxov... Zbadal som stánok z Burgenlandu odetý do mašlí a stúh, a ako keď približujete magnet k magnetu, nás pritiahol k prestretému stolu "na stojáka". Podávalo sa dobre vychladené šampanské z vinárstva Szigeti. Prvá runda bola biele brut, druhá pre zmenu ružová. Príjemný teplý večer nám ponúkol ešte krátku prechádzku parkom, keď  sa tu zrazu objavil ďalší magnet - pekná vysvietená terasa - Kantina. A tak prišiel na rad náš Hubert brut, ktorý síce zaostáva za Burgendlandským frizzante, ale bol tiež výborný. Jedna flaška však stačí, je už takmer polnoc, tak ideme do našich "mobilných domovov".              

Jana Musilová, vynikajúca muzikálová herečka z Brna. Zaspievala nám piesne od Edit Piaf a Hany Hegerovej. Úžasný kultúrny zážitok. 

 

 

Ocenení veteráni na červenom koberci. Nádherná prehliadka prekrásnych vozidiel, krásnych dám a galantných pánov. Panebože, za sto rokov je všetko preč. Autá na jedno kopyto, líšia sa len iným znakom na predku aj zadku, dám ako šafranu a po galantnosti od nás ani slychu. Teda niečo zostalo, ale je to tak ťažké nájsť, že z toho všetkého okolo až hlava bolí. Jednoducho neberie mi táto doba, pre mňa ideálne devätnáste storočie.  

Nasledujúce fotografie ocenených bez zbytočného komentára, posúďte sami.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Spoločný duet Petra Štepána a Janky Musilovej. Petr je Jankin kolega z Mestského divadla v Brne, ale hrá aj v Prahe a po celej repubike. 

 

 

 Ešte raz Janka Musilová na červenom koberci pred hotelom Thermia Palace.

 

 

Ohňostroj I. 

 

 

Ohňostroj II. 

 

 

Nedeľa ráno bez opičky. 

 

 

Krajinský most - zrkadlový detail. 

 

 

Fotogenické karavany pre zmenu spredu. 

 

Už po xtý krát Krajinský most, mne sa páči, tak preto viac fotopohľadov.

 

Nedeľu sme prežili nemenej hodnotne od soboty, len frizzante a šampanské sa neštrngalo. Deň prekvapení, zážitkov, ale aj návratu domov. Dopoludnia oberačka jahôd - samozber na plantáži, návšteva Western show - Ranč na Striebornom jazere a nakoniec kafé u našich kamarátov, ktorí z rodinných dôvodov sa od nás oddelili v sobotu popoludní. Sranda a nálada nám vydržala až do rozchodu po piatej popoludní. Nám teda vydržala až domov a zotrváva u nás naďalej. Mám pocit, že sa niečo začína. Niečo, čo by sme si všetci priali, aby bolo trvalé - príjemné a veselé voľné chvíle. Sú čoraz vzácnejšie, preto o nich píšem.

Nasledujúce fotky s popisom situácie zobrazujú práve to, čo chceme žiť ďalej. Sami aj s priateľmi, s pekným počasí aj v daždi, na pláži, na horách, doma aj u susedov. Prajem aj ostatným krásny karavanistický čas.           

A opäť fotogenické karavany v Rakoľuboch pri zbere jahôd. Nedeľa doobeda, taká hodinová telesná výchova.

 

 

Palo z Dadou pri zbere jahôd.

 

 

Dorotka a Chiara sa nedajú zahanbiť, pomáhajú pri zbere. 

 

 

Milan s Majkou už boli na zber cez týždeň, tak nám výdatne pomáhajú. 

 

 

Spoločné foto s jahodami I.

 

 

Spoločné foto s jahodami II. 

 

 

Fotogenické karavany na "Striebornom jazere". 

 

 

Western rodeo show skrášlovali pekné "baby".

 

 

Lasice stále spolu. Skôr sú to lasičky, tak sa majú radi... 

 

 

Štart. Hore na pódiu sú rozhodcovia, ktorí spúšťajú časomieru - na obrázku práve naskočil čas "nula". Až v tomto okamžiku sa kovboji a kovbojky dozvedia farbu teliat, ktoré musia oddeliť od stáda, a nahnať na opačný koniec rodea do ohrady. Celé stádo je farebné označené, vždy po po tri teľatá farebnou stuhou, Show zažína ...  

 

 

Kovbojka v akcii. 

 

 

Dobrý kus, ako od bohatej rodiny Ewingových z Dallasu. Pristane jej to. Dobré držanie tela, a k tomu blondína. Za mňa plný počet. 

 

 

Z vyhliadkovej veže I. 

 

 

Z vyhliadkovej veže II.

 

 

Pali, ja a Chiara. Susedia Ewingových.  

 

 

Príchod do Galanty, časť Kolónia. Už nás čakali..., Gabika mala napečené, a Karol nás vítal s magickým číslom "27". 

 

 

Uvoľnená atmosféra u našich hostiteľov Karola a Magdi v záhrade. "Magdi", ďakujeme za výborný jahodový koláč a pressíčko. Ináč všetky naše manželky sú skvelé kuchárky a pekárky. So zaujatosťou mne vlastnou rád počúvam ich recepty, ktoré si vymieňajú a s uznaním sa dušujú, že ich určite vyskúšajú. To sú témy, ktoré sa dajú počúvať donekonečna. Keď sa spisovateľ Peter Mayl odsťahoval v šesťdesiatych rokoch z Anglicka do Provance a už tam nejaký čas pobýval, tak vydavateľ začal na neho tlačiť, aby už konečne niečo napísal. Maylova odpoveď bola, že nemá inšpiráciu, že prerába dom a oboznamuje sa z Provensálskou mentalitou a gastronómiou. Vo svojich listoch opisoval svoj všedný dennodenný život tak oduševnene, že vydavateľ sa zháčil a pýtal si ďalšie listy o chrumkavých bagetách, brusketách, vínach a poobedňajších oddychových prestávkach pod Platanmi. Až z toho vznikol svetový besttseler " Dobrý ročník". 

Často sa ma známy pýtajú, kde som bo najďalej s karavanom. Spočiatku som s rozpakmi hovoril, že v Taliansku, Chorvátsku a tak naokolo. Asi pre ostatných nič zvláštneho, zaujímavého. Pravdepodobne očakávali nejaké Portugalsko alebo rovno Afriku. Po takomto miernom sklamaní vysvetľujem, že mojim cieľom nie je obísť svet, ale spoznať ho. Šťastie a krása nie je ďaleko, ale ukrytá na dosah. V románe Alchymista od Paula Coelho chlapec Santiago musel prejsť kus sveta, aby sa domov vrátil šťastný, ktoré hľadal všade inde, len doma nie.

Citujem: " Naozaj, život je štedrý k tomu, kto prežíva svoj Osobný príbeh", povedal si chlapec. Vtedy si spomenul, že musel ísť do Tarify a dať desiatok z toho, čo našiel, starej Cigánke. "Akí sú tí Cigáni prefíkaní," pomyslel si. Možno práve preto, že veľa cestovali.

Aj naše karavonové cesty sú o poznaní, raz ďalej inokedy bližšie. U Karola a Magdi na záhrade.    

 

 

Traja statoční I, len kone sú iné.

 

 

Traja statoční II. 

 

 

Spoločné foto I u Karola v Galante, pribudla k nám Kristínka (na fotke s uterákom), Milanova dcéra.  

 

 

Spoločné foto II u Karola v Galante, o niečo bliží zoom, aby sme sa lepšie na fotke videli. 

 

 

Tak takáto bola naša Piešťanská karavan-tour. Milan s Majkou sa "ukázali", ďakujeme im za pekný a pestrý program. Cítime sa bohatší, aj keď sme neboli ďaleko a na konte nám nepribudlo.. Chuť ísť ďalej narastá ..., to je náš život.