Ešte sa tam vrátime ...

 Posledný prázdninový týždeň na prelome mesiacov august a september sme sa rozhodli navštíviť európske mesto karnevalov - Benátky. Pri našich cestách do Talianska a Francúzska sme vždy prechádzali "okolo" s pocitom previnenia, kedy si nájdeme konečne čas na návštevu tohto úžastného mesta, ktorého začiatky vzniku sa datujú podľa legendy do roku 421 n.l. Založili ho obyvatelia Veneta, ktorí utekali pred Gótmi a svoje útočisko našli na neobývaných ostrovoch bažinatej lagúny. História Benátok si zaslúži podľa nás viac ako jednodňovú návštevu, a tak dozrel čas aj v našich cestovateľských plánoch. Rozhodli sme sa pre týždňový pobyt v tesnej blízkosti "mesta na vode", konkrétne v campingu Marina di Venezia.

Cesta Žilina-Bratislava-Graz-Villach-Mestre-Cavallino ubiehala pohodovo, ale stereotypne. Štartovali sme večer,na miesto prišli druhý deň predpoludním. Camp ( www.marinadivenezia.it  )  ako jeden z mála campov v tomto regióne umožňoval pobyt posádkam so štvornohými miláčikmi a to v oddelenej zóne s výbehom na venčenie. Medzinárodné označenie štyrmi hviezdičkami tento camp prevyšuje na päť. Všade mimoriadne čisto, o sociálnom zázemí je to na samostatnú kapitolu - neustále prítomný personál, oddelenie pre psov, dezinfekcia na každej toalete, veľkopriestorové sprchy atď, atď. Aquapark je súčasťou bez ďalších doplatkov. Počas celého dňa prebiehali animácie pre deti, dospelých a podobne. Večer ale kľud a pohoda.

Prvé dni sme trávili v campe a na pláži. Tešili sme sa so slnečných dní, kúpali, varili, čítali. Jednoducho pasívne oddychovali. Nasávali sme vitamín "D", ale aj Cuba Libre v plážovom bufete. Večer vínko, ráno pálenku pre dezinfekciu -oddávali sme sa celodennej jemnej nirváne. Raj na zemi. Po takto strávených troch dňoch prišli na rad bicykle. Zo sedla sme poznávali Benátsku lagúnu. Vodiči ohľaduplný, všade cyklistické chodníky a samozrejme vodné kanály predierajúce sa do vnútrozemia niekoľko kilometrov. 

Benátky sa rozprestierajú na 118 ostrovčekoch v bažinatej zátoke. Popri hlavnom ostrove Venezia stoja za pozornosť a návštevu aj ostrovy Murano ( centrum sklárskeho priemyslu ), Burano ( krajkársky ostrov ), Torcello ( takmer opustený, zašlú slávu tu pripomína byzantská katedrála - kostol Santa Fosca ), Lido ( to sú piesočné pláže a golf ) Giudecca ( Palladiov kostol II Redentore, spasitel ), San Michele ( ostrov cintorínov, odpočíva tu napríklad Igor Stravinskij a ďalšie slávne osobnosti ). Prepravu medzi jednotlivými ostrovmi zabezpečujú pravidelné lodné linky, tzv. vaporetta. Premávajú často a sú aj celkom lacné.    

Kým sme sa vybrali na návštevu do Benátok ako inak "vaporettom", pripravovali sme sa v predchádzajúcich dňoch štúdiom bedekra. Konkrétne z vydavateľstva Ikar, edícia spoločník cestovateľa "Benátky a Veneto". Z tejto edície kupujeme aj ostatné bedekre, páči sa nám ich spracovanie, jednoduchý a stručný komentár, hlavne však obrazové vyhotovenie. Za nás môžeme týchto sprievodcov doporučiť. A čo sme sa pred návštevou dozvedeli? Tak napríklad, že mesto tvorí päť hlavných štvrtí, ktoré pretína Canal Grande. Sú to San Marco, San Polo a Santa Croce, Castello, Dorsoduro, Cannaregio. Všetky pamiatky sa dajú prejsť peši, dobré je to spojiť s plavbou na "gondole" a ešte lepšie so spievajúcim gondoliérom. V sezóne je však do múzeí veľká tlačenica, rady sú aj hodinové. Najexponovanejšia je štvrť San Marco s Bazilikou sv. Marka, Dóžecím palácom a Kampanilou. Kto má rád dobrú whisky, nemal by obísť Harry´s Bar. Neobišiel ho ani Ernest Hemingway, ktorý tu chodil po love z laguny.

Na nás mesto zapôsobilo tak autenticky - historicky, že ani po niekoľkohodinovej poznávacej túre po pamiatkach a baroch sa nám nechcelo vrátiť do campu. Benátky sú prekrásne. O tom, že to je mesto karnevalov Vás presviedčajú všade prítomné obchody a obchodíky s maskami rôznych tvarov a farieb. Tradícia sa datuje do jedenásteho storočia n.l. Je to rozlúčka "s masem" a koná sa posledných desať dní pred masopustným utorkom. Všadeprítomní hudobníci a umelci dotvárajú pestrú tvár mesta.

Ostatné dni sme poznávali blízke turistické mestá ako je Lido di Jesolo, Caorle a podobne. Tieto turisticky exponované strediská na východ od Benátok sú moc komerčné, samý slnečník a lehátko na pláži, samozrejme platené. Kulisu tvoria hotely a nákupné ulice. To sa nám nepáčilo, ale za návštevu to stálo. Mestečko Cavallino-Treporti, kde sa nachádzal aj náš camp je pomerne rozsiahle, ale bez hotelov. Pobrežie tvoria campy, ktoré súvisle na seba naväzujú takmer po celej trinásťkilometrovej pláži. Konkrétne v campe Marina Di Venezia, ktorému prináleží pláž nie sú takmer žiadne slnečníky a lehátka, ktoré by pripomínali aspoň podľa nás "plaváreň". Veľmi jemný piesok, šírka pláže cca 100 metrov. More čistučké aj napriek tomu, že sme sa kúpali tak štyristo metrov od hlavného vstupu lodí - cruiserov do Benátok. Mútne more zapríčinili len vlny, ktoré miešali piesok. Vždy večer sme sa vybrali na prechádzku k hlavnému majáku do prístavu a tam pozorovali západ slnka nad mestom.

Pre niekoho nuda, pre iného super. Osem nocí strávených v blízkosti mesta, kde G.G. Byron písal básne, Antonio Vivaldi hral najslávnejšie dielo "Štyri ročné obdobia", narodil sa Casanova, kde aristokrati premárnili zdedené bohatstvá v hazardných hrách a večierkoch a kde gondoly a gondoliéri sú neodmysliteľnou súčasťou nám nestačilo na to, aby sme sa nevrátili. Benátky treba vidieť na jeseň, alebo aj v zime, keď je nad kanálmi hmla, ktorá mysticky ponúkne odlišnú atmosféru, aká vládne v preplnenom lete. Budúca návšteva bude spojená s návštevou univerzitnej Padovy, stredovekého Trevisia a Palladiovej Vicenzy.

Arrivederci bella Venezia.

FOTOGALÉRIA      

www.zdicesty.sk