Začal som so zhromažďovaním informácii, ktorých je veľmi málo a plánováním cesty. Cestu sme si naplánovali na druhú polovicu mája.

 Niekdajší obyvatelia krajiny, Prusi zanechali po sebe stopy v podobe zámočkov a palácov. Dejiny kráčali cez Mazury aj v stredoveku - medzi turistické atrakcie patrí napríklad križiacka pevnosť, hrady alebo pole pri meste Grunwald, kde poľsko-litovské vojská v roku 1410 porazili križiakov.

Na severnom cípe jazier je zasa bývalé hlavné sídlo Adolfa Hitlera,  Vlčie dúpä (Wolfschanze, alebo po poľsky Wilczy Szaniec). Objekt s rozlohou 25 hektárov si Hitler vybral ako hlavné veliteľské stanovisko neďaleko hraníc Sovietskeho zväzu.

   Kraj tisícich jazier  veľké Mazúrske jazerá ležia na severovýchode Poľska ,jazerá spájajú kanály, ktoré umožňujú niekoľkodňové výlety. Práve kanály sú dodatočnou atrakciou Mazurských jazier a vytvárajú svojrázny mikroregión. Jazerné územie bolo vyformované počas pleistocénnej doby ľadovej. Väčšina kopcov v území sú časťami ľadovcových morén a veľká časť jazier sú morénami zadržané plesá Jazier je v skutočnosti oveľa viac než tisíc. Až dvetisíc z nich má plochu väčšiu než hektár. Práve tu sa nachádzajú najväčšie jazerá v Poľsku: Âniardwy a Mamry, každé z nich s plochou vyše 10-tisíc hektárov. Srdcom regiónu je gižický okres, v ktorom sa nachádza vyše 110 jazier, v tom aj tie najznámejšie ako Mamry a Niegocin. Najväčšie mazurské jazero Šniardwy je s rozlohou takmer 114 štvorcových kilometrov zároveň najväčším poľským jazerom. Je však veľmi plytké, aj keď výhľad zo stredu jazera budí dojem, že človek je na mori. Na Šniardwach možno chytiť úhora, kapra alebo lososa.Najdlhšie jazero sa zasa nazýva Jeziorak. Má dĺžku 27 kilometrov, pri jeho brehoch s nájdu zubry i losy.                                             

 Na území Mazúr sa nachádza veľa národných parkov a pralesov, ako napríklad atraktívny Biebrzanski národný park, ktorý je situovaný v doline rieky Biebrza - park s územím bahien, kde žijú výnimočné druhy cicavcov a vtákov. Rozlohou patrí k najväčším v Európe. Wigierský národný park vedie cez jazero Wigry a rieku Czarna Hancza, tadiaľ vedú turistické trate aj pre jachtárov a kajakárov, aj bicyklistov alebo chodcov.

 1.deň. Na cestu sa vydávame v sobotu 14.mája  dopoludnia ,před sebou máme 830 km. Cesta nám ubieha dobre, v Bialsku Biala kupujeme zásoby a v ceste pokračujeme cez Czestochowu  do Varšavy. Tesne před poľnocou prechádzame mestom a tak sa rozhodujem pre prejazd centrom města. Překvapuje nás množstvo ludí a veľká premávka a tak sa mestom pomaly posúvame, aspoň máme čas si centrum z auta prehliadnúť. Radi by sme sa zastavili a peši si vychutnali nočnú atmosféru města ,no zaparkovať naše auto je nemožné a tak pokračujeme mostom ponad rieku do kludnejšej časti města kde nocujeme.

Ráno nás budí  SMS od Paľa s Dadou ,že práve sa vydávajú za nami. Začína pršať a tak ideme k nákupnému centru na okraj mesta. Po obede pokračujeme na sever k prvému cieľu našej výpravy, k jazeru Šniardwy a mestu Mikolajky. Pár kilometrov před cieľom sa s nami pohrala navigácia , rozhodla sa cestu zkrátiť. Mali sme dostatočnú časovú rezervu a tak som ju poslúchol a odbočil som na cestu 3. triedy. Zpočiatku bola cesta úzka s malou premávkou a dobrým povrchom , čo sa po pár kilometrech zmenilo.

V aute sa nám všetko triaslo a drnčalo a cítili sme sa ako na Českej dialnici, aspoň ,že sme prechádzali krásnými ,upravenými lesmi. Veľmi milo sme prekvapení čistotou a upravenosťou prostredia, tráva vykosená, lesy čisté,dedinky upravené bez odpadu a skládok. Před zotmením parkujeme v Mikolajky, malom prístavnom meste. Mám pripravené parkovanie při prístave Locaboatu, no tabuľa so značkou zákazu vjazdu nad 2,5 T nám náš zámer kazí a tak improvizujem. Okolo jazera je nemožné volne zaparkovať a tak si pre nocovanie vyberám parkovisko při škole 53°47´59,5´´ 21°35´2,3´´. Obloha je zatiahnutá a prší. Paľovi posielam koordináty, pokúšam sa bezúspešne naladiť satelit. Po poháriku vínka ideme spať.Tesne po polnoci sa k nám radia Bystričania.

2.deň.  Prebúdzame sa do upršaného a chladného rána, zvítavame sa s Paľom a Dadou, plánujeme dnešný deň. Slniečko sa prekúsava cez mraky ukazuje svoju silu, ideme na prehliadku města a mariny. Je to turistické mestečko a všetko je k tomu prispôsobené. V centre města prebieha rekonštrukcia náměstia, prípravy na nadchádzajúcu turistickú sezónu sú v plnom tempe. Do prístavu prichádzajú lode privážajúce hlavne nemeckých dôchodcov a tí okamžite zapĺňajú okolité uličky. Je tu však kľud a pohoda, čisto a poriadok,to hlavné tu však vypukne áž cez víkendy a počas prázdnin.

Mesto Mikolajki je situované v centre unikátnej vodnej cesty s dĺžkou 150 kilometrov. Tvorí ju zoskupenie veľkých prírodných vodných nádrží prepojených kanálmi a riekami. Práve tu vznikli najzaujímavejšie cesty - szlaki žeglugowe. Výlet do rezervácie plameniakov Luknajo, pozorovacie veže. Výletná plachetnica kotví v prístave

Obedujeme v prístavnej reštaurácii. Počasie je naďalej chladné,upúšťame od motorkového výletu do rezervácie Luknajno a ideme autami. Ako to tak tu býva začiatok cesty je dobrý no po pár kilometrech sa cesta mení na šotolinu a tak ideme veľmi pomaly. Parkujeme před reštauráciou a ideme k vyhliadkovej veži při jazere  Šniardwy a potom k jazeru Luknano, kde je množstvo labutí, no na plameniakov nemáme šťastie.

 Ďalším naším cielom je 17 km vzdialené mesto Rýn s rytierskym hradom                      a veterný mlynom.

 Mlyn je však v rekonštrukcii a tak sa túlame mestečkom. Rytiersky hrad je po rekonštrukcii využívaný ako hotel.

Namiesto hradného nádvoria , ktoré je prekryté krytinou vznikla obrovská miestnosť.

   Po prehliadke hradu pokračujeme do srdca mazur do města Gižicko, cieľa dnešnej etapy.

Gižicko je centrom Mazurských jazier, s  pevnosť Boyen ,otočným mostom nad kanálom. Parkujeme na parkovisku neďaleko pevnosti kde nocujeme 54°2´5´´ 21°45´14,7´´. Pred zotmením ideme na krátku prechádzku k otočnému mostu cez plavebný kanál. Po návrate nás komáre a chlad zaháňa do auta kde popíjame vínko.

3.deň. Ráno sa prebúdzame do zamračeného dńa. Po raňajkách ideme k pevnost Boyen ,vzdialenéj 100m od parkoviska. Pevnosť je zachovalá a postavená z tehál. Vo vnútri objektu boli celé kasárne. Bola postavená v roku 1853.

Po prehliadke města a obede pokračujeme na severovýchod do mestečka Wegorzewo, kde absolvujeme prhliadku mesta,hrad rytierov, ktorý je v súčastnosti v rekonštrukcii a skanzen.

 Wengorapa - čistá rieka,  ktorá ústi do jazera, vidíte v šesťmetrovej hĺbke rastliny a ryby, ako v akváriu. Mesto Wengorzewo leží na brehu rieky Wengorapy a Wengorzewského kanála. Z križiackej pevnosti, vybudovanej v štrnástom storočí, vzniká v šestnástom storočí mesto. Navštevujeme kostol Sv Petra a Pavla s oltárom z roku 1652 a s veľmi starým organom. V meste je aj veľa starých kamenných domov z prelomu devätnásteho a dvadsiateho storočia.

  Prehliadku mesta sme absolvovali pomerne rýchlo a tak v ceste pokračujeme na sever k Hitlerovemu bunkru. Cestou  sa zastavujeme pri nedokončených plavebných komorách, ktoré mali zabespečiť spojenie Baltického mora s jazerom Mamry, kde nemci plánovali vybudovať opravovne pre vojenské lode.

   Parkujeme neďaleko reštaurácie 54°12´46,8´´ 21°35´0,7´´ odkiaľ je k hornej komore asi 10 min.chôdze. Spodná,rozostavaná komora je viditeľná z cesty. Neďaleko je aj parkovisko vhodné na prenocovanie a kempovanie. Po návrate si v reštaurácii  objednávame špecialitu tejto oblasti, smažené ryby a Paľo rybaciu polievku, jedlo je výborné.

Po dobrom jedle pokračujeme do města Ketrzyn Miasto do cieľa dnešnej etapy. Po prehliadke města, rytierskeho hradu a baziliky , nocujeme na parkovisku při jazere 54°4´54,3´´ 21°22´43,9´´

.

4.deň Ráno je sice slnečné no chladné. Dnešný deń máme v pláne návštevu Hitlerového  bunkra na motorkách. Plán meníme a k bunkru ideme autami. Po krátkej jazde parkujeme na parkovisku před bunkrom 54°4´46,3´´ 21°29´38,2´´

 Vlčie dúpä (Wolfschanze, alebo po poľsky Wilczy Szaniec). Objekt s rozlohou 25 hektárov si Hitler vybral ako hlavné veliteľské stanovisko neďaleko hraníc Sovietskeho zväzu.             

Za 10 EUR si najímame sprievodcu a dozvedáme sa množstvo informácii o bunkroch a živote Hitlera. V roku 1944 bol z neho obrovský sarkofág s hrubými železobetónovými stenami a osemmetrovým stropom. Bunker mal kanalizáciu, toalety, kúpeľňu, ústredné kúrenie i elektrinu. Tam sa rozoberala vojenská situácia, tam Hitler organizoval večerné čaje, tam prijímal hostí . A tam aj prežil neúspešný atentát.

 Parkovvisko sa postupne zaplnilo autobusmi, hlavne nemeckými dôchodcami. Parkovisko súsesedí s kempom a tak dotankovávame vodu.                                                                                                                                              Po obede pokračujeme v ceste na sever do Sanktuariuma Márie v Svätej Lipke, ktoré každý rok navštevuje vyše stotisíc turistov. Neveľká obec je známa už od 15. storočia a nachádza sa v blízkosti mesta Ketrzyn pri jazere Dejnowa.

Na kostolné nádvorie sa vstupuje cez barokovú bránu z prvej polovice 18. storočia. V bazilike je nádherný barokový organ s pohyblivými figurínami z roku 1721.

V bazilike sa uskutočńujú organové predstavenia na ktorom sme sa zúčastnili,bol to jedinečný zážitek.

   Pred sebou máme 200 km presun k Elbackému kanálu. Cesta nám ubieha dobre po peknej rozrobenej dialnici. Zastavujeme a občerstvujeme sa smaženými rybami, ktoré tu ponúka každá reštaurácia. Pred zotmením parkujeme v bezplatnom kempe vedľa kanála.Zapadajíce slnko pekne sfarbuje zore a tak veríme ,že zajtrajšie počasie bude pekné a teplé. Množstvo komárov nás však ženie do aut a z posedenia vonku upúšťame. Kemp je veľmi pekný, čistý a upravený. Okrem nás je tu jeden nemec.

George Jacob Steenke, nemecký stavebný inžinier a konštruktér unikátneho technického riešenia, ako previesť lode po súši. Steenkemu môže dnešné Poľsko vďačiť za svetovú atrakciu - Elblaský kanál. Podobné technické riešenie na prekonanie výškového rozdielu vodných hladín existuje len v USA - tzv. kanál Morris - ale ten je už dávno nečinný. Elblaský kanál však funguje dodnes.

Umelý kanál spája Baltické more s Mazurskými jazerami. Lode musia na úseku 9,7 km prekonať výškový rozdiel 100 metrov. Steenke vytvoril unikátny hydrotechnický systém na prekonanie výškového rozdielu hladín po súši.

Zjednodušene povedané: loď sa nasunie na vozík, ktorý sa po koľajniciach vytiahne do kopca, aby sa znovu spustila na vodu, ktorej hladina je však o už niekoľko metrov vyššie. Systém je poháňaný vodou - na princípe vodného mlyna. Z hornej časti sa spúšťa v rúrach voda do dolnej časti a poháňa lopaty vodnej turbíny. Na každú lopatu dopadá tona vody. Voda dá do pohybu mechanizmus, ktorý loď vytiahne do kopca.

Medzi jazerami Pniewo a Družno lode ,,preplávajú" po súši päť ráz celkovú trasu dva kilometre. Najvyššie prevýšenie na jednom úseku je 27,20 metra. Najdlhší úsek má okolo 550 metrov. Kanál slávnostne otvorili v roku 1860 a dokončili v roku 1872. Najdlhší úsek Elblaského kanálu tvorí vodná cesta medzi mestom Elblag a Ostroda - vyše 88 kilometrov. Celá kanálová sieť má však dĺžku okolo 150 kilometrov. Nie všetko je vybudované umelo - kanál prechádza aj cez jazerá.

Kedysi slúžil Elblaský kanál na prevoz tovaru, hlavne dreva do lodeníc v Gdansku. Dnes je turistickou atrakciou, ktorú ročne navštívi vyše 40-tisíc ľudí, čo mňa ako bývalého vodohospodára veľmi zaujímalo.

5.deň Ráno nás víta pekné a teplé počasíe. Vykladáme motorky a podnikáme výlet k unikátným zariadeniam. Máme šťastie ,začína vodácka sezona a tak okrem pravidelných liniek sa po kanále plavia aj menšie  lode. Postupne ideme pozdĺž kanála od Jelenia až po Bučinec kde máme odstavené autá v kempe. Nakladáme motorky a po obede pokračujeme na sever do Krynice Morskej v Baltskej  kose.

Parkujeme v centre na parkovisku za kolotočmi, vykladáme motorky a ideme do dediny Piasky, neďaleko Ruských hraníc. V dědině prechádzame od jazera  k  Baltickému moru. Je tu pekná pláž, no more je na náš vkus chladné a aj vietor je studený, celkom dobre sa cítime v neoprenových bundách.

Po návrate do Krynice Morskej ideme k majáku a k pláži. Tu sa k moru hrnú deti v plavkách a s uterákmi. Preskakuje nás zima ,zapíname si bundy a trapne sa na deti pozeráme ako šantia na pláži. Odchádzame k majáku a tu na nas čaká prekvapenie tohto letoviska,divé svine. Pred vjazdom do mesta upozorňuje na prasatá, bilbord a žiada turistov aby ich nekrmili. Svine si nás vôbec nevšímajú, neviem však kto má väčší strach. Po návrate k autám nakladáme motorky a z tejto komerčnej časti pobrežia ideme nocovať do nového prístavu v Katy Rybackie 54°20´25,1´´ 19°14´21,7´´. Parkujeme tesne pri vode a prvý krát sedíme vonku , grilujeme a popíjame vínko.

6.deň Ráno je pekné počasie a cieľom dnešného dňa je Gdaňsk. Po hodine jazdy sme v meste. Parkujeme na vyhliadnutom parkovisku pri nákupnom stredisku Auchan na okraji mesta.Vykladáme motorky a ideme do letoviska Sopoty. Je to mesto známe z našej mladosti, tu sa uskutočňovli spevácke súťaže. Prechádzame sa mestom po pešej promenáde,obedujeme v reštaurácii Pinochio. Celé mesto sa pripravuje na nadchádzajúcu letnú sezónu. Prichádzame k moru až k Molu.

 Po návrate k motorkám ideme pobrežím do centra Gdaňska. Prechádzame sa nádherným mestom ,námestím ideme až do prístavu a na nábrežie k typickéj stavbe ,sýpke. Mesto je plné turistov.

Gdańsk  kašubský Gduńsk, nemecky Danzig  je jedno z najstarších a najväčších poľských miest, ležiace v Pomoransku na rieke Visla na brehu Baltského mora (Gdanskom zálive). Mesto je metropolou pomoranské vojvodstvo. V súčasnosti má rozlohu 262,5 km ² a 455 717 obyvateľov (2008).

Spoločne s mestami Sopoty a Gdynia tvoria aglomeráciu, pre ktorú sa bežne používa názov trojmestie (poľsky Trójmiasto). Mesto leží pri ústí rieky Motlavy do Visly. Ústia Visly tvorí východnú administratívnu hranicu mesta..
Gdansk bol v minulosti prevažne nemeckým mestom. Na začiatku 20. storočia tvorili 90% obyvateľstva Nemci, zvyšok prevažne Poliaci a Kašubovia; väčšinové vyznania bolo evanjelické, postupne rástol podiel katolíctva. Až po druhej svetovej vojne sem prišlo nove poľske obyvateľstvo.

Podvečer odchádzame do mesta Malbork Miasto, kde je križiacky zámok. Nocujeme na parkovisku 54°2´46,1´´ 19°1´27,2´´ Posedávame pri vínku prezeráme nafotené fotky. Pred polnocou ideme spať.