Pekné jarné počasie na seba nenechalo dlho čakať a po prevalení sa prvého jarného dňa ...

S príchodom jari sa začala rozbiehať v intenzívnejšej forme karavanistická sezóna, ktorej súčasťou je aj naša posádka Zuzana, Dorka, Igor, pes Candy a karavan Mobilvetta Kea.

Uplynulé dva mesiace sme neboli na výjazde, raz to bol vírus, inokedy nepriaznivé počasie. Hlavne pre bežkárov bolo u nás snehu málo, tak sme aspoň na internetovom fóre caravan24.cz sledovali iné posádky kde-čo-a ako. Pekné jarné počasie na seba nenechalo dlho čakať a po prevalení sa prvého jarného dňa sa aj teploty nadštandardne vyhupli k neuveriteľnej dvadsiatke. Tým posledným signálom " je na čase vyraziť " boli medzinárodné preteky fitness v Zlíne, ktorých sa zúčastnila naša Dorotka.

Odštartovali sme z domu približne o šestnástej popoludní smer Luhačovice, časť Pozlovice. Na internetových stránkach sme si vyhliadli nocovanie pri " Kolibe u černého psa ", kde sme bezproblémov aj vďaka navigácii GPS trafili. Predtým sme sa však na chvíľu zastavili v centre Luhačovíc, urobili krátku prechádzku, nakúpili oblátky. Po odparkovaní pri kolibe, ktorá okrem iného je známa aj svojou vinotékou so 450 druhmi vína a 20 000 flaškami, sme naladení na príjemný gastronomický večer vstúpili dnu. Milé privítanie personálom nám splnilo naše tri požiadavky, ktoré sme vyslovili predtým, ako nás usadili. Dobré jedlo - dobré vínko - a k tomu možnosť nocovania na ich parkovisku. Zapečený losos v lístkovom ceste s bylinkami, teplou zeleninou zapíjaný Rizlingom rýnskym 2007 neskorý zber je len časť z toho, čo nám neskutočne chutilo. Do karavanu sme si ešte objednali Sauvignon 2006, aby bol večer dokonaný dobrým spánkom. Všetky tri priania sa splnili.

Ráno o ôsmej nás čakal presun do Zlína, arény EURONICS na preteky. Po prezentácii sme Dorotku nechali súťažiť a my si išli pozrieť mesto. Architektúra, s ktorou sa môžete stretnúť len v bývalom Gottwaldove je funkcionalistická a nám sa bytové a rodinné domy s týmto štýlom páčia. Centrum mesta samozrejme bez významnejšej histórie dôb dávnych, avšak prítomnosť už moderného sveta s rukopisom Tomáša Baťu je cítiť na každom kroku. Dorotka v ten deň získala prvé miesto v hip-hope, v choreografii "školáčky" skončila kolektívne štvrtá. Zo Zlína sme odchádzali približne o šestnástej smer hrad Buchlov, kde sme mali plánovanú druhú noc.

Pri presune sme sa zastavili na Velehrade. Pri krátkej prehliadke sme sa zoznámili s históriou baziliky, ktorá je postavená na románskych základoch, dnes už ale v barokovom slohu. História Velehradu siaha do roku 1205, kedy do údolia rieky Salašky prišlo prvých dvanásť cisterciáckych mníchov, aby neďaleko obce Veligrad ( dnešné Staré Mesto ) vybudovali svoj kláštor. Velehrad sa potom rýchlo stal nositeľom duchovnej tradície slovanských vierozvestovcoch Konštantína a Metodeja, ktorí prišli na Moravu v deviatom storočí.

Pod hrad Buchlov sme sa dostali okolo devätnástej večer, kde nie za úprimného privítania sme na platenom parkovisku prenocovali. Večer bol príjemný, niesol sa v duchu ochutnávky mikulovských vín, ktoré sme nakúpili v Zlíne. V nedeľu ráno sme hneď vyšlapali pár metrov k vstupnej bráne hradu, a ako účastníci prvej skupiny absolvovali prehliadku. Postavený bol v 1. polovici 13. storočia českým kráľom ako strategicky obranná pevnosť a stredisko so súdnou právomocou a loveckým právom. Spoznali sme históriu hradu, dozvedeli sa niečo o moravských rodoch, ktoré ho vlastnili a vypočuli si pár povestí, ktoré nám sprostredkovala inak šikovná sprievodkyňa.

A aby sme neostali ani športu nič dlźný, popoludní sme absolvovali cyklistický výlet popri Baťovom kanále. Našlapali sme tridsaťsedem kilometrov z Uherského Hradišťa do Otrokovíc a späť. Príjemné zakončenie víkendu aj preto, lebo cyklotrasa je úplná rovina. Večeru sme si dali príjemne unavení  na námestí v Hradišti a bilancovali uplynulých štyridsaťosem hodín.

A čo dodať na záver?

Po dvojmesačnej karavanistickej abstinencii sme sa správne nakopli do tej lepšej sezóny 2011. Máme radosť z aktívneho života, kultúrneho poznania, ale aj oddychu pri dobrom jedle. Prajeme si sebe samým, ale aj Vám ostatným veľa príjemných chvíľ na cestách, zážitkov s dobrými koncami a šťastných návratov domov bez nehody.

A čo nás čaká tento rok?

Víkendové výjazdy po našej vlasti a okolitých štátoch. Hlavný výjazd cez letné prázniny do Provance a Laungedoc, záver leta Dalmácia. Spoločným menovateľom všetkých ciest je cyklistika, bežky, kultúra..., bezpečný a šťastný návrat domov.     

Pozdravujú Waczlavovci
www.zdicesty.sk