..., nepísané hlavné mesto Poľska.

Krakov, júl 2010

Kráľovské mesto. Krásne mesto na rieke Visle, nepísané hlavné mesto Poľska. Mesto študentov, hodnotných kultúrnych a historických pamiatok, ktoré dýcha na návštevníkov dávnou históriou. Prísť do Krakova na štyroch karavanistických kolesách nebolo vôbec jednoduché. Aj keď to máme z domu dvestotridsať kilometrov, cesta trvala dlhšie ako sme očakávali. Môže za to slabá modernizácia cestnej siete, chýbajú diaľnice. Každopádne cesta bola vizuálne zaujímavá, prekonávali sme pohorie Beskýd krásnou prírodou. Predmestie Krakova pri vjazde dávalo vedieť, že vchádzame do skutočného veľkomesta. Hustá doprava, štyri jazdné pruhy neboli žiadnou výnimkou. Bolo to čo „ukočírovať“. Skúseností s nomádskym dopravným prostriedkom 21. storočia bolo pramálo, veď to bol jeden z našich prvých výjazdov. GPS-eska, mapa mesta a hlavne pozorný spolujazdec/navigátor nás priviedli na prvý šup do autokempingu v širšom centre mesta ( www.clepardia.pl, GPS: N 50°5´43,61" E 19°56´29,02", 2.4 - 24.10.  ). Kemp sa nachádza v peknom prostredí parku plného zelene v tesnej blízkosti letného kúpaliska. Na miesto sme dorazili okolo 18:00 hod. a čakalo nás milé privítanie personálom.

Obsluha nás po vybavení formalít navigovala na vybrané miesto. Stáli sme vedľa švédskej posádky a po večernej prechádzke sme si všimli, že je tu veľa karavanistov zo Škandinávie. „Ťahali“ z juhu na sever, zrejme po návšteve celosvetového zrazu v chorvátskom Umagu. Sociálne zariadenia jednoduché, ale udržiavané a čisté. Hlavnou prednosťou kempu považujeme jednoduchú a rýchlu dostupnosť do mesta. Na zastávku MHD je to sto metrov a do centra asi desať minút jazdy.

Druhý deň ráno sme vyrazili do mesta. Vystúpili sme neďaleko historického komplexu budov, ktoré nesú názov Wawel. Pre Poliakov je to posvätné miesto, kde sa písali tisícročné národné dejiny. Sídlili tu poľskí panovníci, boli miestom ich korunovácii i posledného odpočinku. Čo sa všetko ukrýva za múrmi a hradbami katedrály a kráľovského zámku vieme len s bedekra, lebo dnu sme sa nedostali. Našim spoločníkom na zdicestách je náš štvornohý miláčik Cindy a psy do areálu majú zákaz vstupu. Aj keď sme ho mali na rukách, cez ochranku, ktorá nás prišla upozorniť sme neprešli. Škoda, v budúcnosti sa musíme vrátiť len „dvojnohí“.

Zaujímavosť: viete, že vnútri pahorku pod Wawelom sa nachádza siedme energetické centrum nazývané aj ako čakry? Podľa hinduistickej filozofie sa ich na svete nachádza sedem, ostatných šesť v Dillí, Mekke, Delfách, Jeruzaléme, Ríme a Velehrade. Jedno ohnisko je 1200 metrov pod zemou a druhé 250 m, čím ho vlastne zosilňuje. Ešte pre druhou svetovou vojnou sem chodili tajne meditovať hinduistickí mnísi.

Z Wawelu sme sa peši presunuli do Starého mesta na „ Rynek Glowny“, kde sa denne odohráva divadlo v podaní pouličných umelcov. Celé námestie je po obvode obsypané reštauráciami s terasami, okolo kone s kočmi a uprostred tohto giganámestia, ktoré má rozmery 200 x 200 metrov je historická budova „ Sukienice“. V minulosti slúžila na obchodovanie so súknom, odtiaľ je dnešný názov. Dnes sa tu predávajú upomienkové predmety, prevažujú šperky z jantáru a výrobky ľudových remesiel. Staré mesto nie je len Hlavný trh, ale aj okolité budovy a uličky. Barbakán, Floriánska ulica a brána, Pod Stolárskou baštou, ďalej veľa kostolov, napríklad sv. Vojtecha, sv. Petra a sv. Pavla, sv. Andreja, ktoré nemôžete obísť. Určite stoja za návštevu. Všetky tieto historické pamiatky sú v tesnej blízkosti, tak sa dajú pozrieť za jeden deň. Po absolvovaní historického maratónu sme sa podvečer vrátili autobusom do kempu. Variť už nebolo treba, najedli sme sa v meste. Pretože bolo vonku príjemne, večer sme strávili pod markízou pri dobrej flaške bieleho vínka. Čítali sme si ešte v bedekri o živote Jána Pavla II., ktorý ešte ako Karol Wojtyla sa sem v roku 1938 presťahoval z rodných Wadovíc. Dôležitým bol rok 1958, keď ho vo wawelskej katedrále vysvätili za biskupa. V roku 1967 sa stal krakovským arcibiskupom a 1978 pápežom.

Ráno po raňajkách a servise sme sa presunuli o desať kilometrov ďalej, do Vieličky ( Wieliczka ). Mestečko sa vďaka historickým soľným baniam dostalo do zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Návšteva soľných baní vo Vieličke patrí medzi zážitky, na ktoré sa len tak nezabúda. Za 700 rokov intenzívnej ťažby sa tu vytvoril impozantný podzemný priestor s vyše 300 km chodieb. Kamenná soľ sa tu usadila asi pred 15 miliónmi rokov. S banskou ťažbou soli sa vo Vieličke začalo v 13. storočí. Do podzemia sa vstupuje po drevených schodoch, ktoré nemajú konca. Je ich 378. Tu v hĺbke približne 60 metrov sa začína expozícia soľného baníctva. Všetky chodby, komory, ktorých je mimochodom 3000 sú doplnené historickými baníckymi figúrami. V podzemnej sále Kunegunda je umiestnená maketa neolitickej dediny, ktorú archeológovia objavili na území Vieličky. Všetky komory, ktorými sme prechádzali sú pomenované podľa vedcov, umelcov a historických postáv poľského národa. V každom takomto priestore je umelecky vyjadrený život z dávnych dôb, doplnený aj o stánky so suvenírmy. Sú tu v podzemí reštaurácie, dokonca pošta a všetko pre návštevníkov, aby okrem vstupného tu minuli „zlotúvky“ na upomienkové predmety. Najväčšou komorou je komora Varšava s impozantným podzemným priestorom na rozličné spoločenské podujatia. Na povrch sme sa z hĺbky 136 metrov už dostali moderným rýchlovýťahom. Karavan sme mali odstavený na parkovisku, kde bolo možné natankovať vodu a poprípade vyliať chemické WC v priľahlých sociálnych zariadeniach. My sme sa však presunuli asi 2 km do malého kempu, ktorý bol súčasťou penziónu. Sociálky nič moc, ale prostredie veľmi pekné a útulné ( Camping Na-Wierzynka, GPS: N 49°58´57,54" E 20°4´33,04", 1.5. - 30.9. ).

Čo sa týka poplatkov, tak ceny za pobyt v kempe sa pohybujú okolo 20 EUR za posádku a noc bez elektriky. Keďže máme dva solárne panely na streche, tak v lete elektriku neobjednávame. Pre nás je dôležité prostredie, hlavne zeleň a kľud. Obidva kempy to poskytli, tak ich pre podobnú návštevu môžeme doporučiť. Počasie nám taktiež vyšlo, bez dažďa s príjemnými letnými teplotami pre večerné posedenia pri karavane. Cesta domov ubiehala v duchu dobrej nálady a spokojnosti s novými vedomosťami a zážitkami. To je karavaning, to sú zážitky, o ktoré sa s Vami delíme.

Fotogaléria TU.