Cesta do Francúzska (5.8.-18.8.2008) bola naša druhá cesta karavanom. Viac menej nám bolo jedno kam pôjdeme, akurát sme chceli znovu vidieť Monaco (naposledy sme tam boli niekedy okolo roku 1994). Veľmi veľa času som strávil na internete zháňaním informácií o miestach na plánovanej trase a nakoniec sme zvolili trasu cez Rakúsko, Taliansko, Francúzsko a späť. Pôvodne sme sa chceli pozrieť aj do Švajčiarska, ale na 14 dní by to už bolo naozaj veľa.

Prenajali sme si od firmy Hykro Praha auto Eura Mobil 660, ktoré bolo vybavené markízou a nosičmi na bicykle. Je to vcelku vydarené auto s veľkou garážou a veľkým dvojlôžkom.

Deň 1: Nakladanie auta trvalo veľmi dlho a namiesto plánovaného poobedia sme vyrazili až večer. Rozlúčili sme sa s dedkovcami a babičkami a vyrazili sme.Dostali sme sa niekde k okoliu Semmeringu atam sme na parkovisku pri reštaurácii prenocovali.

Deň 2: Ráno nás o 7:00 zobudili cestári, ktorí vybračným valcom opravovali kraj parkoviska pol metra od nášho karavanu. Po raňajkách sme pokračovali smer Klagenfurt, kde sme plánovali prenocovať v kempe hneď vedľa jazera Worthersee. Zastavili sme sa v Marchenwalde v meste St.Georgen ob Judenburg, čo je raj pre deti. Je to rozprávkové kráľovstvo s motívmi takmer všetkých rozprávok. Pri väčšine domčekov je tlačítko, po ktorého stlačení znie z reproduktoru ozve rozprávka, ale iba v nemčine. Po obede v miestnej reštaurácii sme pokračovali do spomínaného kempu pri Klagenfurte 46°37'06.06", 14°15'22.28". Našli sme si pekné miesto neďaleko spŕch, najedli sa a vyrazili na bicykloch do Klagenfurtu. Je to veľmi pekné, čisté mesto. Dali sme si zmrzlinu a išli naspäť do kempu (z centra mesta až po kemp je pekná cyklotrasa, ktorá ide okolo Minimundusu, ktorý bol večer celý vysvietený, ale o tom až neskôr).

Deň 3: Ráno sme vyrazili na bicykloch na výlet okolo jazera Worther See, čo je takmer 40 kilometrov. Po severnej strane jazera vedie cyklotrasa, ktorá je okrem asi 2 km vedená mimo cesty až do mesta Welden. V ňom sme si dali obed, trochu sa poprechádzali a urobili si asi hodinový výlet na elektročlne. Naspäť sme išli južnou stranou jazera, kde je, ale cyklotrasa vedená takmer výhradne po ceste, takže nič moc, severná bola ďaleko lepšia.

Deň 4: Po raňajkách sme sa odhlásili z kempu a pokračovali do Talianska k najväčšiemu talianskemu jazeru Lago di Garda. Medzi Padovou a Veronou nás zastihla taká prietrž mračien, že nebolo vidieť skoro na krok a padali obrovské krúpy. Bol to naozaj zázrak, že nám nerozbili čelné okno. Okolo 17:00 sme dorazili do vyhliadnutého kempu v meste Peschiera del Garda, zabývali sa a vyrazili spoznávať večerné mesto Peschiera del Garda.

Deň 5: Doobeda bolo leňošenie v kempe, pokus o okúpanie sa v jazere Lago, čo bolo, ale pre veľký vietor a veľké vlny zrušené a nasledovalo kúpanie v bazéne. Poobede sme sa išli previezť na bicykloch po južnej strane jazera, ale absencia schopnej cyklotrasy naše snaženie skrátila na asi dvojhodinový výlet. V typickej talianskej reštaurácii priamo na brehu jazera sme si dali večeru, trochu sa potúlali po Peschiera del Garda a nakoniec si pozreli večerný program v kempe.

Deň 6: Pred obedom sme sa odhlásili z kempu a po východnej strane jazera pokračovali smerom na sever do mesta Malcesine. Asi po hodine snahy sa nám podarilo zaparkovať, tak sme zobrali bicykle a išli si pozrieť mesto. V reštaurácii sme si dali obed, po ňom nasledovala prechádzka úzkymi uličkami a nakoniec návšteva hradu. Navečer sme pokračovali cez Piacenzu smer Monaco. V meste Voghera sme prespali pri nákupnom centre IPER. Tak zásobený obchod sme ešte nevideli, najmä taký rozsah potravín, všetko čerstvé a ten výber ... Veľmi tým Talianom závidíme.

Deň 7: Po doplnení potravín v spomínanom obchode sme pokračovali až do San Rema. Asi 30 km pred San Remom sme zišli z diaľnice a prepletali sa cestami popri mori, ale nemohli sme nájsť žiadny schopný kemp. Nakoniec sme jeden našli priamo v San Reme. Kemp bol pekný a čistý, čo sa, ale nedalo povedať o samotnom meste San Remo. Po predchádzajúcich skúsenostiach s talianskymi mestami, ktoré boli úhľadné, čisté a mali sme v nich pocit bezpečia aj v noci, tuná to bolo iné, bolo vidieť, že sa blížime k Francúzsku. Mesto nás ničím neokúzlilo, je špinavé, neupravené a večer to tam bolo dosť neisté, tak sme radšej išli naspäť do kempu.

Deň 8: Ráno sme vyrazili do Monaca. Prišli sme tam niekedy okolo obeda. Vedeli sme, že je tam problém s parkovaním karavanov, ale vraj je tam jedno podzemné parkovisko, kde sa dá zaparkovať. Problém bol ho najskôr nájsť a keď sme ho konečne našli, zistili sme, žeje beznádejne plné a ani nevyzeralo, že by sa to malo v blízkom čase nejako

zmeniť. Nakoniec nám poradili, že keď tam chceme zaparkovať, musíme prísť ráno okolo 7:00. Tak sme sa presunuli do mesta Menton, zakotvili v miestnom kempe (aj do toho bol problém sa vôbec dostať) a išli spoznávať mesto. Je to vcelku pekné mesto s upravenou promenádou popri pláži, večer to tam dosť žije. Okúpali sme sa v mori, poprechádzali sa a išli do hajan.

Deň 9: Ráno bol budíček 6:00 (a vraj dovolenka), nasledoval presun do Monackej garáže, našťastie sme už presne vedeli kam máme ísť a keďže sme tam boli načas, tak nás "ubytovali". Ešte sme trochu podriemali v aute a vyrazili sme spoznávať Monaco. Kto tam bol vie, že je to krásne mesto, čisté s veľkým dôrazom na poriadok a úpravu. Keďže je dosť stiesnené, je tam naozaj veľký problém s parkovaním a viackrát cez deň sme boli svedkami, ako policajti pokutovali vodičov skútrov, ak čo i len trochu vytŕčali z parkoviska vyhradeného pre motocykle. Zrejme aj táto nekompromisnosť napomáha tomu neuveriteľnému poriadku a čistote. A my sme chodili, chodili a chodili. Prezreli sme si námestie pred Kráľovským palácom, Cisárske záhrady, previezli sa na vyhliadkovom vláčiku (po ceste sme videli aj známe Casino) a ukončili sme to už riadne nachodení prehliadkou Automobilového múzea. Neskoro popoludní sme pokračovali ďalej na juh. Pôvodne sme chceli ísť až do Port Grimaud, ktoré je na skok od Saint Tropez, ale keďže bola pokročilá hodina, zbehli sme pri meste Frejus dolu z diaľnice a po pár kilometroch sme natrafili na kemp 43°24'32", 06°43'28". Vyzeral celkom lákavo, mal aj bazén, kúsok k moru, tak sme zostali.

Deň 10: Pôvodne sme chceli ísť pozrieť aj do Saint Tropez, ale keďže bolo treba pomaly rozmýšľať aj nad návratom, tak sme zostali v kempe a leňošili. Neďaleko kempu bola piesková pláž, tak sme sa išli okúpať, poobede sme sa ešte okúpali v bazéne v kempe. Večer sme chceli ísť na bicykloch do mesta Frejus, ale po ceste sme zbadali zábavný park, tak sme sa tam zastavili. Deti sa trochu vybláznili a keďže sa nám nad hlavami začali kopiť husté čierne mraky, vrátili sme sa do kempu. V zábavnom parku sme urobili chybu a nechali bicykle nestrážené z vonkajšej strany parku. Mysliac si, že keď boli zamknuté, nič sa nemôže stať, išli sme sa zabávať a po návrate sme bicykle síce našli, ale svetielka, náradie a náhradné duše boli fuč (škoda asi 35 EUR).

Deň 11: Pred obedom sme vyrazili smerom domov. Okolo miest Monaco, Piacenza, Venezia sme večer dorazili do mesta Noventa di Piave, navečerali sa v super Pizzerii a hneď na vedľajšej SHELL-ke sme prenocovali.

Deň 12: Ráno sme sa presunuli do kempu Pra del Tori v mestečku Duna Verde (kúsok od Caorle), našli si miesto a išli sa kúpať do bazéna v kempe. Je to naozaj super kemp, ale takých čo tam chcú ostať oba 1 - 2 noci dávajú na okraj. Nevadí to, lebo socialky sú odtiaľ iba kúsok. Celý komplex je priamo na pláži, je v ňom obchod, reštaurácia, bazény s malými detskými šmýkačkami a kopu iných atrakcií.

Deň 13: Keďže bolo krásne, urobili sme si výlet na bicykloch do neďalekého Caorle. Je to známe letovisko s úzkymi uličkami, pekným korzom na pláži, jednou super reštauráciou (možno viacerými, ale my sme vyskúšali iba jednu). Poobede po návrate do kempu sme sa okúpali a oddychovali. Pôvodne sme chceli odísť z kempu až na druhý deň, ale keďže sme sa chceli zastaviť v MINIMUNDUSE v Klagenfurte a neboli sme unavení, presunuli sme sa do Klagenfurtu radšej ešte v ten večer. Bolo to múdre rozhodnutie, lebo ďalší deň sme mali pre seba a nemuseli sa presúvať a naháňať.

Deň 14: - posledný deň: Ráno sme sa naraňajkovali (bez problémov sme prenocovali na parkovisku priamo pred MINIMUNDUSOM) a išli si pozrieť ten zázrak. MINIMUNDUS je vlastne obrovský areál, v ktorom sú zmenšené repliky známych stavieb, lokomotív a iných atrakcií ako napríklad Viedenské koleso. Je to naozaj super urobené, dotiahnuté do najmenších detailov (parný rušeň púšťa paru, svetielka v domoch svietia), skrátka úžasné a stojí za to vidieť to, my sme sa tam zdržali asi 4 hodiny. Po prehliadke sme vyrazili na cestu domov a s jednou zastávkou na obed sme večer dorazili domov.

Bola to úžasná cesta, videli sme kus Európy a hlavne sme ako rodina robili veci spoločne a boli spolu.