Po mnohých dovolenkách strávených pri mori, sme sa rozhodli, že je čas spoznať svet, samozrejme ako inak než s karavanom.

Po mnohých dovolenkách strávených pri mori, sme sa rozhodli, že je čas spoznať svet, samozrejme ako inak než s karavanom. V roku 2007 sme vymenili náš priestranný obytný príves za síce menšiu, ale o to pohotovejšiu a pohyblivejšiu vostavbu IVECO. A hurá do sveta. Jedným z mojich vytúžených cieľov bol /a ešte stále je/ Londýn.

Na cestu do Calais sme si vyhradili dva dni, prvú noc prespávame kdesi v Nemecku, a keďže sme si rezervovali až skorý ranný trajekt, druhý deň nám zostáva čas na krátku prechádzku po Brusseli. Večer sa presúvame do Calais, prespíme v prístave a ráno sa naloďujeme. Po krátkej plavbe nás víta veľká biela skala – Dover.

Ak má niekto obavy z „opačnej“ dopravy, dá sa na to zvyknúť za veľmi krátky čas. Po dialnici sa presúvame do Windsoru, kde oceňujem pohyblivosť Iveca. Nie je to síce osobné auto, ale v pohode parkujeme na bežnom parkovisku. Tu strávime celý deň, vystojíme si aj hodinový zástup na vstupenky do kaštiela. Ľudí, ako by to bolo zadarmo....Podvečer odchádzame do Abbey Wood, kde máme rezervovaný kemp.

V dnešnej internetovej dobe nie je problém cestu vopred pripraviť, nájsť všetky potrebné informácie a vybrať najvhodnejšie miesto na kempovanie. V Londýne sa mi podarilo nájsť kemping v Abbey Wood, ktorý sa vyznačuje skvelou polohou ani nie päť minút peši na stanicu rýchlej hromadnej dopravy. Asi nemusím nikoho presviedčať, že vo svetových veľkomestách je toto najvhodnejší a najrýchlejší spôsob presunu z miesta na miesto. Vo Windsore nastavujem Abbey Wood ako cieľ do iGo8.

Navigátor nám cestu vykreslí krásne cez absolútne centrum. Usúdim, že toto asi nebude to najlepšie riešenie, jednak kvôli doprave, jednak vďaka tzv. Green Zone, kde je zakázaný, resp. obmedzený vjazd. Cestovateľom doporučujem sledovať aktuálne informácie na túto tému, týka sa to čoraz väčšieho počtu európskych miest.

Preplánujem teda trasu manuálne s využitím dialničných obchvatov. Z 50 km sa zrazu stane 150. Keď sme už podľa navigácie takmer v cieli, stále nechápeme, kde tu môže byť kemp. Prechádzame totiž klasickou radovou obytnou zástavbou. Andrea nakoniec zavelí : odbočte vľavo, potom prichádzate do cieľa, a skutočne, stojíme pred vjazdom do kempu.

Kemping v Abbey Wood je asi najkrajší, v akom sme kedy boli. Je až neuveriteľné, ako môže poskytovať taký kľud, priestor, nádherné prostredie s veľkými stromami a veveričkami ani nie pol hodiny cesty od srdca Londýna. O čistote nemôžu byť žiadne pochybnosti, v sprchách podlahové kúrenie, samostatné kabínky so samostatnými miestami na prezliekanie. Pani na recepcii nás upozornňuje, že tie veveričky sú síce veľmi milé, ale aby sme si dávali pozor, pretože kradnú. Najmä potraviny. Pozbierame informácie o doprave, necháme si poradiť, aké typy lístkov si kúpiť, potom strávime príjemný večer v spoločnosti slovenského vína.

Nebudem sa rozpisovať o tom, čo je možné v Londýne vidieť . Je toho toľko, že za krátky týždňový pobyt nemáte šancu stihnúť ani zlomok. Každý si nájde to svoje. Niekoho viac priťahujú pamiatky, iného parky, ďalšieho puby. Najlepší je asi rozumný mix tohto všetkého. Radšej niekoľko podľa môjho názoru užitočných postrehov.

Zabudnite na dopravu osobným autom. Jeden deň sa nám stalo, že na trati rýchlovlaku smerom do centra bol niekde požiar a vlaky nejazdili celé dopoludnie. Boli sme nútení zvoliť náhradnú dopravu autobusom. Namiesto pol hodiny to trvalo takmer dve a pol. A vodič autobusu zrejme pozná cestu lepšie než slovenský/český turista.

Kúpte si celodenný pas na kompletnú hromadnú dopravu, dostanete sa metrom a autobusmi všade. Rôzne spoločnosti prevádzkujú aj turistické vyhliadkové linky systémom hop on, hop off, teda môžete nastúpiť a vystúpiť počas 24 hodín kde chcete a kedy chcete, cena je ale niekoľkonásobná oproti celodennému lístku, ktorý ovšem budete tiež potrebovať, aby ste sa dostali do centra. Nám sa zdala hromadná doprava prehľadná a vyhovujúca. Možno londýnčan, náhliaci sa do práce bude mať iný názor, ale však sme na dovolenke, záleží na tom, či budeme niekde o pár minút neskôr?

Ak máte celodenný pas len do centrálnej zóny, a chceli by ste cestovať ďalej, nie je problém jednorazovo si doplatiť z hranice vašej zóny na želané miesto. Ďalšia výhoda vlastníctva takéhoto lístka, je možnosť výrazných zliav na vstupenkách. Napríklad v Hampton Court Palace sme po predložení permanentiek na hromadnú dopravu dostali dve vstupenky za cenu jednej. Ak si uvedomíme, že ceny vstupeniek sú od 7 do 15 GBP, dá sa takto celkom pekne ušetriť na večerné pivo. Informácie o tom, kde takéto zľavy platia, dostanete na väčších staniciach hromadnej dopravy.

Nenechajte si ujsť ani to večerné pivo, najmä atmosféru uličky pri Charing Cross station, kde snáď okrem pubov nie je nič iné. V prípade pekného počasia stoja všetci popíjajúci hostia na ulici a po 17.00 bude ulicou problém vôbec prejsť. Určite vyskúšajte domáce pivo zvané Ale. Nemá síce penu, ako to naše, ale dá sa. Angličania si zrejme myslia, že pivo budeme piť, nie sa v ňom holiť, takže pena je vlastne k ničomu.

A ešte jedna milá príhoda, ale veď na čo by sme spomínali.....Cestou späť sme prišli do prístavu v Doveri o niekoľko hodín skôr. Podľa informácií z akéhosi fóra som sa pokúsil vymeniť naše nočné lístky za skoršie. Na tom fóre ktosi tvrdil, že to vraj nie je problém bez doplatku, ak je voľno. Oni síce voľno mali, ale doplatok nekompromisne chceli. Tak sme rozhodli, že sa až tak neponáhľame. Žiaľ parkovať v prístave nám nebolo dovolené, a vysvetlili nám, kde je parkovisko, kde môžeme parkovať ak máme lístok na trajekt, a to celkom free. Tak tam teda ideme a dozvedáme sa, že parkovať tu samozrejme smieme, ale zaplatiť musíme. Ja ale trvám na svojom, tak že vraj bude to ok aj bez platenia. Zaparkujeme, pripravíme si večeru, pozrieme si večerný film a hodinu pred odchodom trajektu sa vyberáme späť do prístavu.

Čo ale čert nechcel, medzičasom uzavreli cestu späť a začali s rekonštrukciou. Už bola pekne vyfrézovaná. Obchádzka viedla na dialnicu smer Londýn a merala cca 30 km. Raz sa mi podarilo zle odbočiť, tak sme si ten okruh dali ešte raz. Manželka zhlboka dýchala....Proste stihli sme to na chlp. Bolo to ako kedysi na vojne – čakali sme, aby sme sa potom mohli náhliť.

Pred odjazdom sme mali tak trochu strach z povestného anglického upršaného počasia, tak toto sa nesplnilo. V polovici mája sme mali celý týždeň nádherný, slnečný. Atmosféra mesta je skvelá, mesto má „smrad“, charakter. Verím, že sa tam ešte niekedy dostaneme. Napríklad cestou do Škótska ?

Prosím tých, ktorí v Londýne strávili dlhšiu dobu, prípadne tam pracovali, nech sa veľmi neusmievajú. Viem, že tieto informácie sú povrchné, ale sú od karavanistu a myslím, že inému karavanistovi môžu pomôcť. Fotografie v galérii.

Fero