Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou stráviť v USA dovolenku v karavane. V januári dozrel čas. Prenajali sme si teda dva karavany a vydali sme sa za veľkú mláku.

Už dlhšiu dobu som sa pohrával s myšlienkou stráviť v USA dovolenku v karavane. V januári dozrel čas. Prenajali sme si teda dva karavany a vydali sme sa za veľkú mláku. Dve dvojčlenné posádky. Nebudem tu podrobne opisovať ceny za prenájom, za jedlo, za kempy a pohonné hmoty, veď tieto informácie je dnes možné veľmi jednoducho vygúgliť a o pol roka možno vôbec nebudú aktuálne. Spoločností, ktoré prenajímajú karavany v USA je viacero a ich ponuky sú veľmi podobné. Vyberal som podľa umiestnenia, hľadal som spoločnosť, ktorá má prevádzku blízo LAX a v pešej vzdialenosti musel byť hotel. Spoločnosti väčšinou vo svojich podmienkach uvádzajú, že si nemôžete vyzdvihnúť karavan v deň príletu do USA ale až o deň neskôr. V našom prípade to síce nikto nekontroloval, predpokladám, že by pri nedodržaní tejto podmienky mohli byť problémy v prípade nehody.

Nedeľa

Prilietame do Los Angeles o 17:00 miestneho času. Máme kopec batožiny, tak sa do motela, ktorý sme si vopred rezervovali necháme odviezť taxíkom. Uťahaní dlhou cestou a trochu vykoľajení zmenou časového pásma nespíme najlepšie.

Pondelok

Pri amerických raňajkách pozostávajúcich z tekutiny podobnej káve, pomarančovej šťavy a zopár koláčikov vysvetľujem recepčnej, že by sme si v moteli potrebovali nechať veci trochu dlhšie, ako je bežný check out. Že si ideme po auto a vrátime sa ihneď ako to stihneme. Požičovňa oficiálne odovzdáva vozidlá od 13:00 do 17:00, ja som ich ale deň pred odletom zavolal a poprosil, či by to nemohlo byť medzi 10:00 a 11:00. Sľúbili, že to nebude problém, urobia preto všetko. Prichádzame teda o pol jedenástej, oni síce všetko robia, napriek tomu nám prvé auto dávajú o pol dvanástej, aby sme si mohli zabehnúť po veci. Druhé auto dostávame presne o jednej. Ešte že aspoň tak. Keby som tam nevolal, možno ho dostaneme o piatej večer.
Keď si v hoteli nakladáme veci, recepčná sa ma spytuje, ako ďaleko je tá požičovňa a koľko tam trvá cesta pešo, vraj sa ju nato už nejaký zákazník pýtal....Pôvodne som sa jej aj ja chcel spýtať, ale teraz už vidím, že som urobil lepšie, keď som sa spýtal Andrei - takto familiárne nazývame GPS navigátor iGo8.
Hneď tu môžem prehlásiť, že mapy USA pre iGo8 sú super, Andrea nás spoľahlivo sprevádzala počas celého pobytu a myslím, že sa pomýlila len jediný raz. Pomerne dobrá je databáza POI, našiel som všetko, čo sme potrebovali.
Máme v pláne dostať sa do Twentynine Palms, žiaľ odchádzame neskôr, ako sme predpokladali, musíme sa ešte zastaviť na naplnenie chladničky zásobami, potom sa strašne dlho vyhrabávame z oblasti Los Angeles, preto nedorazíme do vyhliadnutého RV parku a prespávame pred Wal Martom, cca 100 km na východ od LA.

Utorok

Dnešná plánovaná trasa je doraziť na južný okraj Grand Canyonu, Preverujeme predpoveď počasia a najmä stav ciest, správy sú priaznivé, síce zima, v noci okolo -12, cez deň do +9, cesty suché. Podvečer prichádzame do veľmi štýlového mestečka Williams, zajednáme RV park na dva dni, poradím sa s recepčnou ako ku Canyonu, zaparkujeme autá, pripojíme sa na elektrinu, vodu, odpad a internet, natlačíme večeru a tešime sa na zajtra. Počas celého pobytu bol toto jediný RV park, kde nebolo potrebné platiť vopred, milá urečnená slečna nám ukázala miesta, v krátkosti (pol hodiny) nám vysvetlila, čo určite musíme vidieť a zaželala nám dobrú noc. A podobne to prebiehalo aj v ostatných RV parkoch. Prihlásenie trvá asi hodinu a nepozostáva len zo suchého oznámenia, kde je Vaše miesto, ale dostanete podrobné vysvetlenie o parku, o okolí, o meste, verejnej doprave, o reštauráciách v okolí a podobne.

Streda

Jeden karavan nechávame v parku, druhým sa odvezieme do asi 60 míľ vzdialeného Grand Canyon Village. Zaplatíme poplatok 20 USD za vjazd vozidlom do národného parku. Tento poplatok nám umožňuje stráviť v národnom parku 7 dní . Je asi zbytočné rozplývať sa nad krásami Grand Canyonu, žiadna fotografia a žiaden opis nedokáže vyjadriť ten pocit, keď stojíte na okraji tohto jedinečného prírodného úkazu. V okolí Grand Canyon Village jazdia 3 autobusové linky, Tieto je možné použiť na prepravu z miesta na miesto po okraji kaňonu. Bezplatne. Okrem spomínaných dvadsiatich dolárov (za vozidlo s max. piatimi osobami) už neplatíme nič. Nikto nás nechce oholit za parkovanie, používanie autobusov, používanie WC ako to býva zvykom v našej vlasti. Celkovo mám pocit, že v USA sa platí veľa za luxusné veci, ale veci, ktoré vytvorila príroda musia byť dostupné pre všetkých. Cestou späť za zastavujeme pri visitor centre, kde je 3D kino. Nenecháme si ujsť asi hodinový film o objavovaní Grand Canyonu plný prekrásnych záberov.

Štvrtok

Opúšťame Williams a vydávame sa do centra zábavy, hazardu a hriechu. Las Vegas - Sin City. Na hranici Arizony a Nevady si dávame dlhšiu prestávku a prezrieme si ohromnú priehradu Hoover Dam. Ako by sa niekto mohol mylne domnievať táto nedostala meno po riaditeľovi CIA, ale po 31. prezidentovi USA, Herbertovi Clarkovi Hooverovi, ktorý zohral významnú úlohu pri realizovaní priehrady. Niekoľko míĺ pred priehradou sa podrobujeme bezpečnostnej prehliadke. Celkom tomu rozumieme, američania asi pociťujú 11. september 2001 ináč, než my, ktorí sme sa na to dívali v televízii.
Priehrada je ohromná stavba a ohromná je aj stavba diaľničného obchvatu, ktorý odľahčí priehradný múr od dopravy.
Vchádzame do Nevady a hádajte, čo je prvá budova, ktorú vidíme pri ceste? No samozrejme že kasíno. Podvečer prichádzame do Vegas, Andrea nás spoľahlivo privedie do RV parku KOA Circus Circus. Je vzdialený len pár metrov od hlavného bulváru - Strip. Klasická hodinka na recepcii a múdri ako rádio parkujeme karavany a odchádzame do mesta. Hazard a automaty nás nelákajú, máme v pláne pozrieť si niekoľko dobrých predstavení. Hneď prvý večer stíhame show Blue Man Group, ak niekoho zaujíma, o čo ide, nájde na youtube kopu klipov. Samozrejme iné je to na youtube a iné v skutočnosti. Aj finančne.

Piatok a Sobota

Vo Vegas strávime ďalšie dva dni, nevynecháme skvelé predstavenie Webberovho Fantóma opery v divadle The Venetian, ktoré bolo postavené výlučne pre túto produkciu a nič iné sa tam nehrá. Už niekoľko rokov, denne. A bolo takmer vypredané.
Vyvezieme sa na vyhliadkovú vežu Stratosphere, ktorá je vysoká vyše 300 metrov, Výhľad je úchvatný, strávime tam niekoľko hodín. Na streche fungujú tri najbrutálnejšie atrakcie, aké som kedy videl. Vygúglite ich pod názvom Insomnia a X-scream. Žiaľ nikoho sa mi nepodarí nahovoriť, aby sme to vyskúšali a samému mi to pripadá blbé, tak sa výťahom odvezieme späť na zem.
Vo Vegas nájdete všetko od eifelovky až po pyramídu, od sochy slobody až po levy priamo v kasíne. Či je to pekné, alebo hrozné, o tom možno viesť spory, každopádne atmosféra sa dotkne každého návštevníka. Kamkoľvek sa chceme dostať, cesta vedie výlučne cez kasíno. Vo vnútri je všetko prehľadne označené, ľahko nájdeme divadlá a reštaurácie, vždy je však problém nájsť východ.
Nie je možné navštíviť Vegas a nehrať, preto nakŕmime automat jedným dolárom pre šťastie, hra trvá menej než sekundu. Zázrak sa nekonal, viackrát to už neskúšame a lúčime sa s Vegas.

Nedeľa:

Vyrážame na cestu do San Francisca, trochu obchádzkou, cez Death Valley. Ako opúšťame Vegas a blížime sa k Death Valley (Mŕtve údolie) vyzerá to, ako keby réžiu výletu prevzal David Lynch. Púšť, skaly, pieskové duny, teplo, tabuľa upozorňujúca, že ďalšia pumpa je o 160 míľ . Renata čaká, kedy sa objaví „telo". Niekedy máme pocit, že si kľudne môžeme ľahnúť na cestu, dnes už tade viac áut nepôjde. Stále klesáme a začínam chápať, prečo spoločnosti, ktoré prenajímajú karavany zakazujú návštevu Death Valley v letných mesiacoch. Vtedy tam údajne bývajú aj teploty okolo 50 stupňov. Teraz je január, ale cestou dolu riadne cítiť brzdy. Myslím tým smrad z bŕzd. Pri ceste sú odpočívadlá označené ako miesta na kontrolu bŕzd. Klesáme až do hĺbky -58 m, nepohľadáme najnižšie položené miesto severnej ameriky, stačí nám aj táto hĺbka. Dávame si krátku prestávku vo Furnace Creek, kde je aj v tomto ročnom období niekoľko karavanov.
To, čo si cestou dole vytrpeli brzdy, teraz čaká na motor. Dlhé, rovné, strmé stúpania. Šťastne a bez poruchy ich zvládame a napájame sa na diaľnicu smerom na Bakersfield. Zaparkujeme pred Wal Martom a ideme urobiť nákup na doplnenie zásob. Pri platení prehodíme krátku reč s čiernou pokladníčkou, klasické where are you from? Keď hovorím, že zo Slovenska, odpovedá, že u nás je teraz asi zima. Vraj počula, že u nás je počasie podobné New Yorku. Nakoniec sa s nami lúči slovami : Thank you for visiting our country. Ďakujem, že ste navštívili našu krajinu. Áno, niekto môže namietať, že je to fráza, ale nepadne to dobre? Myslíte, že sa už niečo podobné stalo cudzincovi v slovenskom hypermarkete?

Pondelok

Ráno odchádzame z Bakersfieldu, kde sme prespali na parkovisku pred Wal Martom. Pokračujeme na sever,
smer San Francisco. Počasie nám, stále praje, je krásne slnečno a príjemne teplo. Po niekoľkých dňoch púšte vidíme konečne aj niečo zelené. A ako sa na Ameriku patrí, všetko musí byť riadne veľké. Keď vinohrad, tak ideme okolo neho pol hodiny, takisto sady s mandarínkami a citrónovníkmi. Farmu cítiť z desiatich míľ a nedokážem odhadnúť počet kusov dobytka, ale museli to byť desaťtisíce. Popoludní prichádzame do oblasti San Francisco Bay, doprava sa poriadne zahusťuje a cesty sa zhoršujú. Cez záliv prechádzame po Bay Bridge, platíme mýto a precházame krokom cez úzku mýtnicu na centimetre od betónových zvodidiel. Andrea (iGo8) nás spoľahlivo privádza cez San Francisco do mesta Pacifica, kde máme vyhliadnutý kemp San Francisco RV Resort. Informácie na internete neklamali, je skutočne na nádhernom mieste, na útese priamo vedľa mora. Pod útesom je piesočná pláž. Na recepcii sa snažím zjednať zľavu, milá pani mi doporučí kúpiť si členstvo v Good Sam Clube. Tak teda súhlasíme, povyzvedáme všetko potrebné o doprave do centra, berieme kopec informačných materiálov a ideme zaparkovať karavany. Stojíme priamo nad mora a kocháme sa nádherným výhľadom. Dáme si ľahkú večeru, zbehneme dolu na pláž a po členky vojdeme do vody. Má niečo nad bodom mrazu, tak radšej volíme vyhrievaný bazén v kempingu, potom horúce jacuzzi. Ešte dáme pivo a ukladáme sa na spánok. Hukot vĺn krásne uspáva.

Utorok

Ráno nás budí silný vietor, ktorý príjemne hojdá karavan. Po raňajkách odchádzame na prehliadku San Francisca. Priamo pred kempom stojí autobus lokálnej linky, ktorý nás odvezie do Daly City, kde prestupujeme na BART. BART je skratka pre Bay area rapid transport, rýchlovlak, ktorý premáva čiastočne pod a čiastočne nad zemou. Za 25 minút sme na Powell Street, kde si kupujeme trojdňový pas na MUNI, čo je miestna doprava v San Franciscu. Stojí 18 dolárov na 3 dni a platí na všetky autobusy, trolejbusy, električky aj na Cable Car, čo je miestna rarita. Vozne sú ťahané lanom, ktoré beží pod zemou. Pas sa v každom prípade vypláca, pretože len jedna jazda na Cable Car stojí 5 dolárov. Odvezieme sa na Fisherman's Wharf, motáme sa medzi stánkami, reštauráciami, vdychujeme vôňu prístavu, so všetkým, čo k tomu patrí. Kraby, ryby a rôzne morské živočichy.

Streda

Strávime ešte jeden príjemný deň v San Franiscu, aj keď sa počasie začína zhoršovať. Z času na čas spŕchne, ale to nás neodradí, aby sme pešo prešli cez slávny Golden Gate, kde nás šokujú surfisti v ľadovej vode. Pozrieme si vraj najstrmšiu ulicu na svete - časť Lombard street, dáme si fish and chips na Pier 39, čo je mólo plné obchodov a reštaurácií.

Štvrtok

Ráno sa lúčime s príjemným RV parkom a vydávame sa na cca 660 km dlhú cestu do Los Angeles. Nevolíme najkratšiu cestu, ale ideme po US 101 a čiastočne priamo na pobreží po US 1. Pred San Louis Obispo začínajú nekonečné vinohrady, príroda veľmi podobná našej. Samozrejme až na to more. Zastavujeme sa na krátky oddych na pláži pri Santa Barbare. Odtiaľto je už doprava až na Long Beach, kde máme vyhliadnutý kemping na pobreží, riadne hustá. Šesť prúdov tam a šesť naspäť, ale v podstate pohoda a ohľaduplnosť. V RV parku nás čaká nepríjemné prekvapenie, je len jedno voľné miesto, aj to len na jednu noc. Umiestniť obe autá na jedno miesto je vraj nemožné, aj keď na podobnú plochu by v Chorvátsku umiestnili celý československý autobusový zájazd. Iný kraj, iný mrav. Tak teda berieme to jedno miesto a jedno „suché", to znamená bez možnosti pripojenia na elektrinu, vodu a odpad. Ráno vyprázdnime nádrže na oboch autách a na ďalšiu noc sa nám ušli už len dve suché miesta.

Piatok

Park som vyberal tak, aby bolo blízko na stanicu hromadnej dopravy. Ideme teda na stanicu metra, kupujeme si celodenné lístky. Síce až na druhý pokus, na prvý pokus mi automat zožral 10 dolkov a ukázal vztýčený prostredník. Dvakrát po ňom tresnem päsťou, ale nezostáva mi nič iné, len ho nakrmiť ďalšou desinou. Asi to pomohlo, dáva mi dva celodenné pasy. Odvezieme sa do Universal studios. Cesta trvá cca 50 minút, odhadujem, že autom by sme to pod dve hodiny určite neurobili. Počasie sa už žiaľ úplne pokazilo, sme celí premočení, ale večer cestou späť vylezieme z metra a urobíme si krátku prechádzku po Downtowne. Prechádzame sa po Jewellery district, čo je asi desať blokov klenotníctiev. Po americky - veľkých.
Vytrvalo prší, odchádzame teda do RV parku. Tento je samozrejme dokonale čistý, nesmie chýbať bazén, jacuzzi, práčovňa a dokonalé sprchy.

Sobota

Ráno balíme, pýtam sa na možnosť doplnenia plynu, pretože auto je potrebné vrátiť s prázdnymi odpadmi a plnou plynovou nádržou, tak ako sme ho prevzali. Urobili by to samozrejme aj v požičovni, len by si za to naúčtovali viac a to sa nám platiť nechce. Prichádzame do požičovne, preberú od nás autá, doplácame za navyše najazdené míle.
Milá pani nám zavolá taxík, ktorý nás štyroch aj s kopcom batožiny za 45 dolárov odvezie na LAX.

Fakty

Karavan:

Pri preberaní sa nám zdal veľký, ale v každom kempe bol jeden z najmenších. Postavený na podvozku Ford, motor Ford V8, päťlitrový benziňák s automatickou prevodovkou, motorovou klimatizáciou, aj s elektrickou klimatizáciou obytného priestoru. Túto sme vzhľadom na ročné obdobie nepotrebovali.
Celková hmotnosť 5200 kg, mám EU vodičák skupiny B, vopred som si to overoval a v požičovni tvrdili, že je to absolútne OK, no problem.
Vynikajúca veľká chladnička s oddelenou mrazničkou. Priestranné dvojlôžko vzadu a priestranná alkovňa. A teraz tie tienisté stránky. Žerie ako kyselina - spotrebu pod 26 litrov sa mi nepodarilo dosiahnuť a to sme jazdili absolútne predpisovo. Na druhej strane pri amerických cenách benzínu vychádza ekonomika prevádzky cca ako pri európskom karavane.
Motor a podvozok pomerne tichý, čo sa ale nedá povedať o nástavbe. Keď sme odchádzali z LA, po pomerne zlých diaľniciach, zdalo sa nám, že to nemôže vydržať. Triaslo sa tam úplne všetko. Trochu preháňam, triasli sa najmä okná. Žiadne dvojité okná, všade obyčajné jednovrstvové, na ktorých bola pri pobyte pri Grand Canyone a nočných teplotách cca -11 z vnútornej strany námraza. Toto by asi žiadnemu európskemu výrobcovi neprešlo. A rovnaké okná som videl aj na luxusných veľkých karavanoch. Strešné okná takisto jednovrstvové. Nepochopiteľné....
Kúrenie PB výkonné ale hlučné (po pár dňoch sme si na to zvykli), ale čo je najhoršie, palubná batéria pri trvalom kúrení vydrží max. 3 hodiny. Potom sa kúrenie vypne. Nezostáva teda nič iné, len naštartovať motor alebo generátor a baterku dobiť. Neviem si ale predstaviť spánok pri naštartovanom generátore. Aj keď, možno aj na toto sa dá zvyknúť. Teda v zime žiadne dlhé kempovanie na divoko.
Napriek týmto nedostatkom nám slúžil dobre, za dva týždne sme s ním bez akýchkoľvek problémov najazdili vyše 3200 km.

Doprava

Rýchlostné obmedzenia zhruba podobné ako u nás. S tým rozdielom, že sa striktne dodržiavajú. Nestalo sa mi, že by ma niekto predbehol cez plnú čiaru, že by na mňa niekto zatrúbil, alebo si nebodaj klepal po čele.
Američania jazdia plynule a ohľaduplne. Hodnotím za jedna. Za celý čas sme videli len jednu nehodu. Viac ich uvidíte pri jedinom prejazde prístavného mostu v Bratislave. Asi by bolo vhodné presunúť slovenských vodičov na čas do US. Policajtov nebolo nikde, ale keď nás výnimočne niekto predbehol väčšou rýchlosťou, spravidla do dvoch minút nás predbehlo policajné auto a o niekoľko kilometrov si to už vydiskutovávali na krajnici. Pokuty budú zrejme brutálne a spravidla vraj bývajú okorenené istými hodinami verejnoprospešných prác. Napríklad za fajčenie na stanici alebo vo vozidle hromadnej dopravy sa vyhrážali pokutou 250 USD a 48 hodinami verejno
prospešných prác.

Ľudia

Spravidla milí, komunikatívni, máte z nich pocit, že sa snažia robiť si svoju prácu dobre. Na Slovensku prevláda o Američanoch niekoľko názorov:

Vraj sú tlstí.
Áno videli sme veľa ľudí s nadváhou, po návrate domov mi to nedalo a vygúglil som pár štatistík.
Podľa nich vraj 20 percent mužov v USA trpí nadváhou. Na Slovensku 19. Že by to bol až taký rozdiel? Naše ženy sú na tom lepšie, na Slovensku je to 14, v USA 25 a v Rusku 28 percent žien.

Vraj sú hlúpi, lebo nevedia kde je Slovensko a už vôbec netušia, kde je Bratislava.
Áno, aj mňa sa spýtali, či je Slovensko časťou Ruska. Vysvetlil som, že v minulosti k tomu veľa nechýbalo, ale verím, že dnes to už nehrozí. V inom prípade zase tušili aj aké u nás teraz môže byť počasie.
A nakoniec priatelia, ruku na srdce, koľkí zo sto opýtaných Slovákov by vedeli, v ktorej časti USA leží Nevada. A koľkí by vedeli pomenovať jej hlavné mesto? Alebo Iowa? Alebo aspoň vymenovať polovicu štátov USA?

Kempy - RV parky - karavany

Kedysi sme si mysleli, že najväčší priaznivci karavanov a obytných áut sú Holanďania a Nemci. Tak v USA je to ako všetko niekoľkonásobné. RV parkov sú možno tisíce, upozorňujú na ne tabule pri diaľniciach, nájdete ich asi v každom meste. V Las Vegas nájdete RV park v absolútnom centre, pár metrov od hlavného bulváru - Strip. Karavany sú na európske pomery obrovské, spravidla vybavené vysúvacími bočnými dielmi, ktorými sa zväčšuje obytná plocha počas parkovania. Vozidlo, ktoré z diaľky vyzerá ako linkový autobus, je väčšinou karavan, class A, ako Američania označujú veľké integrály. V závese za karavanom sa spravidla vlečie osobné auto alebo SUV a čo je zaujímavé, po vlastnej osi. Koncové osvetlenie vozidla je pripojené na vlečné vozidlo ako osvetlenie prívesu. Na cestách vidno aj veľké množstvo karavanov typu náves veľkosti takmer návesu kamióna. Tieto bývajú ťahané veľkým pickupom. Kempy sú veľké, miesta pre karavany sú väčšinou vyasfaltované a poskytujú pripojenie na odpad, vodu a elektrinu. Bazén a jacuzzi patrí medzi povinné tance. WiFi je štandard, niekde je v cene, niekde stojí pár dolárov denne. Rýchlosť bola všade dostatočná na videohovory cez skype. V US národných parkoch sú kempy, ktoré sú skromnejšie, niekedy neposkytujú pripojenia, tomu ale zodpovedá aj cena. Stále sú ale čisté a upravené. Videli sme aj kemp v Death Valley, ktorý sa nachádzal v nadmorskej výške -80m.
Podľa diskusií na US karavanistických fórach, aj podľa toho, čo sme videli, v Amerike existuje veľká skupina ľudí, ktorí si hovoria full time RV-er. Títo ľudia v karavanoch dlhodobo žijú, veľkým pickupom ho ťahajú z miesta na miesto a vedľa karavanu im stojí ďalšie auto.

Parkovanie na divoko. (Boondocking)

Čo nie je zakázané, je vraj povolené, na základe informácií od amerických karavanistov sme niekoľkokrát prespali na parkoviskách pred hypermarketmi Wal Mart. Oni to majú údajne v obchodne politike, byť RV friendly. Veď keď tam už karavanista parkuje, spravidla u nich aj nakúpi. Vždy to bolo v absolútnej pohode a nikdy sme tam neboli sami. Videli sme aj karavany zaparkované priamo pri mori, ale nemali sme čas bližšie skúmať, o čo ide.

Nerád by som sa pasoval za veľkého znalca Ameriky, opísal som tu zážitky z cesty cez 3 štáty, Kaliforniu, Arizonu a Nevadu. Možno v iných štátoch je všetko inak, je to obrovská krajina. Určite budú mať iný pohľad aj tí, ktorý v USA strávili dlhší čas, prípadne tam pracovali. Toto sú moje subjektívne dojmy turistu a uvedomujem si, že sú veľmi povrchné. Tým, ktorí Ameriku prešli, sa opisované veci zrejme budú zdať samozrejmé, ale možno nakopnú tých, ktorí sa pohrávajú s myšlienkou prejsť aspoň časť Ameriky karavanom. Doporučujem, len do toho, s priemernou gurážou a s priemernou znalosťou jazyka je to v pohode zvládnuteľné. A karavanisti sme práve preto, že máme radi slobodné rozhodnutia a spoliehame sa v prvom rade sami na seba, nepotrebujeme cestovky a sprievodcov a iné sofistikované spôsoby vodenia za ručičku.

Ak by niekto chcel ďalšie informácie, dajte otázku do fóra, rád odpoviem.

Fero