Otáčame sa a ideme na sever, tam tečie riečka Dere a v jej koryte sú reštaurácie. Stoly so sedením klasickým alebo tureckým sú umiestnené na drevených mólach nad vodou. Voda je tu plytká, tak 30 cm. Okolo nás si plávajú kačice a čakajú čo im hodíme. V  reštaurácii Paradise Cafe Restaurant sa zastavujeme. 

Príprave cesty do Turecka som sa venoval už pred rokom, no hernia (pruh) mi znemožnil túto cestu uskutočniť. Prečítal som viacero cestopisov, informačných materiálov cestovných kancelárii. Keď začala byť cesta aktuálna , znovu som si celý okruh preštudoval a urobil pár malých úprav. Používal som navigáciu Sygic, ktorá má veľmi podrobné mapy. Informácie o lokalite som získaval z aplikácii OsmAnd a MAPS.ME Pro a sprievodca ME Tureckom

Je nedeľa 7.9 , čas nášho odchodu z domu . O 9,30 odchádzame, cestou sa zastavujeme v Piešťanoch. Cesta nám dobre ubieha a tak nocovanie plánujeme až v Srbskej vojvodine. Pred 19 hod. prichádzame na hranicu. Pred nami je celkom pekná kolóna čakajúcich aut. Na čakanie na hraniciach sme si už odvykli a rozmýšľame k čomu je to všetko dobré otravovať ľudí. Máme smolu je čas striedania zmien a tak sa celá kolóna zastavila . Celkovo sme v kolóne strávili 1 hodinu. V Novom Sade schádzame z diaľnice a parkujeme v zástavbe rodinných domov. Po fľaše piva ,ktoré priniesol Ján, údajne najlepšieho českého piva, ideme spať.

Pondelok 8.9. Vstávame pred deviatou. Po raňajkách sa zastavujeme v obchode ,dokupujeme chlieb a koláče. V ceste pokračujeme diaľnicou cez Beograd , Niš. Kúsok za Nišom diaľnica končí a cesta pokračuje zväčša staveniskom diaľnice k Bulharskej hranici. Prekračujeme bez zdržania hranicu, tankujeme naftu a kupujem za 6 EUR diaľničnú známku. Sofiu prechádzame stredom mesta. Za mestom vchádzame na diaľnicu do Plovdivu, kde v priemyselnom parku nocujeme. Pozeráme telku. Zisťujeme .že čas sa posunul o jednu hodinu dopredu o čom nás informuje navigácia. O pol noci, samozrejme Bulharského času ideme spať.

Utorok 9.9. V ceste pokračujeme po rozbitej ceste k Tureckej hranici. Bulharsko na nás pôsobí ošumelo a zaostalo. O 12 hod vchádzame bez problémov a zdržania do Turecka. O malú chvíľu parkujeme  vo veľmi peknom meste Edirne.

Sme milo prekvapení čistotou a novými budovami v meste. Parkujeme pri polícii a ideme do neďalekého centra. Vyberám si z automatu hotovosť YTL. V centre mesta obedujeme kebab a túlame sa po obchodíkoch, dokupujeme chlieb a baklavu. Po dvoch hodinách v ceste pokračujeme na juh. Cestou sa ešte zastavujeme na kávičku. Pred zotmením sa naloďujeme na trajekt v Galiboli. Najskôr platíme 6 YTL za vstup do prístavu, údajne za parkovanie, no bez parkovania okamžite vchádzame na trajekt, kde platíme 35 TL za trajekt. Už za zotmenia sa vyloďujeme na Ázijskej strane Turecka v Cardacu. Zadávame Troyu a o hodinu parkujeme pred vchodom do areálu .Okamžite vychádza ochrankár a informuje nás ,že v areáli ani pred nim nemôžeme prenocovať. Vhodné miesto nachádzame neďaleko, kde parkujeme a nocujeme. Ráno , ešte za tmy nás budí hlasný spev modlitby z reproduktora.

Streda 10.9. Po raňajkách vchádzame do areálu, pri pokladni platíme 40 YTL vstupné. Spolu s japonskými turistami sa fotíme pri Troyskom koňovi, hlavnom symbole Tróye. Prechádzame sa vykopávkami a predierame sa davmi turistov.

. V neďalekom hoteli si dávame kávičku, prvý krát si dávame typickú tureckú. Dokupujeme čerstvý chlieb a odchádzame do dedinky Yenikoy, ležiacej pri mory. Cesta prechádza okolo políčok s rajčinami, paprikami a inou zeleninou . Cesta je síce spevnená no je zo žulových kociek a auto drnčí a trasie sa, ideme max. rýchlosťou 20km/h. dokonca časť cesty je iba štrková. Po vjazde do dediny najskôr ideme k prístavu. No miesto sa nám nepáči a tak prechádzame na opačnú stranu dediny na jej južný okraj. Po zjazde k moru nás zastavuje vyberač poplatku, platíme 10 YTL za vjazd do kemp, kde si hľadáme vhodné miesto na parkovanie. Varíme obed, lečo z čerstvej zeleniny a pohár chladeného Santoríny, chutí znamenite. Po obede sa vyhrievame na slniečku a spíme. Po prebudení sa ideme prebrať do mora, zo začiatku sa nám voda zdá studená, no za krátko je výborná. O 18 hod sa vydávame na krátky trek na neďaleký výčnelok k zrúcanine Achilleion. Sprevádza nás pekná sučka, ktorá pri nás posedáva už od obeda. Po návrate k autám sedíme a pri poháriku najskôr sledujeme západ slnka a potom východ mesiaca.

Štvrtok 11.9. Raňajkujeme a vyhrievame sa na slniečku. Pred jedenástou ,po kávičke odchádzame smerom na juh. Cestou sa zastavujeme v obchode KIPA ,zo skupiny Tesco, kupujeme vodu ,pár drobností a rybu na večerné grilovanie. Milo sme prekvapení, keď nám predavač vyčistil ryby. Rozhodujeme sa pre polostrov pri mestečku Ayvalik. Vhodné miesto na parkovanie nachádzame až v mestečku Alibey. Milo sme prekvapení s ústretového správania domorodcov, ktorí nás smerujú na parkovisko pred ich dom k vode. Parkujeme na peknom parkovisku so zámkovej dlažby s výhľadom na more ,vedľa plážového baru. Hneď po príchode sa ideme s Jánom okúpať. Maja zatiaľ pripravila šalát a cestoviny, máme neskorý obed. Pri poháriku vínka sa slníme a trocha aj driememe. O siedmej začíname s prípravou ryby. Ján ju klasicky pečie na panvici , ja som sa rozhodol pre zapečenie so zeleninou v alobale. Ryba je hotová až za tmy ,no s  pohárikom bieleho chutí výborne. Posedávame a vychutnávame si teplý večer, konečne sedíme len v tričkách. Pozorujeme miestne mačky, ktoré sa kŕmia odpadom z rýb. Odchádzame do auta ,kde ešte chvíľu pozeráme telku a ja si prezerám mapu a plánujem zajtrajší prejazd.

Piatok 12.9. Ráno sa budím za východu slnka a fotím ho zo spálňového okna. Znovu zaspávam a budím sa o ôsmej , gratulujem Maje k meninám ,ktoré dnes oslavuje. Raňajkujeme a dohovárame sa na prejazde k Izmiru. Prechádzame veľmi priemyselnou oblasťou, ktorá je posiata nádržami rafinérii a komínmi fabrík, je tu riadny cvrkot, kamión za kamiónom. Podľa nášho plánu sme sa v tejto oblasti chceli usadiť pri mory, no v ceste pokračujeme na juh. Odbočujeme smerom na mestečko Foca. Po pár kilometroch sa ráz krajiny mení a pred nami sa vynárajú nádherné zátoky a malebné letoviská. Zastavujeme sa v malej dedinke na kávičku, v ponuke je iba turecká a tak si objednávam ja s Jánom. V ceste pokračujeme a hľadáme vhodné miesto na parkovanie , cesta nás doviedla až do samotného centra mestečka Yenifoca ,kde sa cez úzke uličky obchádzame pešiu zónu, mať iné auto, bol by to veľký problém, dokonca v určitom úseku musím trúbením dovolať vodičku aby preparkovala a sprejazdnila cestu. V ceste pokračujeme ďalej a vhodné miesto nachádzame na predmestí mestečka Foca na parkovisku pri pláži. Okamžite sa kúpeme a slníme. Pred 18 hod ideme na bicykloch do neďalekého centra mestečka. Sme milo prekvapení pekným a upraveným letoviskom , ktoré celé prechádzame. Pri návrate si vyberáme reštauráciu a večeriame typickú tureckú kuchyňu. Za tmy odchádzame na okraj mesta k autám. Je krásny teplý večer, z telefonátu sa dozvedáme ,že doma už dva dni prší a je chladno. Sedíme vonku a dávame si fľašku bieleho tureckého vína ,ktoré sme dnes kúpili. Sortiment vín je malý a ceny vysoké, fľaša od 20 do 40 TL. Víno nám vôbec nechutilo a radšej sme si otvorili alsaský Pinot blank. Fľašku dopíjame a ideme spať, ešte pozeráme telku a plánujem ďalšie dni.

Sobota 13.9.. raňajkujeme a vyhrievame sa na slniečku. Dnes pofukuje . Pred jedenástou ideme do miestneho plážového klubu na kávičku. Presso stroj majú no káva za moc nestojí a pritom za dve espresá a kapucína platím 24 TL. Pred obedom sa z Majou ideme prejsť na polostrov neďaleko parkovania, ten som mal pôvodne vyhliadnutý na prenocovanie. Po návrate obedujeme a oddávame sa leňošeniu na pláži a kúpaniu v teplej vode. O 16 hod. balíme a presúvame sa do Izmiru. Do navigácie zadávame súradnice parkoviska neďaleko centra Konac. Cestou dokupujeme zeleninu a melón. Po šiestej parkujeme na parkovisku, s obsluhou si dohovárame nočné parkovanie, čo nie je problém a ochotne s úsmevom ako všade v Turecku nás ide zaparkovať. Vydávame sa na potulky mestom ,je tu veľa ľudí. Nábrežím prichádzame na námestie ktorému dominuje hodinová veža ,ktorá je veľmi pekne zasvietená. Vydávame sa do labyrintu uličiek a zapadáme do obchodíkov kde sa oddávame nakupovaniu. Cestou si kupujeme výborný kebab. O ôsmej nám však obchody zatvárajú a tak sa vraciame na námestie po ktorom sa prechádzame. Po chodníkoch tu majú rozložené obchodníci svoj tovar. Prehrabávame sa , niečo kupujeme a odchádzame nazad k autám. Posedávame pri fľaške do pol noci. Plánujeme zajtrajší deň, pred nami je Efes. Na parkovisku je hlučno no dúfame ,že sa tu vyspíme.

Nedeľa 14.9. Noc bola pokojná a dobre sme sa vyspali. Po raňajkách odchádzame k antickému mestu Efes pri mestečku Selčuk. Cestou sa zastavujeme na tržnici, tu je tá správna atmosféra trhovnískového života v Asii. Je to potravinová tržnica. Predavači tu ponúkajú zeleninu, ovocie, koreniny, syry , olivy, ryby......Takúto atmosféru poznáme iba z filmov, sme radi, že sme sem zavítali. Po nákupoch pokračujeme ďalej v ceste do Efesu. Cestou však meníme plán a rozhodujeme sa pre 6 km vzdialenú pláž v Pamucak. Parkujeme pri plážovom bare na štrkovom parkovisku. Kúpeme a slníme sa. Popoludní sa začal zdvíhať vietor, balíme markízy. Pred piatou vykladáme bicykle a ideme na výlet do Efezu. Máme smolu, otvorené je iba do 17,30 a tak nás do vnútra areálu odmietajú vpustiť. Základné vstupné je 20TL. Obchádzame teda celý kopec a prichádzame až k druhému parkovisku. Začína sa stmievať a tak ideme po dvadsiatich kilometroch nazad k autám. Tu stále vietor duje a zdvíha sa jemný piesok. Aj komáre začínajú štípať. Celé okolie je zatopené a je tu veľa bažín. V čase fungovania Efezu bolo toto územie celé pod vodou. Efez bolo prístavné mesto. Preto volíme pre nocovanie prejazd. Celé územie na juh je posiate hotelovými rezortami a nájsť vhodné miesto pre parkovanie a ešte za tmy je nemožné. A tak pobrežím prechádzame do veľmi pekného a moderného letoviska Kušadasi, kde sa nám darí na jeho okraji zaparkovať na parkovisku za 15 TL. Pri odchode z pláže v Pamucaku ,moje auto odmietlo naštartovať, batéria ani len nepretočila motor, asi jej odzvonilo. Po príchode na parkovisko v Kašudasi si z obsluhou dohováram pripojenie na elektriku, čo nie je problém, ako všetko v Turecku. Uvidím ráno či batériu stačilo iba dobiť. Po pár pohárikoch ideme spať, v tom okamžiku začína diskotéka v neďalekom bare pri vode, no uvidíme dokedy budeme počúvať diskotékové tóny a autá z neďalekej cesty, k tomu sa pridáva aj strážny pes.

Pondelok 15.9. Noc bola veľmi hlučná. Diskotéka dunela do druhej hodiny rannej. Ruch a premávka pribúdajúcim časom stúpala. Idem spať o polnoci a po okamžite zaspávam, no Maja sa točila a užívala si diskotéky až do jej konca. Ráno sa budíme a po hygiene raňajkujeme , susedia ešte spia. Až pred deviatou sa prebúdzajú. Dohovárame sa nad výletom do mesta na bicykloch. Pred desiatou začína slniečko hriať a odchádzame do mesta. Najskôr ideme po pri mory a zastavujeme sa na výbornú kávičku na nábreží. To bola prvá dobrá káva a aj sme si ju vychutnali. Prechádzame sa mestom a zastavujeme sa na obed. Dávam si placku s kebabom, dnes Biff. Prechádzame do uličiek s obchodmi a pomaličky sme strhávaný do obchodu a začíname s nákupmi. Tašky nám pomaličky na bicykloch pribúdajú. Robíme si maličkú prestávku v bare si dávame pivo a vybavujeme korešpondenciu cez Wifi. Znovu pokračujeme v šopingovaní. Nakupovanie a túlanie sa po obchodoch nás tak unavilo, že sme vyhladli. Dávame si jedlo. Ja si objednávam mäsové valčeky v sendviči a zeleninou. Po jedle znova vkĺzame do bazaru a nakupujeme. Tesne pred zotmením prichádzame na parkovisko a nakladám bicykle. Kontrolujem batérie, ktoré sa pekne dobyli, hlavne motorová. Štart prebieha bez najmenších problémov, dobíjaním sa batéria zregenerovala. Odchádzame z hlučného parkoviska a do navigácie zadávame miesto pri mory. Po našom príchode na určené miesto, zisťujeme , že tam parkujú Dombusy. Miesto sa nám nepáči a tak v ceste pokračujeme ďalej. Nájsť medzi hotelovými komplexmi vhodné miesto pri mory a ešte za tmy je nemožné a tak parkujeme v uličke za hotelovým komplexom vo vilovej štvrti, na prespanie, dobré kľudné miesto na zámkovej dlažbe s trávnikom, no žiaľ dosť znečistenom odpadkami. Po pár pohárikoch vína plánujeme ďalší presun. Maja pozerá telku,. Veríme že táto noc bude pokojná a pred jedenástou ideme spať.

Útorok 16.9. Noc bola  pokojná. Ráno idem prezrieť neďalekú pláž. Stojí tu jedno Turecké obytné auto. Prichádzame sem a parkujeme na pláži. Majiteľom okolitých domov sa náš nápad veľmi nepáči, prichádzajú a slušne sa nás pýtajú dokedy budeme parkovať. Keď im odpovedáme ,že ráno odchádzame, prajú nám príjemný pobyt a s úsmevom odchádzajú. Kúpeme sa slníme ,popoludní ideme na bicykloch na prehliadku okolia. Zastavujeme sa v obchode a kupujeme niečo malé pod zub. Celý deň ma pobolievajú kĺby, cítim že na mňa lezie prechladnutie asi z klimatizácie alebo vírus a tak začínam s liečbou slivovicou. Pred spaním si dávam Coldrex. Z okolitých hotelov sa ozývajú staré hity.

Streda 17.9. Po raňajkách balíme. Pred odchodom tankujeme vodu. Naša cesta pokračuje na juh do Bodrumu. Cestou sa zastavujeme na dobrú Lavaza kávičku. Je tu Wifi , tak si vybavujem maily. 30 km pred Bodrumom parkujeme v krásnej zátoke, všetci sa kúpu ,ja posedávam v aute , pobolieva ma hrdlo. Po neskoršom obede odchádzame do Bodrumu. Vhodné miesto pre naše autá nachádzame až pri prístave. Tu vykladáme bicykle a frčíme pobrežím do mesta. Je tu množstvo obchodíkov tak opäť schopingujeme. Zastavujeme sa na večeru. Po návrate sedíme pri autách, popíjame a debatujeme o nákupoch. Plánujeme zajtrajší prejazd do Fethiye. Pred polnocou ideme spať, dávam si na noc Koldrex, dúfam že spolu s Metaxou vyženu môj vírus. Žiaľ zle sme plánovali a dezinfekcia v podobe slivovice nám došla.

Štvrtok 18.9.Večer sme sa dohodli na skoršom odjazde ,tak vstávame pred pol ôsmou. Po hygiene a raňajkách sme pripravení na odjazd, ktorý sa posunul a v skutočnosti odchádzame z mesta až pred deviatou. Pred sebou máme prejazd do Fethiye čo je 240 km. Cesta nám ubieha dobre z Bodrumu najskôr ideme tou istou cesto do Milas a potom cez Muglu do zátoky Fethiye. Parkujeme na okraji mesta priamo na štrkovej pláži. Je čas obeda a tak začíname s prípravou obeda. Po jedle sa väčšina slní a ja posedávam v aute, stále sa necítim fit. Po malom spánku všetkých odchádzame na prehliadku mesta . Rozhodujeme sa pre bicykle i keď sme uvažovali aj nad Dolbusom. Mesto na nás pôsobilo opustene, je tu cítiť koniec sezóny. Pri prístave vchádzame do starého mesta, prechádzame uličkami so stánkami. K autám sa vraciame až o deviatej, trochu sa ochladilo, no stále sa dá v tričku sedieť. Plánujeme zajtrajší deň.

Piatok 19.9. Ráno vstávame až pred deviatou. Nikam dnes nejdeme tak máme čas. Slníme a kúpeme sa. Voda je veľmi teplá, keď z vody vychádzame je nám chladno. Voda je veľmi slaná a nadľahčuje. Čo je veľmi príjemné ,hlavne pri dlhšom plávaní. Do neďalekého plážového baru ideme na kávičku. V kaviarni je Wifi a tak si vybavujeme korešpondenciu. Za kávu a pivo platíme 7TL , čo je proti predošlým destináciam veľmi priaznivá cena. Aj cena jedál je tu veľmi primeraná. Na popoludnie sme si naplánovali výlet do gréckeho opusteného mesta Kayakoy. Po neskorom obede odpočívame a aj  driememe. O sedemnástej parkujeme naše auta bližšie centra na peknom parkovisku pri prístave malých lodí. Vykladáme bicykle a odchádzame na výlet. Prechádzame mestom a až podľa navigácie nachádzame cestu k ruinám gréckeho mesta , ktoré Turci vysídlili v roku 1921. No cesta začína prudko stúpať a naše bicykle odmietajú do takéhoto stúpania pomáhať a tak prudké úseky tlačíme. Spôsobil to nový software, ktorý som musel do bicyklov nainštalovať, inak by prestala platiť záruka. Ten chráni motor pred preťažením a následným poškodením. Cesta stále tvrdošijne prudko stúpa a naše bicykle odmietajú pomáhať. Maja rezolútne odmieta v ceste pokračovať ďalej a tak otáčame a schádzame nazad do mesta. Cestou sa zastavujeme v prístave a zisťujeme výlet loďou k Motýlej pláži. Predbežne si zahovárame výlet, cena 50TL /osoba vrátane celodennej stravy. Loď, spoločnosti Kardesler, odchádza o desiatej z Fethiye do Oludeniz a výlet končí o 18,30 hod. Cestou k autám hľadáme vhodné parkovanie pre naše autá, ktoré nachádzame neďaleko futbalového štadiónu pár metrov od centra. Zároveň je tu aj tržnica a tak nakupujeme ovocie a zeleninu. Ovešaní taškami smerujeme k autám. Zastavujeme pri svadbe, ktorá práve prebieha oproti parkovisku. Je to asi 300 ľudí a je veľmi hlučná, obávame sa že ťažko budeme pri takom rámuse spať. O dvanástej zábava končí a je kľud. Veľmi sme prekvapení, že svadobčania sedeli pri stoloch z minerálkou a kolou a to len kde tu. Je polnoc, kľud a tak ideme spať, oproti nás je nasvietené priečelie vytesané priamo v skalnom brale Telmessos. Zajtra nás čaká výlet Loďou .

Sobota 20.9. Ráno vstávame včasnejšie. Pripravujeme sa na výled loďou do Modrej laguny. Pred deviatou odchádzame k lodi. Zakupujeme si vstupenky , máme čas a tak ideme na kávu. Loď odchádza o 10 hod. Na naše prekvapenie je zaplnená do posledného miestečka. Loď postupne oboplavuje polostrov, zastavuje sa na zaujímavých plážach a miestach a vždy je to sprevádzané príjemným kúpaním . V jednej z pekných zátok obedujeme. Z menu si bolo možné vybrať buď grilovanú rybu alebo kura, rovnaké menu je na všetkých lodiach a pri našej ostatnej návšteve Turecka bolo rovnaké. Žiaľ cieľom dnešného výletu bola Modrá lagúna a nie Motýlia zátoka. O 18,30 prichádzame do prístavu a lúčime sa z príjemnou posádkou. Cestou k autám sa zastavujeme na večeru. V plávajúcej reštaurácii si dávame vysmážanú rybu so zeleninou a chutila nám. Cena za jedlo bola veľmi priaznivá 7 TL za jedno jedlo. Prichádzajú viacpočetné skupiny Turkov, ktorí piknikujú dlho do noci na pláži. O polnoci ideme spať. Verím ,že noc bude príjemnejšia ako tá predošlá, kde parkovisko ohrievalo okolie a aj náš interiér dlho do noci.

Nedeľa 21.9. Po raňajkách opúšťame pláž. Cestou sa zastavujeme v potravinách Kipa patriaca do spoločnosti Tesco. Do navigácie zadávame súradnice korytnačej pláže Patara. Na konci dediny Patara je vstupná brána do objektu, ktorý pozostáva so samotnej pláže a archeologických stavieb roztrúsených od dedinky po pláž. Kupujeme si 7 YTL iba vstup na pláž. Okolo archeologických stavieb prechádzame autom, robíme pár fotiek, k parkovisku pláže. Parkujeme na štrkovom parkovisku a iba v plavkách odchádzame na pláž, ktorá je dosť preplnená. V plážovom bare si dávam turecký čaj. Po malom občerstvení ideme na prechádzku po pláži. Je veľmi príjemné ísť po piesku tesne pri vode.

Po hodine ideme k autám a v ceste pokračujeme ďalej . V pláne máme kúpanie a slnenie, tak aby sme s autami boli pri vode. Vhodné miesto nachádzame v letovisku Kalkan. Zjazd k moru je dosť prudký. Parkujeme pri požičovni vodných skútrov, vľavo od prístavu, tu končí asfalt a je tu iba štrková cesta Pokúšam sa na udicu niečo chytiť , no bez úspechu. Slnko začína klesať a pofukuje vetrík. Je nedeľa ,tak sa okolo nás Turci preháňajú v autách a riadne prášia. Mali sme aj tak v pláne v ceste pokračovať ďalej a tak okamžite ako zapadlo slnko odchádzame. Po ôsmej parkujeme pri mory v mestečku Derme, meste v ktorom pôsobil Svätý Mikuláš. Nachádzame vhodné miesto na nocovanie pri hotelovom komplexe. Z neďalekého baru počúvame gitarovú šou.

Pondelok 22.9. Po raňajkách odchádzame z mesta, Pokračujeme kopírujúc more ďalej na juh. Cestou sa zastavujem a kupujem si pomaranče. V malom mestečku pri ceste vidíme stánky a tak tu dokupujeme zeleninu. V peknom a modernom meste Kumluca sa zastavujeme na kávu. V kaviarni na rohu majú pečivo, wifi a samozrejme kávu Ako cieľ si volím pláž v Adrassane, viem, že sú tu zaujímavé reštaurácie v koryte rieky a tak sa sem tešíme. Po príchode parkujeme tesne pri vode v krásnej zátoke. Je to niečo ako STP, je tu voda ,WC a prípojka na elektriku. Platí sa poplatok 15 YTL za 24 hod. Okrem nás tu parkuje jedno Francúzke obytné auto, manželov veku našich rodičov. Pozdravujeme sa vymieňame si pár informácii, no komunikácia je s nimi komplikovaná ,okrem francúščiny iným jazykom nehovoria. Kúpeme sa v krásnej zátoke s hrubozrnym pieskom, voda je výborná a teplá. Na pláži sú sprchy. Keď začalo slnko klesať, vykladám bicykle a ide prejazdiť okolie. Najskôr smerujeme na juh, kde je veľa malých útulných hotelíkov a reštaurácii na pláži. Otáčame sa a ideme na sever, tam tečie riečka Dere a v jej koryte sú reštaurácie. Stoly so sedením klasickým alebo tureckým sú umiestnené na drevených mólach nad vodou. Voda je tu plytká, tak 30 cm. Okolo nás si plávajú kačice a čakajú čo im hodíme. V  reštaurácii Paradise Cafe Restaurant sa zastavujeme. Obsluhuje nás mladík hovoriaci nemecký a pozná Slovensko, mal od nás kolegu s ktorým pracoval. Najskôr si dávame pivo Effes , ktoré je výborné. Po zotmení sa rozsvecujú lampióny a svetielka, reštaurácia sa začína zapĺňať. K jedlu si objednávame mix plate, zväčša sú to rôzne zeleninové nátierky, no chutia znamenite. Po návrate k autu si dávame pohár vínka a sledujeme film. Je pekný teplý no príjemný deň.

Utorok 23.9.Hneď ráno ako sa budíme ideme do mora. Voda je ako sklo a je teplá. Na okolitých kopcoch sa zachytávajú mračná. Po raňajkách sa Maja pustila do čistenia auta a všetko riadne vygruntovala. Balíme a odchádzame do 18 km vzdialeného Olimposu, bájneho antického mesta. Po dosť zlej ceste prichádzame na miesto. Vyschnuté koryto rieky lemuje množstvo malých hotelíkov , skôr takých zrubov. Parkujeme za 15 YTL a ideme na prechádzku. Cestou nazad si dávame Gozlome, obsluha je tu po prvý krát v Turecku nepríjemná, no aj jedlo za veľa nestálo. Navigácia nám síce ukazuje ,že na Olimpos pláž a k večným ohňom Cimaira sa cez ruiny dostaneme. No ona sa mýli a musíme sa vrátiť nazad až na hlavnú magistrálu, po nej kúsok prejsť a znovu sa spustiť do údolia do dedinky Cirali. Tam hneď na začiatku pláže parkujeme. Dnes je slniečko za oblakmi no občas vykukne, ale je veľmi sparno. Leňošíme na pláži, čítame ,podriemkavame. Po neskorom obede vykladám bicykle a ideme na prieskum okolia a k večným ohňom. Po ceste pozdĺž pláže smerujeme na sever. Na konci Olimpos pláže je zaparkovaných pár obytných aut, celkom pekné a tiché miesto pri vode. Pokračujeme ďalej po asfaltovej ceste, ktorá končí a na parkovisko k ohňom je iba šotolinová prašná cesta. Naše bicykle parkujeme tesne pred pokladňou do areálu. Platíme vstupné 5 YTL na osobu a po kamenných schodoch pokračujeme ku  kilometer vzdialeným  ohňom. Cestou stretávame množstvo návštevníkov, rôzne oblečených a vybavených. Od bielych dlhých šatočiek a sandálov na opätku po žabky. Celá cesta je do kopca po prírodných schodoch z kameňa a cesta si vyžaduje pevnú obuv. Je veľmi sparno, cestou sa pár krát zastavujeme a pijeme minerálku. K ohňom prichádzame riadne spotení. Fotíme sa a prehliadame si miesto, kde zo skaly na niektorých miestach horia ohne. Je tu veľa ľudí. Jeden návštevník si dokonca priniesol panvicu, vajíčka , párky a pripravoval si na ohni praženicu. Po návrate do údolia oddychujeme a potom pokračujem druhou cestou do dedinky k  autu. Okolo reštaurácii začína byť rušno a tak radšej ideme na severný okraj pláže ku karavanistom. Parkujeme na kopčeku s výhľadom na more. Je veľmi teplo, vetrík iba slabo pofukuje. Sedíme pri poháriku vínka a sledujeme kľudné more, obávame sa ,že noc bude veľmi teplá.

Streda 24.9. Bola to najteplejšia noc doposiaľ. Všetky okná sme mali pootvárane, vnútri bol prievan, no spanie bolo obtiažne. Hneď ráno ešte ani slnko nesvietilo sa ideme ochladiť do mora. Pol hodinky si poplavujeme . Robíme si raňajky. Na okolitých kopcoch sa zachytávajú mraky, deň je podobný tomu včerajšiemu. Plánujeme ďalší cieľ našej cesty. Slniečko trochu viac vykúka spoza mráčikov a tak sa kúpeme, šnorchľujeme a povaľujeme sa. Zastavuje sa pri nás mladý Turek, turista z Alanie a debatuje s nami o miestach a pomeroch v Turecku. Ponúkame mu nealko pivo a celkom mu chutí. Lúči sa s nami so širokým úsmevom, dodáva, že keby sme sa všetci usmievali bolo by všetko príjemnejšie, naše zistenie je ,že väčšina Turkov sa usmieva a je príjemná. Po neskoršom obede sa ešte ideme okúpať a balíme. Cieľom je 85 km vzdialené letovisko Antália. Pred odchodom s pláže pri futbalovom ihrisku sú záchody a tečúca voda tak robím servis. Cestou sa zastavujeme a dokupujeme ovocie. Po necelých dvoch hodinách parkujeme za 15 TL/deň na stráženom oplotenom parkovisku neďaleko centra. Prezliekame sa a vydávame sa do centra. Motáme sa uličkami starého bazáru, na pešej zóne večeriame výborný kebab. Centrom mesta sa motáme do neskorých hodín, kupujem si pár tričiek. Ceny oblečenia sa nám zdajú vyššie, hlavne na bazáre, voči ostatným miestam, ktoré sme navštívili. Po návrate k autu vetráme auto a sedíme vonku pri fľaške vychladeného vínka. Pred spaním sa ochladzujem sprchou, dúfam ,že to pomôže, je veľmi teplý bezveterný večer. Keď som dnes telefonoval s kamarátmi, ,oznámili mi domácu nočnú teplotu 3°C a tak sa nám veru do tej zimy nechce.

Štvrtok 25.9. V noci sa spalo dobre . Po raňajkách vykladám bicykle a ideme do mesto. V starom meste pred starým prístavom si v pojazdnej kaviarni dávame výbornú kávičku. Staré mesto na nás pôsobí veľmi malebne. Vôbec si to nevieme vysvetliť, na dedinách ľudia žijú v neporiadku a neupravenom okolí a tu v meste majú aj chodníky vyleštené, sú to obrovské paradoxy. Po peknom cyklochodníku obchádzame centrum mesta so starým bazárom. Cyklochodníkom pozdĺž pobrežia smerujeme k letisku na južnom okraji mesta. Z útesov tečie rieka a vytvára tak nádherný vodopád vtekajúci do mora. Na pešej zóne obedujeme, grilované kura. Platíme 15TL za parkovné a odchádzame do Alánie.

Cestou však odbočujeme do Beleku a chceme si prehliadnuť známe golfové greany. Pri jednom parkovisku zastavujem, opodiaľ je stanovisko taxíkov a stoja tu mikrobusy. Prekvapenie nastáva keď štartér iba slabo zatočí a motor nenaskakuje. Batéria je totálne slabá. Nezúfam, vyťahujem prepojovacie káble a idem požiadať šoféra mikrobusu , tiež MB Sprinter o pomoc. Veľmi ťažko chápe ,čo od neho chcem ani ukazovanie káblov na neho nezabralo. Idem na cestu, mávajúc káblami zastavujem prvé auto, našťastie je to pi cap z prístupnou batériou. Okamžite ako pripojím káble ,naše auto zaburáca a motor beží. No na konci mesta je elektro servis, kde zastavujem a vysvetľujem môj problém. Mechanik všetko rýchlo chápe a okamžite niekam volá. No skôr odokrývam kryt batérie a zisťujeme parametre batérie. Za okamžik priváža zabalenú novú batériu Várta. Okamžite po namontovaní motor radostne zavrčal, ešte premeriava dobíjanie. Platím 450 TL za výmenu batérie a dávam mu ako tringelt fľašku slovenského Rizlingu, čo ho očividne potešilo. V ceste pokračujeme smer Antália, tankujeme naftu a aj plyn. Pár kilometrov pred Síde, nás navigácia ženie okolo mora k nespočetnému množstvu hotelov. Cestu lemuje množstvo stánkov, z neuveriteľným množstvom, hlavne oblečenia. Cenný sú tu pomerne vysoké a cenovky sú v EUR Tesne pred Side odbočujeme do vnútrozemia a zastavujeme v meste Manavgat na tržnici. Začína sa stmievať a obchodníci likvidujú svoje stánky. Kupujeme ovocie a melón a odchádzame na okraj mesta , kde pri detskom ihrisku parkujeme. Sledujeme film a o polnoci ideme spať.

Piatok 26.9, Ráno odchádzame na bicykloch do mesta. Po hodine máme mesto prejazdené, je to tu všetko pre turistov, hlavne Nemcov a Holanďanov, ceny sú všade iba v eurách a sú porovnateľné s predošlými destináciami ale tam boli v lírach a tu v eurách a pritom výmenný kurz je 2,8 TL za EUR. Teda asi tri krát drahšie. Odchádzame k autu a pokračujeme v ceste. Navigácia nás vedie do letoviska Avsallar , kde sme v komplexe Grun Fugla Beach boli pred 12 rokmi na dovolenke, samozrejme letecky ako väčšina turistov v tejto oblasti. Ceny v EUR, oslovovanie nemecky alebo Rusky, je to tu turistický priemysel na vysokej úrovni. Keď mám hodnotiť stav pred 12 rokmi a dnes, tak Turci urobili veľký kus práce a dotiahli to svojimi hotelmi na vysokú úroveň. Zastavujem neďaleko hotela v tieni stromov, vykladám bicykle a ideme prejazdiť okolie a nájsť vhodné miesto na parkovanie. Na okraji mesta je kemp alebo piknikové miesto ,no vstup na osobu pokiaľ si to tam chcete pozrieť je 4 YTL. Cena za obytné auto 57 YTL/deň a4 YTL osoba. Zdá sa nám táto cena vysoká a navyše ani nevieme čo je vo vnútri a tak pokračujeme v hľadaní, čo sa nám aj po pár metroch darí, Cesta vedie popri rezortoch až k moru na  meskú pláž, žiaden zákaz k vode pár metrov od auta. Ideme pre auto a o malú chvíľu už sedíme na pláži. Miesto je to výborné a celý zbytok dňa sa kúpeme a slníme, no voda nie je taká priezračná ako sme boli zvyknutí doposiaľ. Po večeri ideme na prechádzku do mesta, ceny všetkého premrštené v porovnaní s doterajšími letoviskami pred Antáliou. Po návrate k autu si dávame fľašku vychladeného vínka. Z jednej strany ani mačný program pre deti z druhej vystúpenie Schow Time žonglérov a akrobatov, no turistický priemysel. Verím ,že to o pol noci skončí a bude kľud, počasie sa tiež umúdrilo, začal pofukovať vetrík a zdá sa ,že sa ochladilo.

Sobota 27.9. Noc bola veľmi zlá. Najskôr sa hotely predbiehali v hudobnej produkcii a niekde pri aute sa to stretalo. Potom začalo pršať, tak som privieral strechy, no neochladilo sa ale zostalo sparno. Po daždi som všetko pootváral dokorán aby bol prievan , no aj tak bolo veľmi teplo. Nad ránom znovu začalo pršať a ešte k tomu včasne zrána naskočil agregát a monotónne hučal celú hodinu. Radosť mať izbu v hoteloch opodiaľ. Máme výhodu ,že tu nemusíme byť a plánujeme odjazd, úž ďalšiu takúto noc nechceme prežiť a aj tak je pod mrakom Do navigácie zadávam Alániu a odchádzame. Po 23 km vchádzame do mesta, tu nás však polícia odkláňa a tak nachádzam vhodné parkovanie hneď vo vedľajšej ulici. Po zaparkovaní začína búrka a padajú krúpy. Po pol hodine, zrazu vyskočí slniečko a je dusno. Vykladám bicykle a ideme na okružnú jazdu mestom. V centre je vytýčená trať, pre medzinárodné preteky v triatlone až po prístav, kde je hlavné centrum. Tesne tam dostávam defekt, no tekutina ktorú som do duší nalial splnila svoj účel a dieru zacelila. Pneumatiku som iba do hustil. Po nábreží pozdĺž trate smerujeme na sever a hľadáme vhodné parkovanie pri vode, no žiaľ samé hotelové komplexy a organizované pláže, žiaden voľný vstup k moru. Tam sa Maja zrazila s protiidúcim cyklistom, mladým chlapcom až padla. Každý pozeral niekam inde a na šesť metrovej ceste sa čelne zrazili. Otáčame , Maja je z toho otrasená, našťastie sa nič nestalo, iba malá modrina na nohe. Opravujem blatník ,ktorý máličko šúchal o koleso. Vraciame sa k prístavu a v reštaurácii si dávam čaj a Maja pivo. Je tu wifi ,tak si vybavujem korešpondenciu. Sme v centre turistického priemyslu ,za pivo a čaj platím 15 TL. Odchádzame ďalej na sever ku Kleopatrinej pláži. Cestou nazad si dávame neskorý obed, kurací kebab, tu to volajú chicken rollo.

Po návrate k autu znova prší a tak sa rozhodujeme pre južnú stranu mesta a pláže. V mestečku Kestel, čo je spojené s Alániou odbočujem k futbalovému štadiónu a tam je pekné parkovanie tesne pri vode. Opäť začína pršať ale tento krát to riadne duje od mora a leje ako z krhle. Striedavo prší a nad morom v diaľke sa blýska, blesky nádherne osvetľujú Alániu s hradom nad prístavom a tak sa snažím urobiť nejaké zábery. Pozeráme film . Vietor začína silnieť až z autom riadne kolíše. O krátku chvíľu začne strašne intenzívne pršať. Je to riadny lejak a fučí tak, že mám pocit ,že auto nám prevráti. Vlny dosahujú riadnej výšky a tlčú o pobrežie. Vo vzduchu je cítiť morská voda a soľ. Po polhodine prestáva pršať a aj vietor slabne, nad morom sa riadne v diaľke blýska. Keď začína znovu duť a vietor búcha na tribúnu ihriska, mám obavu aby sa neutrhol plech zo strechy a neurobil nám problém a tak volím ústup. Odchádzam z areálu no tesne pred nami vietor odfúkol smetný kontajner z okraja cesty do vozovky, ešte ,že sa mi podarilo sa mu vyhnúť. Všade lietajú listy z paliem a vo vzduchu lieta všetko možné. Parkujem opodiaľ v zástavbe pod vežiakmi, tu ani nie je cítiť ,že pri mory sa čerti ženia. Dávam si panáka Fernetu a idem spať.

Nedeľa 28.9. Spali sme ako dudkovia, vstávame až pred desiatou. Po raňajkách , mám iba čaj ,držím diétu, snáď to mojim žalúdočným potiažam pomôže. Cestou sa zastavujem kúpiť chlieb a banány. Maja sa tiež necíti vo svojej koži, pripisuje to tej cyklo zrážke. Pozdĺž pobrežia pokračujeme na juh a nachádzame pekné miesto na parkovanie ,tesne pri pláži , vedľa piknikového miesta. Stojím na okraji parkoviska a máme výhľad nad more. Pod nami je plážový bufet. Vykladám stoličky a na pláži sa slníme. Ideme na krátku prechádzku pozdĺž pláže a zisťujeme ,že včerajšia búrka zničila všetky móla pre vstup do vody na plážach, na brehu sa povaľovali kusy polámaných fošien. Asi sto metrov od nás je aj kemp, tak sa idem do neho pozrieť. Pekné miesto na kempovanie má obsadené. To naše terajšie miesto je lepšie a tak zostávame na parkovisku. Maja pripravuje obed a ja dočítavam posledný článok z karavanistického časopisu. K obedu si dávame pohár vínka, je nedeľa tak máme rezne. Ja len tak opatrne, bez šalátu. Jedlo nás zmorilo a tak vonku podriemkavame na stoličkách, Maja dokonca zaspala. Povaľovania bolo dosť a tak vykladám bicykle a ideme po nábreží smerom na Alániu. Po pár kilometroch zabočujeme do mesta a v markete kupujeme Coca Colu Ja som sa pustil do opravy včerajšieho defektu, pomaličky tlak v kolese klesal a občas bolo počuť maličké šušťanie. Zastavujú sa pri nás Turci a z uznaním nám viacerý chvália auto, veľmi sa im páči. Okolo nás z altánkov vychádza dym a vôňa grilovaných dobrôt, Turci majú radi vôňu ohňa a jedenie v prírode, dokonca niektorí radšej sedia na tráve na zemi. Parkovisko sa na noc uzamyká a tak nocovať pôjdeme na druhú stranu k hotelom, aj tak sa potrebujeme zastaviť v obchode a v lekárni, potrebujeme niečo na prehánky. V pláne máme sa sem znova vrátiť.

Pondelok 29.9. Noc bola chladná ale pokojná. Nad ránom som privieral strechy. Začíname štvrtý týždeň naše ho poznávania Turecka. Už aj môžeme hodnotiť. Turci sú veľmi milí komunikatívny a usmievavý ľudia. Nerobia si navzájom stres, nikto nikoho nebuzeruje ako u nás v Európe. Jazdia na motorkách traja, štyria, nikomu to neprekáža, nikto nikoho nepokutuje, policajti sa neschovávajú za rohom aby Vám mohli dať pokutu za prilbu, pásy. Ohrozujete predsa sami seba, čo koho do toho. Panuje tu kľud pohoda, ľudia sú navzájom k sebe milí a zdvorilí, máte obrovský pocit bezpečia, žiaden stres. Asi preto si tu veľa cudzincov na starobu kupujú apartmány a byty. Stavajú sa ich tu neuveriteľné množstvá v špičkovom dizajne. Po raňajkách v podobe čaju odchádzame do mesta. V lekárni si kupujeme tabletky na hnačku, údajne po jednom dni zaberajú, tak uvidíme a ešte Listerin , ústnu vodu, pre dezinfekciu vody v nádrži. Zastavujeme pred nákupným centrom Migros a dopĺňam vodu, samozrejme pridávam aj Listerin. Parkujem na včerajšej pláži. Maja sa necíti dobre a tak celé popoludnie polihuje v aute. Dotuje sa Aspirínom a Nurofenom. Dnes som po dlhom čase opäť chytal ryby, presnejšie pokúšal som sa o to. Najskôr sa mi zamotala Saturna do navijaku, potom som utrhol blinker, no úlovok žiaden. Všimol som si ,že veľa ľudí chytá ryby, no žiaden úlovok som doteraz nevidel. Po zotmení odchádzame na včerajšie parkovisko. Vietor začína riadne fúkať, občas to s autom riadne zamáva, uvidíme aká bude noc. Pozeráme film a pred polnocou ulíham.

Útorok 30.9. Tesne po zaľahnutí naskočil neďaleko vrčať diesel agregát. Už som sa rozhodoval ,že preparkujem, no v tej chvíli stíchol a do rána bol kľud. Spanie sme mali vedľa školy a tak ráno pre zmenu stále niečo hlásili. Ináč Turci veľmi radi vyhlasujú v rozhlase, pripadal som si ako na stanici. Okolo nás chodia ľudia s nákupom zeleniny a tak usudzujeme, že niekde v blízkosti je trh a bol. Po pár uliciach parkujeme vedľa trhoviska, ktoré vzniklo na ulici. Je tu veľa ľudí a ešte viac predávajúcich svoje poľnohospodárske produkty, no paráda. Len tak sa túlame a nasávame atmosféru.

Medzi nakupujúcimi dominuje ruština, no započujete Nemca, Holanďana Angličana no aj občas Čecha, ten sa pozná z diaľky, sandále a ponožky. Pri návrate si kupujeme ovocie a zeleninu, k večeri máme v pláne pečenú rybu na zelenine. Žiaľ na trhu nemajú ryby a tak ju kupujeme v supermarkete Migros , má to výhodu, okamžite Vám ju očistia. V neďalekej kaviarni si dávam kávičku. I keď názov kaviarne Cafe Italy naznačoval dobrú kávu, skutočnosť bola iná a veľmi sa podobala na tureckú. Ešte ,že Wifi tam bola a tak som si vybavil korešpondenciu a cez Viber som pokecal s kámošom. Odchádzame na pláž, samozrejme k piknikovému miestu, kde sme doposiaľ vždy parkovali. Polihúvame vonku, vyhrievame sa, Turci prichádzajú so svojim grilmi, čajom varmi a piknikujú. Všetky altánky sú obsadené a dym sa hrnie celou plážou. Piknikovanie majú v láske a radi pripravujú jedlo na uhlíkoch s dreva. Zaujímavosťou je ,že nie je vidieť zapíjanie vína alebo piva a pritom je alkohol voľné dostupný v obchodoch. Keď vykladám gril všetci sa so záujmom pozerajú, čo to budem robiť. Rybku sme mali pekne naloženú so zeleninou a keď som ju pri pečení podlial vínom, tiahla sa nádherná vôňa celým piknikovým miestom. Stihli sme to len tak ,tak. Ono okamžite ako zapadne slnko zostáva o malú chvíľu tma. Balíme a