Piatok večer, prvá noc na ľavom brehu Dunaja

V piatok o siedmej večer parkujeme v centre Bratislavy na Fajnorovom nábreží. Jedná sa o platené parkovisko pri Dunaji ( 48°8´23.31“, 17°6´54.87“ ) s prevádzkou denne 06:00-22:00 hod. V čase nášho príchodu ale bez obsluhy, takže grátis. Ideme na krátku večernú prechádzku mestom, Cindy sa poriadne prebehne a my sa tešíme na varené vínko a teplé pečené gaštany.

Na Hviezdoslavovom námestí v predvečer osláv výročia "Nežnej revolúcie" prebiehajú intenzívne prípravy, na vedlajšom Hlavnom námestí sú už postavené drevené stánky, ktoré čakajú na vianočnú výzdobu,  The Dubliner Irish pub na Sedlárskej je plný anglických a írskych turistov ..., a na Michalskej je vyľudnené. Otáčame späť a okolo hotela Carlton a bratislavskej Reduty ideme "domov".

Na stole nás už čaká červené "Forte Elerone Rosso della Puglia", alk.14%vol. V skutku dobré pitie, ktorého chuť zintenzívňujeme belgickou čokoládou (in vino veritas). 

Hmlisté ráno nad Dunajom - loď Žilina

Nákupné centrum EUROVEA

Cindy sa fotiť nechce, pred EUROVEOU

Noc bola tichá a kľudná. Pravda vo víne nás nechala pospať takmer do ôsmej, a to už sa na parkovisku vyberalo. Na psíčkarskú rannú prechádzku som sa vybral smerom k nákupnému centru EUROVEA, ktoré bolo neďaleko. Upravené okolie, anglický trávnik - Cindy si pochvaľovala. Fotografujem okolie a zbadám loď Žilina - pozdravujem doma a už sa vraciam do karavanu. Na stole ma  čakajú obligátne sladké raňajky - makovka, džem, kakao. O deviatej sa presúvame na pravý breh Dunaja - k Starému mostu do Petržalky (48°8´11.31“, 17°6´49.17“). Pred odchodom ešta platíme päť euro za dve hodiny aj s prižmúreným okom. Ideme navštíviť výstavu HUMAN BODY, ktorá pobúrila KDH (Kresťansko demokratické hnutie) za príliš otvorenú a reálnu ukážku človeka od počatia do dospelosti. Všetko je skutočné. Embriá, plody, špeciálnou technológiou preparované orgány ako aj celí ľudia zdraví aj chorí. Pre nás úžasné biologické poznanie. 

Neoficiálny STLP na pravom brehu Dunaja, pár metrov vedľa sa nachádza pomník "Zlomené krídla", ktorý pripomína nezmyselnú a násilnú smrť študenta Daniela Tupého zo Žiliny (neobjasnené)

Hausbot na Dunaji

Z výstavy sa zastavujeme na káve v reštaurácii Leberfinger, ktorá je hneď vedľa Incheby. Espresso, sacher torta, gaštanové pyré – samé dobré veci. Po občerstvení odchádzame do Rače k našim priateľom - nekaravanistom na ohlásenú návštevu.  Už nás netrpezlivo čakajú s obedom, ktorý musíme len pochváliť. Nebudem rozpisovať čo, .. ale bolo to mňam - mňam. Ostávame u nich nocovať, ale vo svojom. Pre iných čudné, pre nás samozrejmé. Doma je doma, aj keď na kolesách ...  

Kontroverzná výstava o našom tele

Historická budova a reštaurácia s 250 ročnou tradíciou - doteraz výborná kuchyňa s vysokým štandardom. Pôvodne zájazdný hostinec, ktorý navštívil aj Napoleon

A čo s načatým večerom?

Priatelia Eva s Erikom pre nás pripravili pestrý kultúrny program – účasť na priamom prenose natáčania "Česko-Slovensko má talent“ a ochutnávku vín. Aby sme to všetko stihli tak sme sa rozdelili. Dievčatá do štúdia  JOJ-ky  a ja s Erikom na Malokarpatskú vínnu cestu. Prešli sme štyri pivnice a degustovali vínka od malých aj veľkých vinárskych podnikov. Porovnávať ich s Toskánskymi, Francúzskymi a ostatnými nemá zmysel. Slovenské vína sú charakteristické svojim jedinečným spektrom vôní a harmonickým spojením plnej chuti so sviežimi kyselinkami u bielych vín. Zameriaval som sa na mladé vína 2012, práve flaškované pre okamžitú konzumáciu. Niečo som aj nakúpil, neboli to síce kartóny, ale napríklad Muller Thurgau od Miloša Matúša je jemnej muškátovo-ovocnej vône a sviežej nenáročnej chuti. Pred polnocou sme sa všetci zišli v Rači v dome našich hostiteľov a vyprávali si zážitky posledných pár hodín. Nasledovalo jedno-druhé zívnutie a išli sme do postele – ako ináč do našej karavanovej... 

Náš súkromný STLP u priateľov v Rači

Vinohrady v Rači ustupujú novej vilovej štvrti. Zostávajúce vinice zatiaľ odolávajú cene 250€/m2, Dokedy?

Dievčatá v priamom prenose - nesmelo sa fotografovať, tak aspoň tajná fotka mobilným telefónom

Vínna pivnica

V nedeľu po raňajkách sa lúčime s priateľmi a prísľubom revanšu u nás doma - na "horňákoch". Naša víkendová karavantour pokračuje na posvätnú staroslovanskú pôdu - hrad Devín, ktorý bol v minulosti strediskom Veľkomoravskej ríše. Na tomto mieste v roku 869  sa preliala krv našich predkov v boji proti odvekým nepriateľom Slovanstva, Nemcom. Netrvalo dlho a roku 871 knieža Svätopluk ich pri devínskom hrade porazil. Významný dátum je aj dvadsiatyštvrtý apríl 1836, kedy sa odohral pamätný výlet štúrovcov na Devín.  Bolo to v čase slovenského národného hnutia. Štúr tu predniesol prejav a vyzval účastníkov, aby si na znak svojho vlasteneckého zápalu zvolili slovanské mená. On sa nazval Velislavom, Hurban Miloslavom, Záborský Bojislavom ...  

Hrad Devín, symbol slovanstva

Pár kilometrov od Devína je Devínska Nová Ves, ktorá bola našou poslednou zastávkou. Postavili tu most cez rieku Moravu určený pre cyklistov a peších. Krásne dielo z eurofondov, ktoré spája dvoch susedov ešte nedávno oddelených železnou oponou. Cyklotrasa vedie rovno k zámku Schloss Hof, ktorý je najväčší a najkrajší barokový komplex celej Rakúsko - uhorskej monarchie. Škoda len, že bol zatvorený. Prístupný verejnosti bude cez adventné víkendy a potom až na jar. O dôvod viac sa sem vrátiť ...

Unikátny cyklistický most, ktorý spája Slovensko s Rakúskom

Prechádzka k zámku a späť nám trvala dve hodiny a poriadne sme vyhladli. Neskorým obedom sme sa nasýtili v penzióne „U Srnčíka“ v obci Devín. Bolo fajn.

Výletné sídlo Habsburgovcov – Schloss Hof

Cestu domov nám spríjemňovalo nové CD od Erosa Ramazzottiho, skvelá muzika.