Čím viac stúpame sneženie hustne. Po odbočení v Novom Hrozenkove k lyžiarskemu stredisku Kohutka nasádzame reťaze, čo bolo správne rozhodnutie. Karolovi to ide rýchlo, má vtom zručnosť, koncom roka ich musel použiť v Rakúsku.

 Uplynulý víkend a predpoveď počasia/sneženie/. nebol veľmi vhodný na výjazd, no rozhodli sme sa pre Valašsko -Beskydy a pohorie Javorníkov. Do auta som doložil zimnú výbavu, po pár pokusoch naštartovalo aj kúrenie ktorému sa po oddychu nechce nabehnúť a čakal som na príjazd Karola a Magdi.

Po ich príchode odchádzame na cestu, je príjemné počasie , dokonca sa objavuje aj slniečko. Po dvoch hodinách jazdy prichádzame do Rožnova pod Radhoštom. Je svetlo a tak ideme priamo do Kopřivnice ,do technického múzea Tatry. Ako študent som pred mnoho rokmi toto múzeum navštívil a bol som spolu s Karolom plný očakávania. Tesne po 16. hod parkujeme v centre mesta ,kde je aj múzeum. Už pri príjazde nás zaráža tma celého objektu. Na informačnej tabuli sa dozvedáme, múzeum je otvorené iba do 16 hod. Nevadí od miesta nášho plánovaného pobytu je to cca 15 km a tak sem prídeme v nedeľu, kedy je od 9. hod múzeum otvorené. Túlame sa mestom, navštevujeme pár obchodov a hlavne si z bankomatu vyberáme peniaze. Zotmelo sa a začína snežiť, po pár minútach napadala celkom slušná vrstva snehu. Odchádzame cez Frenštát pod Radhošťom do Trojanovíc cieľa nášho putovania, kde máme vyhliadnuté parkovanie a nocovanie. / Radhošť/Trojanovice 49°30'23.19"S 18°14'50.88"V/ Je tesne pod nulou a cesta je veľmi šmykľavá a tak ideme opatrne, čo sa nedá povedať o aute v priekope ,ktoré pred nami zbehlo z cesty. Nič vážne sa neprihodilo a tak pokračujeme v ceste. Prechádzame cez Trojanovice a ideme pod kopec k sedačkovej lanovke, kde je veľké parkovisko. Karol parkuje na parkovisku, ja zastavujem pred informačnou tabulou na ceste, čo bola chyba. Mierne stúpanie ,ktoré som ani nepostrehol a mokrý sneh spôsobilo okamžité prešmyknutie kolies a zostal som v protismere stáť. Cúvanie bolo tiež obtiažne, auto sa šmýkalo a začalo sa krížiť cez cestu, no našťastie sa mi podarilo cúvať na zástavku autobusu odkiaľ som sa rozbehol a vyšiel som na parkovisko. Po zaparkovaní kopnem do seba slivovicu , odchádzame na prechádzku a obhliadku okolia. Stále sneží a pod nohami sa veľmi šmýka. Prichádzame až k lanovke ,zisťujeme možnosti prepravy na Pustevny, hornú stanicu v sedle pohoria Radhošť. Na spiatočnej ceste sa zastavujeme na točený Radegast v miestnej reštaurácii Ráztoka. Presúvame sa ku Karolovi do auta kde debatujeme o cestovateľských plánoch a pred polnocou ideme spať, stále sneží a napadalo asi 10 cm snehu.

Ráno o 7. hod nás budí búchanie na autá. Rozhorčený vyberač parkovného nás dosť rázne upozorňuje, že tu nemôžeme v noci parkovať a musíme okamžite odísť. Obliekam sa a idem sa z vyberačom dohodnúť. Ten za ten čas ochladol a keď som mu spolu s Karolom zaplatil parkovné za dva dni a zrazu bol ústretový a veľmi príjemný. Autá preparkovávame na odhrnuté miesto. Traktor jazdí po parkovisku a zhŕňa sneh na okraj, ani sa nečudujem vyberačovi, že prudil, keby sme neboli v autách, značne by sme im skomplikovali prácu. Autá postupne zapĺňajú parkovisko, na ceste sa rozkladajú stánky a pripravujú sa na nával návštevníkov. Na Pustevnách, počas tohto víkendu, prebieha súťaž Ľadových sôch. Parkovisko je totálne zaplnené, a po neskorých raňajkách odchádzame na Pustevny. Stojíme a čakáme na lanovku, ktorá nás za 68CZK/osoba vyváža do sedla. V rade postupujeme pomaly ,dvojsedačková lanovka je pomalá a zastaraná . Na vrchole riadne fučí a je tu iná krajina, ako v rozprávke o Mrazíkovi. Je tu množstvo stánkov s občerstvením a suvenírmi. V stane sa vyrábajú ľadové sochy, vstup 50 CZK , pred stanom sa budujú snehové sochy. Počasie sa zlepšilo a tak sa ideme prejsť po hrebeni k soche Radegasta. Po návrate sa občerstvujeme bramborákom.

Rozhodujeme sa pre peší zostup do údolia k autám. Máme dve možnosti, cestou 5,5 km alebo turistickým chodníkom 2,5 km. Rozhodujeme sa pre chodník, čo nebola šťastná voľba. Prudké klesanie lesom v hlbokom snehu dali našim nohám riadne zabrať. Maja dokonca niektoré úseky zošmýkala po zadku. Cestou nás zabával podnapitý mladík, ktorý neustále padal a hádzalo ho to do strán, najviac však k potoku, no nepodarilo sa nám ho dobehnúť. Po našom príchode sa parkovisko začína vyprázdňovať. Po jedle odpočívame a v teple našich áut zaspávame. Ja som zaspal opretý o stôl. Po hodine sa budím, Karol naštartoval auto a cúva k lesu. Premiestňujem sa k nemu. Navrhujem prechádzku, no rázne som odmietnutý a tak pozývame Karola z Magdi k nám na návštevu. Po fľaške sladkého vínka sa rozchádzame. Ja ešte asi hodinku v posteli čítam.

Ráno o siedmej očakávam traktor, ktorý prichádza neskôr, parkovisko sa postupne zapĺňa. Z Karolom sa dohovárame na presune do Kopřivnice. V pyžame parkujeme na parkovisku pred múzeom 49°35'55.23"S 18° 8'34.08"V.

Po raňajkách a kávičke u Karola ideme do múzea. Prehliadame si expozície a prekvapuje nás pomerne veľká návštevnosť. Manželky nám dávajú priestor a vytrvalo na nás čakajú pri exponátoch. Po dvoch hodinách odchádzame do aut, obedujeme. Po kávičke sa rozhodujeme pre presun do Javorníkov. Cesta je dobrá, dokonca sa miestami ukazuje slniečko. No ako náhle sme odbočili do Javorníkov, začína snežiť. Čím viac stúpame sneženie hustne. Po odbočení v Novom Hrozenkove k lyžiarskemu stredisku Kohutka nasádzame reťaze, čo bolo správne rozhodnutie. Karolovi to ide rýchlo, má vtom zručnosť, koncom roka ich musel použiť v Rakúsku. Cesta mierne stúpa a snehu neustále pribúda, veľa krát ostávame stáť. Parkujeme na spodnom parkovisku 49°18'34.03"S 18°14'17.71"V ,ktoré sa uvoľňuje.

Na horné parkovisko je vjazd iba z reťazami a tak na našom parkovisku je miesto pre demontáž reťazí, autá neustále prichádzajú. Zisťujem zjazdnosť cesty k hornému parkovisku, kde je 15% stúpanie a úzka cesta a neodporúčajú nám to. Od obsluhy sa dozvedám ,že zo spodného parkoviska sa Ski busmi /Defendermi/ lyžiari vyvážajú do strediska. Sneží a tak ideme na prechádzku po okolí a odhŕňame sneh okolo áut, užívame si to, doma sme mali túto zimu sneh len krátko. Po návrate ideme Karolovi na návštevu, sledujeme telku. V aute ešte čítam, neustále sneží, ráno budeme riadne zapadaný.

Ráno nás budí traktor. Tento krát parkujeme tak, že nás pohodlne obíde aj tak odhrnul iba polovičku parkoviska. Odhŕňame sneh okolo auta a po raňajkách ideme do strediska Kohutka. Máme šťastie , ako náhle odchádzame od aut začína prudko snežiť. Skibusom /Defenderom/ sa vyvážame do strediska kde riadne chumelí. Je to veľmi pekné stredisko dostupné aj zo Slovenskej strany, údajné cesta je miernejšia, tomu nasvedčujú autá so Slovenskými SPZ bez reťazí. Je čas obeda a tak ideme do chaty Kohutka, kde si spolu s Majou dávame špecialitu, čučoriedkové knedlíky/4 ks/ a Karol šnicel.

Po obede prestáva snežiť, dokonca sa vyjasňuje a tak ideme peši cestou do údolia, prechádzka je veľmi príjemná. Po príchode o malú chvíľu odchádzame domov. Cesta je zasnežená a tak reťaze dávame dolu až v dedine. Počasie sa postupne lepší, a začína svietiť aj slnko. Cesta ubieha dobre a z celého predĺženého víkendu máme príjemný pocit. Vo Valašských Kloboukoch sa chceme zastaviť v obchode a tak CB vysielačkou upovedomujem Karola. To policajti stojaci pri ceste vyhodnotili ako provokáciu, že drzo informujem kolegu za sebou na políciu, išli sme krokom lebo sme sa chceli otočiť k obchodu Peny. Razantne za nami vyrazili a zastavili nás spôsobom ako keby sme vykradli banku, zablokovali ulicu a vytvorili tak prekážku v ceste a spôsobili sme v centre mesta zácpu. Obaja sme dostali pokutu 1000 CZK za použitie komunikačného zariadenia pri vedení vozidla. Tak pozor na CB! Používajte ju tak, aby to nebolo vidieť. Po pár kilometroch sme sa napojili na diaľnicu a pokračovali sme k svojim domovom.

Uplynulý víkend sme prežili v snehu i keď sme nelyžovali, no boli sme v príjemnom horskom prostredí. Ak sa počasie zlepší, bude svietiť slniečko, určite znovu prídeme na Kohutku lyžovať, z domu to máme 100 km. Určite sa do Beskýd a Javorníkov vrátime v lete a prejazdíme ich na motorke.

Viac fotto http://www.caravan24.cz/userphotogallery.php?album_id=6084