Tohoročnú Veľkú noc, tak ako po minulé roky a v duchu tradície, sme strávili na Slovensku. Rozhodli sme sa pre oblasť Malej Fatry, konkrétne pre Terchovú a Vrátnu.

Tohoročnú Veľkú noc, tak ako po minulé roky a v duchu tradície,  sme  strávili na Slovensku. Rozhodli sme sa pre oblasť Malej Fatry, konkrétne pre Terchovú a Vrátnu.

Pracovné povinnosti niektorých účastníkov výjazdu posunuli naše stretnutie a tak namiesto stretnutia v stredu večer, sa stretávame až vo štvrtok popoludní v Žiline pri priehrade. Po krátkej prechádzke po preplnenej hrádzi operatívne meníme plán , vypúšťame cyklovýlet popri priehrade a ideme priamo do Vrátnej doliny na parkovisko v Štefanovej, kde sa k nám postupne pripojili ďalšie tri posádky.







Ráno po zvítaní sa z oneskorencami  vydávame sa na turistický výlet do Jánošíkových dier. Prechádzame cez Nové diery do Spodných dier a postupujeme až k hotelu Diery v Terchovej. Je čas obeda a tak v miestnej kolibe obedujeme, hlavne zapíjame stretnutie. Po obede pokračujeme nazad cez Spodné diery až na parkovisko v Štefanovej. V rokline sa pred nami vynárajú nádherné scenérie, jeden vodopád strieda druhý a tak robíme množstvo fotografií, Peter preveruje nový foťák. Pri kolibe oceňujem Dadu a malú Klárku pravým Jánošíkovským zlatým dukátom za chrabrosť a statočnosť pri túre. Cestou sa ešte pred parkoviskom zastavujeme na pivko a štamprlu.





Po návrate tradičné posedenie pri autách. Robíme maličkú úpravu v pláne,

zamieňame  Horné diery za vrcholovku na Chleb a Poludňový Grúň. Deti objavili starú motokáru a tak majú o zábavu postarané dlho do noci.

O desiatej odchádzame autobusom k lanovke vo Vrátnej odkiaľ sa za 9E vyvážame kabínovou lanovkou pod vrchol Chlebu. Trochu nás zaskočilo chladnejšie počasie a tak sa obliekame a po nezbytnej štamprli sa vydávame po vrchole k autám v Štefanovej. Miestami prekonávame zostatky snehovej nádielky. Svieti nám pekné slniečko, fúka vietor,no všetko je veľmi príjemné a bez problémov zdolávame stúpania a klesania. V polovičke trasy pred Poludňovým Grúňom si dávame malú prestávku a občerstvujeme sa.







Po krátkom odpočinku pokračujeme k Poludňovému Grúňu a odtiaľ zostupujeme najťažším úsekom celej trasy až k chate na Grúni. Tento úsek je veľmi strmí a na niektorých úsekoch klzký a tak o pády nebolo núdze. Po náročnom zostupe nás však čakalo príjemné občerstvenie a posedenie na terase. Pred nami už bola iba 40 min. chôdza k parkovisku, no tiež veľmi prudkého klesania. Najväčší obdiv si získala 5 a pol ročná Klárka, ktorá celú etapu absolvovala sama po svojich, ba predbehla aj svojich rodičov.

Pivo v miestnom bufete na parkovisku nám obzvlášť chutilo. Nasledovala grilovačka Honzovej diviny a dlhé posedenie pri autách. Príjemné posedenie ukončil až dážď.







Ráno vstávame skôr,okrem Honzu a Jany ,ktorých budíme húpaním auta. Oklieštená skupina sa vydáva k najnáročnejšej časti a to k Horným dieram a výstupu na Veľký Rozsutec. Je niečo po ôsmej a tak turistov je pomenej a výstup Hornými dierami je bezproblémový. Začína sa zaťahovať a tak na rázcestí sa rozhodujeme pre návrat do Štefanovej. Pod malým Rozsutcom zostupujeme do doliny. Pred parkoviskom sa spúšťa lejak a len tak to stíhame. Po daždi vychádza slniečko a rozhodujeme sa pre regeneráciu našich končatín v termálnom bazéne v Bešeňovej. Leňošenie v termálnej minerálnej vode bolo príjemné. Presúvame sa na Donovaly ,deti s radosťou privítali toto rozhodnutie. Množstvo atrakcii v podobe bobovej dráhy, trampolín a Habakukov bolo veľkým lákadlom.







Parkujeme na centrálnom parkovisku neďaleko koliby Goral ,kde máme rezervovanú večeru. Peši ideme k spodnej lanovke. Po príchode sú deti sklamané, je 17 hodín a všetko sa zatvára. Ešte že Dada s Paľom využili svoje kontakty a zariadili predĺženie bobovky. Cez Habakuky ideme do koliby, kde Honza demokraticky objednal všetkým rovnakú večeru a to strapačky, pirohy, bryndzové halušky a baraninu. Ako múčnik boli šúľance s orechmi a makom, samozrejme všetko preložené štamprlami, pivom a vínom.







Nálada bola výborná a aj deti sa výborne bavili a z okna si urobili preliezačku. Po návrate k autám niektorých z nás čakala ešte ťažká práca, upliecť si korbáč na nasledujúci deň. Rozvinuli sa teórie o pletení zo spodku a vrchu ,až sa toho chytila Jana Horová a uplietla riadny korbáč. No chlapov obhájil iba Slávek ,ktorý uplietol veľmi tenký, no podľa tvrdenia veľmi štiplavý korbáč.

Ráno sme postupne vyšibali a pooblievali všetky ženy, až sa miestny čudovali, čo tie naše ženy tak šprintujú pri autách.







Po odmene a prevlečení sme išli ešte na krátku prechádzku okolím. Obedujeme v  kolibe a po rozlúčení za dažďa sa vydávame spoločne k domovom. V Nitre sa oddeľujeme od českej výpravy, ktorá diaľnicou pokračovala k domovom.





Pekné počasie, dobrá parta a krásne prostredie Vratnej doliny v nás zanechalo hlboké dojmy z prežitých Veľkonočných sviatkov







Fotky na

http://www.facebook.c...0d873b39

http://www.caravan24.cz/userphotogallery.php?album_id=4862