...pretože viacerí vyrážate do Grécka už o pár dní a po prvý krát , tak píšeme tento cestopis trošku narýchlo a hlavne najdôležitejšie informácie, snáď vám budú osožné.

Ahojte všetci, pretože viacerí vyrážate do Grécka už o pár dní a po prvý krát , tak píšeme tento cestopis trošku narýchlo a hlavne najdôležitejšie informácie, snáď vám budú osožné. Všetky informácie sú podané tak, ako sme ich prežívali my, pravdepodobne sa budú mierne líšiť v závislosti od obdobia, v ktorom pôjdete.   Išli sme sólo posádka (rodičia tridsiatnici, deti 3,5 a 1,5 ročné a 7 mesačná Zlatá retrieverka).

Na ceste boli potrebné a dožadované: pasy (extra kontrolovali, či sú deti zapísané v pase), zelená karta, medzinárodný očkovací preukaz očipovaného psa (ten ale nikdy nepýtali), drobné euro mince + kreditka, ktorými sa bezproblémovo dajú zaplatiť všetky diaľničné poplatky. V Srbsku som platil kartou, i keď cestou späť som si na niektorých miestach všimol cenu vypísanú aj v eurách, v Macedónsku zas len mince, lebo sú to úplne drobné poplatky a v Grécku bolo zvláštne, že cestou tam nás dávali do III. kategórie a cestou späť do II. Prečo to tak bolo nevieme, ani sme to neriešili. Dosť nás v tomto smere štvali Gréci, keď sme na jednom mieste za 3 km diaľnice platili 5 eur. Ak niekto chce presné ceny poplatkov, budeme ich vedieť, až keď si vytiahneme pohyby na účte.  

Cesta: Vyrazili sme v strede týždňa netradične niekedy pred obedom s tým, že uvidíme ako to pôjde, či budeme spať v Szegede alebo pôjdeme ďalej. Upozorňujem, že náš štýl cestovania je pomerne voľný. Čo sme vedeli bolo, že smerujeme do Grécka (možno Turecka), prednostne na Peloponéz a jediné čo sme mali pripravené boli miesta čo popísali Jarda a Iveta, Tom a Lucka a Lasice za čo im ešte raz srdečne ďakujeme. Tie sme si zakreslili do mapy ( kde boli GPS, tak to bolo super jednoduché) a vyrazili sme. V Szegede sme boli raz-dva, počasie krásne, takže jasný plán: ideme ďalej. Na hraniciach asi hodina zdržanie, lebo ďalší deň mali Rakúšania voľno, tak na hraniciach stáli samé viedenské ŠPZ-tky  krásne opalených “viedenčanov“ smerujúcich domov.

Cesta Srbskom úplne v pohode, opakovane pršalo, ale inak pohoda. Na niektorých úsekoch je diaľnica vo výstavbe, ale zdržanie minimálne, inak diaľnica alebo slušná cesta I. triedy. Zdržali sme sa len v Belehrade, ktorým sa prechádza (odporúčame sa vyhnúť predovšetkým rannej špičke). Cesta bola bez akéhokoľvek pocitu nebezpečia, tak nebol dôvod tankovať len na veľkých diaľničných OMV pumpách, ale zbehli sme dole z diaľnice a natankovali tam podstatne lacnejšie (Macedónsko to isté, všade moderné čerpačky, platobné terminály, milí ľudia, nikde sme nemali problémy s kvalitou nafty). Okolo 23:00 – 23:30 sme boli v okolí Nišu. Na grécke hranice cca 300 km ( čo by sa dalo zvládnuť), ale celkový pocit bezpečia nás priviedol k rozhodnutiu: prespime, aby si človek nevytváral zbytočný spánkový deficit, veď cesta bude ešte dlhá. Počas cesty Srbskom sme si všimli niekoľko hotelov, ktoré ponúkali aj autokemp.

Nakoniec sme spali hneď vedľa diaľnice, ale hluk nás vďaka stromom nerušil. Relatívne pekný hotelík s terasovitým parkoviskom parčíkovitého charakteru a dokonca na ňom stál jeden holandský integrál, tak nebolo o čom. Ešte som ani motor nevypol a už bol pri mne uniformovaný security pán a pýtal 5 eur parkovné, ktoré si strčil do vrecka a bolo. Ešte kým tam bol on, som vypustil psa na vyvenčenie. Aj keď pes je ešte len 7 mesačné šteňa a ešte k tomu totálne priateľská fenka, je už dosť mohutná, tak istý rešpekt predsa len vzbudzuje, čo potvrdil aj securiták keď ustúpil o pár krokov.

Ráno sa fičalo ďalej. Hranice aj celé Macedónsko ubehlo veľmi príjemne. Obe krajiny nás príjemne prekvapili. Na Gréckej hranici je duty free shop. Grécko, všeobecné informácie: Čerpacie stanice všade, v jednej dedinke aj tri a všade rozdielne ceny. Celkovo tie ceny lietali od 1,189 do 1,489 čo sú značné rozdiely. Väčšinou sme však tankoval za 1,269 čo bola slušná cena a tiež ju niekedy nebolo úplne ľahké nájsť. Voda všade, nemá zmysel cestovať s plnou vodou, dala sa nabrať na úplne každej pumpe, pri supermarketoch, na námestičkach , plážach aj všelikde inde, na pitie sme si ale vodu kupovali ( paket 6x1,5l. v Lidli 1,19 eur). Smetné koše detto, kompletne na každom kroku. Početné supermarkety hlavne Lidl, Carrefour, SPAR a ceny možno 5-10% vyššie ako u nás.

Stojiská: Miesto na prespanie nájdete takmer kdekoľvek, preto popisujeme len miesta, kde sa oplatí stáť a sú na viac dní. Na našej ceste sme stretli aj karavanistov, ktorí svojím správaním a aroganciu ohrozujú toleranciu gréckych úradov k voľnému stániu. My sme sa vždy, keď bolo stojisko v blízkosti domov, alebo si to jeho charakter akokoľvek inak vyžadoval, chodili pýtať miestnych, či je možné tam stáť, resp. kde je najlepšie zastaviť. Vždy sme sa stretli s milým privítaním a ústretovosťou.  Prvé spanie v Grécku: Leptokarya (stáli sme až úplne vzadu nech majú decká aj pes výbeh) inak sme tam boli sami, čo v čase nášho pobytu nebolo nič výnimočné. Z Leptokarye pokračujeme smer Larissa a Lamia, odporúčame nevyjsť hneď na diaľnicu, pretože diaľnica v smere na juh po pár km (asi troch) končí a zbytočne tam zaplatíte dákych 7 eur (paralelne s diaľnicou ide dedinská cesta).

V Lamii zchádzame z diaľnice a pokračujeme smer Amfissa a Delfi. Cesta cez hory, celkovo príjemná. V Delfách sme boli okolo obeda a keďže bolo horúco, tak sme ich trochu odflákli, ale sme sa tam aspoň naobedovali a pokračovali smer Patras. Cesta popri vode, po ceste viacero vhodných miest na kúpanie aj spanie, ale nevyskúšali sme ich. Most na Peloponéz pekný, ale za 12 eur. Patras nič moc, naozaj tam je poznať značný rozdiel oproti pevninskému Grécku. Prechádzame Patrasom a smerujeme na Metochi- Kalogria Beach. Miesto pekné, platzu kopec, voda neďaleko, silno fúkalo a trocha aj popršalo. Už ani neviem, či po dvoch či troch nociach pokračujeme ďalej smer Pyrgos, odbáčame na Olympiu - veľmi pekné. Pokračujeme ďalej na Zacharo, v celej tej oblasti množstvo pláží s možnosťou prespania. Síce sme nakoniec spali v Neochori, ale to len preto, že sa tam najlepšie dalo schovať pred prudkým vetrom od mora a už bol čas dať decká spať. Neochori nič moc, sprchy nefunkčné, záchod takmer nepoužiteľný ani na vyliatie chem.WC, taverna nefunkčná, ale je možné, že na sezónu sa to tam všetko zmení. 

Ďalší deň pokračujeme cez Nestorov palác na ďalšie krásne stánie a to Romanos. Úchvatné stánie na malých útesikoch, bez vody a bez spŕch, okrem nás len dve ďalšie autá, relatívne málo miesta, moc viac by sa nás tam nezmestilo. Večer deti zaspávali, pes ležal pred autom (inak žiadne veci sme nemali povyťahované ani zasvietené), keď sa tam zastavilo policajné auto a sám okresný komisár nás veľmi slušne upozornil, že sa tam nesmie nocovať a že aj tie ďalšie posádky vraj ide upozorniť. Domnievame sa, že keďže ostatní mali všetko pozatvárané, pozhasínané a na klopanie policajta neotvárali, policajt to vzdal a podľa všetkého sme boli jediní, ktorí sme vtedy odišli. Presunuli sme sa pár kilometrov a aj keď bolo po ceste niekoľko miest na prespanie, ťažko sa to odhaduje po tme, išli sme na istotu a prespali sme v Pylose na parkovisku v prístave. Bola tam tabula zákaz kempovania, ale parkovisko bolo skoro prázdne a spali tam ešte jedni Nemci, tak sme tam prespali a bolo.

Ďalší deň smer Kalamata, konkrétne Messinia. Krásne miesto, sprchy, voda, veľa Nemcov, ale platzu dosť, tak nebol problém, trochu sme sa rozložili, pojazdili okolie na bikoch a poslnili sa.  Tu stretávame okrem nás asi jedinú slovenskú alebo českú posádku na Peloponéze. Kombinovaná posádka, dve autá, jedno slovenske, druhé české, fajn ľudia, veľmi príjemné stretnutie. Stretli sme ich potom ešte na ďalších dvoch miestach. Po troch dňoch pokračujeme (trošku nelogicky) smerom na Mystras a Spartu. Mystras treba vidieť- veľmi pekné, Sparta nič-moc.

Prespať by sa dalo hocikde, my však pokračujeme a užívame si večernú jazdu v konečne stíchnutom aute a smerujeme na ďalšie známe miesto: Gythio. Prichádzame neskoro večer, tak len prespávame, ráno trochu na pláž, opäť tu stretávame našich známych krajanov a pokračujeme smer Itylo a Lefktro. Po ceste prezeráme známe stánie na Mavrovouni, celkom príjemné miesto lenže studený front, ktorý v tom čase trápil strednú Európu mal aj tam čiastočný vplyv a aj keď bolo pekné počasie, predsa len bolo vhodnejšie na cestovanie ako ležanie na pláži. Neo Itylo ďalšie možné stojisko, pokračujeme až hore do Kardamyli – pekné miesto s tabuľkou zákaz kempovania, ale dalo by sa. My však využívame vhodný čas na cestovanie a ťaháme naspäť a ďalej na Pirgos Dirou. Miesto veľmi pekné, bez sprchy, vody, WC, pomerne dosť aut , všetci kvôli návšteve známej jaskyne. Jaskyňa krásna, zážitok nie len pre deti, vstup 12 eur.

Spíme ďalšiu noc, prebrúzdame okolie. Posúvame sa ďalších pár km do Porto Kagio, chutné miestečko, navštevujeme reštauráciu, pomerne dôkladne prelozíme okolie vrátane Tenarra (najjužnejší cíp kontinentálnej európy).  Opäť sa vraciame do Gythia, cestou sme sa zastavili pozrieť pomerne známe stojisko Agerano – za nás preplné a nelákavé. Gythio - fajn miesto, naši známi krajania sú už preč, ostávame pár dní, jazdíme na bikoch, kúpeme sa. Pokračujeme ďalej s nejasným plánom. Zastavujeme sa na Leimonas, vyľudnené, popis moc nesedí, možno sa to na sezónu zmení, žiadna sprcha, voda len z takej zalomenej hadice, ale inak pekné miesto, super pomaranče. Smerujeme na Monemvasiu, miesto, ktoré sa nedá vynechať, krásna pevnosť, celé veľmi pekné, dávame si tam obedo-večeru a s prísľubom, že sa vrátime preloziť tento prst poloponézu sa dávame na večernú opäť pre nás príjemnú (deti spia) spiatočnú cestu. Naša navigácia, ale predovšetkým naša hlúposť, že sme poriadne neskontrolovali, kade nás chce ťahať, nás zavliekla síce najkratšou, ale úplne debilnou cestou cez najväčšie hory do výšky cez 1500m.n.m.

Katastrofa, motali sme sa tam tri hodiny, naštasie neskoro večer sme konečne dorazili na asi najlepšie miesto celého pobytu- do Paralio Astros. Super miesto, vody dostatok, more teplé a počasie už úplne stabilne nad 30 st. Tu sme strávili niekoľko príjemných dní oddychu, slnka a kúpania sa. Tu opäť stretávame našich známych krajanov, ktorí sa tu rovnako rozhodli stráviť posledné dni dovolenky. Kecáme, vymieňame skúsenoti- veľmi príjemné. Od tohto miesta sa v podstate začína naša cesta domov. Pre horúčavy nad 35st. Nafplio, Mykény len prebehneme, smerujeme na Xylokastro. Za nás miesto nepoužiteľné, za chrbtom cesta, stojisko rozbágrované- stavenisko. Pre nás najslabšia oblasť Peloponézu. Spíme v Akro Korinte.

Ďalší deň prezeráme Korint, ale hlavne sa tešíme na samotný prieplav, predovšetkým potápajúci sa most na jeho západnom konci. Dieťa fascinované, my tiež, prezeráme aj východnú časť kanálu a vyrážame na cestu domov. Skracujeme si cestu odbočením z diaľnice pred Aténami pri mestečku Mandra smer Théby. Dobre rozhodnutie, aj keď sa ide cez hory, ušetrili sme čas, naftu aj diaľničné poplatky. Spíme opäť na Leptokaryi, ráno sa ešte kúpeme a na obed vyrážame. Cestou späť nám to nedalo a odbáčame z diaľnice smer Skopje platíme diaľničné poplatky tam 70 centov späť 1 euro, nadbehli sme si dákych 35 km, ale za to sme (aj keď v podstate len z auta) pokukali Skopje. 

Cestou späť opäť spíme na rovnakom mieste pri Niši, len tentokrát strážnik nepýtal žiadnych 5 euro, ale trval na tom, aby sme ráno odišli skoro a nemusel nás evidovať na recepcii. Dohodli sme sa, že tak po 6 vyrážame a bolo. Cesta späť bez pozoruhodností, od Belehradu zima 14 st., dážď a silný protivietor, takže dosť zmena. Na hraniciach nám za celú cestu do auta vliezol len maďarský colník na ceste späť, inak nikto. Okolo 16:00 sme boli v Bratislave. Celkovo sme najazdili 4920 km, priemerná spotreba 11,6 l.

Fotogalerie zde: