Warning: str_repeat(): Second argument has to be greater than or equal to 0 in /srv/www/caravan24.cz/www/maincore.php on line 169 Články: 2.časť, Fínsko a Balt - Caravan24.cz
Výkup karavanu! Vykoupíme Váš obytný vůz, nebo karavan za hotové,volejte 606118358 www.vykupkaravanu.cz
Partneři webu:
hykro.cz odak.cz
https://www.cwn.cz/
Prohledávání webu:
Články

2.časť, Fínsko a Balt

Pršalo, zima, tak sme išli ďalej po vedľajšej, ale nič moc, asi sme vybrali zlú cestu. Dokonca šotolina, do toho dážď a blato, myslel som že také už vo Fínsku nie je.



fotogaléria:   https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72157669631595707

 

Tak už Fínsko, hľadanie fleku, väčšinou závory, dva pokusy ku chatkám, jeden bez možnosti k jazeru, potom konečne jeden bez tabule, tak tam úplne k jazeru, bolo aj kúpanie. Za chvíľu taký mlaďas na quade , že to je súkromný pozemok, tu nemôžeme stáť. Ja mu nato, že tam nebola žiadna tabuľa, a to by som aj ja mohol povedať, že je ten pozemok môj a teda už neodídem, už som aj pil pivo, nedá sa, tak že až ráno . Bol ale slušný, ale prekvapilo ma, že angličtina veľmi zúfala . Nuž prvé stretnutie s trvrdou realitou voľného kempovania vo Fínsku. Ale počasie krásne, 20 st. slnko, bezvetrie, nádherné jazero, ticho.

Ráno zamračené , zima, 10 st, rýchlo sa to tu mení. Múzeum Sámov, pôvodných obyvateľov, pekne spravené, skutočne zázrak, že dokázali prežiť v takých surových podmienkach.

Pršalo, zima, tak sme išli ďalej po vedľajšej, ale nič moc, asi sme vybrali zlú cestu. Dokonca šotolina, do toho dážď a blato, myslel som že také už vo Fínsku nie je.

Odbočka k rieke, pekné miesto bez schránky, závory alebo čísla domu :-), tak dúfam že niekto zase nebude tvrdiť, že je to jeho súkromný pozemok. Sedenie dnu s webastom, vonku 10 st. a dážď. Nič moc.

Zmena stratégie, voda sa nikde nedá nabrať, tu už nefungujú kolonky na vodu v každej dedine ako v Rusku, tu vlastne dediny ani nie sú, len roztrúsené domčeky po krajine. Tak kemp a servis v ňom a už to samozrejme skasírujú, tuto 10 EUR. Ale s vodou vydržíme vždy tak týždeň, tak to prežijeme :-).

Koniec kupovania piva alebo vínka v obchode, alkohol len s špeciálnych obchodoch a pivo síce je, ale stojí  3-5 eur. Začíname žiť z vlastných zásob, ale zase tie nie sú malé :-), vydržíme.

Ráno už lepšie počasie, postupne až nad 20 a to sme ešte stále nad polárnym kruhom. Išli sme do Rovaniemi vedľajšou cestou, je to zaujímavejšie,postupne zisťujeme, že každá odbočka k jazeru, prípadne do lesa je odbočka k súkromnému domu a tam končí.  No teda, bude to tu s tými flekmi ťažké:-).


 

Stále za polárnym kruhom, ale tu už fíni vysušujú mokrade a je tu dosť políčok. V Rusku sa s tým nebabrú, nepotrebujú to, hustota ľudí je nižšia, tam len lesy a bažiny.

Nakoniec tak 20 km pred Rovaniemi taký flek na spúšťanie lodičiek, tak tam sme ostali. Pekné miesto pri rieke, ale je dosť počuť cestu na druhej strane. Počasie nádhera, za polárnym kruhom 25 st., krátke rukávy, na tom otepľovaní asi niečo bude :-). Konečne aj grilík a pohodička. Zaujímavé, na rieke žiadna lodička, žiadny rybár. V Rusku aj keď 100 km nebola žiadna dedina ale rybári na vode hej. Žeby preto, že tu treba rybárske lístky? Ale zase Fíni sú na tom príliš dobre, aby si ho nemohli kúpiť, no neviem.

Ráno smer Rovaniemi a za ním dedinka Santa Klausa, surová komercia ala Las Vegas, keby nebolo manželky tak by som tam nešiel. 99% ľudí tam bolo s ďeťmi, čo ešte pochopím . Ale my starí blázni, cítil som sa trápne. A ešte za to zaplatiť 17 eur, no hanba. Keby nebolo ženy, že akože sme tu tak to treba pozrieť, tak zdúchnem.


 

Kúsok ďalej prechádzame polárny kruh,  zatiaľ je toto najkomerčnejší, aký som kedy prechádzal. Ale zaujímavá fotka, to vedľa je teplomer, 27 st. na severnom polárnom kruhu, sila.


 

Ale pri všetkých jazerách len odbočky k domom alebo chatkám, prakticky žiadna možnosť  len tak prísť k jazeru. Buď nie je cesta a je les, alebo je na začiatku cestičky číslo a názov. V tom prípade končí domom. Jazerá sú skoro nedostupné. Ako sa dostanú k jazeru alebo rieke rybári , alebo turisti, alebo len tak sa okúpať, ktorí nemajú tu domy, netuším. Ale takí tu vlastne ani nie sú, vyzerá to, že každý Fín má dom alebo aspoň chatu pri jazere :-). V Rusku je tiež niekedy ťažké nájsť miesto na táborenie. Nie sú jednoducho žiadne cestičky k jazerám alebo riekam. Tu je ich nepomerne viac, ale k domom. Ale zase, je to aj naša prežranosť. Chceme flek ďaleko od cesty, tichý, ďaleko od dediny, priamo pri vode, dľa možnosti aj s kúpaním. A sami. Tým zužujeme možnosti. Odbočiek len do lesa bez jazera je tu pomerne dosť, to sú cestičky pre lesákov, väčšinou bez zákazov.


Zaujímavý spôsob života, je hlavná cesta, a z nej odbočky k domom. Žiadne spojenie medzi nimi, len tá hlavná cesta. Tí ľudia sú izolovaní. Žijú v tých svojich, síce pekných domčekoch, ale čo tu, lyžovať sa tu nedá, biky zbytočné, lesy bez chodníčkov na turistiku, jazerá z väčšej časti blatové bez kúpania. Lodičky minimálne, ryby som nevidel chytať nikoho. Čo tu na tom vidieku preboha robia? Divní ľudia. A nikto sa neprihovorí, takí mĺkvi, bez života. Len vyjsť z domu na hlavnú cestu a ísť po nej. Ale kam? A načo? Najbližšia odbočka k domu je niekedy pár km. A sú aj domy na šotolinových cestách niekoľko hodín cesty od civilizácie. Nie sú tu dediny ako u nás alebo aj v Rusku, len také  pohodené domčeky pri ceste, kde žijú vo svojej ulite. Ale peknej, pokosené trávniky, kvety. V Rusku síce nie také udržiavané, často dosť taký neporiadok, a to je ešte slabé slovo, ale žijú tak spolu v dedinách, môžu sa tam prejsť, povyprávať so susedom, ísť sa na bicykli kúpať, zahrať s kamarátmi futbal a pod., tuto osamote. Podobný štýl ako v Írsku. No divné. Tak žena na materskej tu, to jej musí liezť na mozog, a deti, s kým sa hrajú? Ale samozrejme žiadne kolonky, domčeky majú určite tečúcu teplú vodu, kúrenie, pred ním pekné auto, pred každým druhým domom obyťák alebo príves, hoci nechápem kam cestujú . K inému jazeru? To ich je takisto pekné a veľmi podobné.


Ale nám sa zadarilo už druhý krát, odbočka na cestu 4 triedy, z nej dolu k jazeru, taký zázrak, miesto na spúšťanie lodiek, pri tom taký plac, úplne ideálny flek, teplo, behanie po ceste bez áut, potom aj kúpanie, ohník a maximálna romantika. Nádhera, nikde nikoho, úplne sami. Takýchto miest je tu málo, ale predsa len, dajú sa nájsť. Teda, takýchto miest je veľa, len sa k nim nedá dostať, jazier sú tu tisíce a krásna príroda.

 

 

Noc úplne tichá, ráno romantické raňajky pri jazere. Potom cesta striedavá , aj pekné jazerá, lesy. Dosť lesov vyklčovaných, alebo len taká mladina. Dosť sklamanie, lesy sú tu vlastne plantáže na drevo. Vždy stromy v rovnakej výške, veľa mladých, ale aj dosť vyrúbaných plôch. Veľmi málo bezzásahových, prirodzených lesov. Majú z toho kšeft, ale mať svedomie vyrúbať krásne, obrovské stromy…Videl som napríklad domček, ktorý bol zjavne kedysi v krásnom lese, teraz je na holine. Surové, povedal by som že slušní fíni by toho nemali byť schopní :-(. Ale zrejme aj tu sú peniaze predsa len vyššie ako slušnosť. Takýchto pohľadov nebolo málo….


 

Zase miesto, nie jednoduché hľadanie, potom odbočka, ešte jedna a ešte jedna až na cestičku bez označenia, nakoniec také maličké mólo na lode pri obrovskom jazere. Aj keď tam bolo zakotvených pár lodí, za celý čas sme na hladine nevideli ani jednu. Krásne počasie, pohoda, ohníček, rybičky na grile, vínečko, čo viac treba? A ešte sledovanie nádherného západu slnka, zapadá o 12tej a o 1 vychádza. A takýto výhľad z hotela :-)


 

Ráno dlhé spanie do 9.30, nejako to máme posunuté. Večer sa nechce spať, úplná romantika, no a samozrejme sa ráno nechce vstávať . Cesta ďalej už tak striedavo, jazierka pekné, lesy už len plantáže na drevo. Ale už nie také že wow, flek už ozaj problém, všetko rozparcelované, aj viacej políčok, nakoniec len núdzovka vedľa šotoliny 4 triedy :-)

Ráno už rýchlejšie po hlavnejšej ceste, inak by sme sa nedostali domov ani do jesene :-). Obed v takom obchode -pumpe- reštike, ale celkom fajn, nielen párky v rožku ale aj za 10 eur šaláty, nejaký kebab, fašírkové gule, varená zelenina, a človek mohol naložiť čo chcel. Trochu lepšie ako v Nórsku a Islande .


Návšteva kláštora Valamon, jeden z mála, ak nie vôbec jediný pravoslávny vo Fínsku. Kostolík je len taký slabý odvar monastyrov v Rusku, ale čo je zaujímavé, majú tu originál oltár z kostola Valaam z Ruska. Zobrali ho pred komunistami, čo by bolo chválihodné, ale už po komunizme ho Rusom nevrátili :-). To sme sa dozvedeli len od sprievodkyne na Valaame.


 

Hľadanie fleku už odbočenie z hlavnej na 4tu kategóriu, aj tam samé domčekovo, dosť zlé, chceli sme pri jazere , čo je tu dosť neriešiteľný problém. Nakoniec taká odbočka, nebola biela tabuľka, t.j. k domčeku, ale modrá, tak že skúsime .

No a zázrak, krásne miesto na takej otočke, priamo pri vode, naokolo síce pár chát, ale žiadny zákaz nebol. Pristavil sa taký pán s mladým párom, tak som sa ho spýtal, či tu môžeme ostať, že áno, že ten kúsok pozemku ostal bez majiteľa len nejakým omylom :-). Dokonca som s pánom aj pokecal, na Fína veľmi nezvyčajné, že oni tu žijú na dôchodku, ale okolo sú väčšinou chaty. Tí mladí sú jeho syn so ženou, tí ale nepovedali ani pol slova, zrejme ten fín je asi jediný taký zhovorčivejší, viac takých vo fínsku nie je :-).

Potom aj kúpanie, grilík-na ten som mal súhlas:-). A aj som bol behať, ale nie je to tu ono, po chvíli už na ceste, inak sa nedá, v lese žiadne chodníčky.


Cesta napred šotolina, kopčeky a pekná krajina , potom už hlavná a nič moc. Striedanie lesov, teda plantáží, jazier už menej. Obed zúfalo v nejakom burgeri, nič iné nebolo, teda ešte vo vedľajšej reštike párok v rožku :-).

Potom už  Baltické more, Pori, že najdlhšia pláž, ale príjazd medzi prístavom, skladmi, a všeličím. Nakoniec obrovské parkovisko, plná pláž, úplne desná megastavba hotela, no a obrovský kemp. Tak že ďalej pozdĺž pobrežia po bielej, ale ozaj absolútne privát, len odbočky k domčekom, pre normálnych ľudí bez domčeka nič. Inde, Dánsko, Švédsko bolo aj občas parkovisko kúsok od pláže len tak, pre verejnosť, tu nič. Až po dlhej dobe akože prístav s parkoviskom, tak že tam, ale zase bol príliš rušný. Až moc veľký. Ale už sa nedalo, bolo 18.30. Dúfali sme, že sa to večer ukľudní, ale neukľudnilo, prešli sme potom na druhý koniec, tam už bolo lepšie.


Noc tichá, ráno kultúra , napred pohrebisko z doby bronzovej, tam ale nič moc, len také hŕby kamenia. Potom druhá kultúra,  Rauma, pôvodné historické mestečko, tuším že jediné takéto vo Fínsku,  pekné, pohodové,  taký nórsky štýl.



Na parkovisku pokec z blavákom, robí v Helsinkách už dva roky, že kde sme sa až tak na sever dostali, keď som mu povedal, že my už sme skoro doma, že ideme z Murmanska, skoro mu spadla sánka. Fínsky stále nevie, vraj sa to nedá naučiť, je to horšie ako maďarčina. Síce je vo firme oficiálny jazyk anglický, ale aj tak, na nejakých neofiko stretnutiach je to problém. Rozparcelované Fínsko tiež potvrdil. Je to taký zvláštny spôsob života, ale že mladí už sú trochu otvorenejší, ja som nemal ten dojem, ale samozrejme on tu s nimi žije, tak to asi  vie lepšie :-). Ale inak že fajn, žije sa tu dobre, len nevedel, či ostane tu, alebo inde, len vie, že na Slovensko sa asi nevráti :-). Príjemné stretnúť krajana.

No a potom za Turku, že ostrovčeky. Cesta sčasti aj trajektami, dokonca jeden bol na batérie. Tu doviedli parceláciu úplne do dokonalosti. Vlastne človek z toho pobrežia ani moc nevidel, všetko len odbočky k domom alebo chatám. Absolútne bez šance na nejaké pekné miestečko. Nakoniec do kempu, ten bol ale malý, tichý, len pár obyťákov a na brehu zálivu. Kúpanie bolo, ale gril nám nedovolil, bolo tam strašné sucho. To chápem. Ale inak pekné miestečko.


Ráno už len diaľnica a Helsinky na trajekt, toto nás už moc nebavilo. Obed zase na abc, to je taká ich sieť, suchý losos a zlá káva. Predavačka anglicky nič, to sa nám tu stávalo častejšie. V takom Nórsku, Švédsku vedel po anglicky ozaj každý, väčšinou lepšie ako ja :-), tuto nie. Možno je to tým, že tá fínština sa vymyká z normálnych jazykov a je ťažšie sa naučiť nový, ktovie.

V Helsinkách na trajekt, majú to také divné, veľa prístavov, veľa trajektových spoločností a nijaké značenie, tak len sme náhodou trafili do nejakého, že ide o 19tej a 225 Eur, netuším, či by som niekde nezohnal lacnejší. Čosi sme hľadali na webe, ale aj tam to bolo také zmätočné. Prechádzka po nábreží v Helsinkách, také zvlášne mesto, všade samý záliv, veľa vody, občas uletená moderná architektúra, ale veľa zelene. Na druhý deň sa v tomto paláci mal stretnúť Putin s Trumpom, tak boli aj policajti a vojaci, ale zase neboli nejaké drastické dopravné obmedzenia.


 

Helsinky už také živé mesto, spústa cudzincov, veľa hovorilo po rusky, ale pravdepodobne to boli ruskí estónci. A aj pekné fínky, veľa z nich podobné typy ako Švédky.

No a trajekt, za 2 hodky v Taline, tam už len hľadať miesto na spanie, podarilo sa na nábreží na platenom parkovisku, len tak pre zaujímavosť, za 24 hod že 2 eurá, toľko platím doma v Blave za hodinu :-). V Helsinkách v prístave 14 eur za 4 hodiny :-( aj keď som mal kúpený lístok.


Ráno prudká kultúra , staré mesto Talin, ozaj pekné, ale neskutočne veľa ľudí.  Autobusy, a čo bolo najhoršie  3 obrovské lode každá aspoň 2000 ľudí, to je strašná masovka. Nespočet skupín so sprievodcami. Ale hlavne tie lode robia zle, asi je to takto každý deň. No čo už.


 

Potom akože biela cesta po pobreží, že nejaká pláž a oddych, za Talinom chatovo, potom ale odbočka, v borovicovom lesíku parkovisko 20 m od pláže, dosť áut. Mysleli sme, že postupne poodchádzajú, ale naivita, nepoznáme tunajší kolorit.  Stále prichádzajú ďalší. Uvoľnilo sa to až neskoro večer, vedľa nás stan s tromi takými týpkami, síce vyzerali večer neškodne, ale v noci sa opili a trochu dosť vyvádzali, no čo už,, samota už asi nebude :-(.

Bolo aj kúpanie, ale jadran to nie je, žaburiny, vody po kolená, čo chceme, Balt. Kúpanie v Balte je ozaj špecifické. Kúsok od neho 27st., horko, tak že sa okúpať. Príde človek k moru, od neho ide taký chladný vetrík, tak už sa ani moc kúpať nechce, ale zase keď už som pri vode, tak do nej vleziem. Idem 100m, voda stále len po kolená, navyše studená, tak už je zase zima. A teda radšej von. A je po kúpaní. A tí ľudia na plážach toto robia celý deň, hovacká zábava :-). A ešte sa dá nechať sa mlátiť vlnami a pri tom výskať :-).


Ráno ideme trajektom na ostrov Hiiumaa, fakt neviem ako sa to číta :-) a z neho potom ďalším trajektom na ostrov Saaremaa.  Za komunizmu to boli to zakázané ostrovy, pohraničná zóna, vraj že je tam z toho dôvodu zachovalá príroda a menej osídlené.

Ozaj to bolo také pohodové, dosť lesov, ale rúbajú aj tu. Našli sme pekné miesto na táborisku, dokonca priamo na pláži, ale dosť fúkalo, tak sme sa ani nekúpali. V Estónsku majú také táboriská, pre stany, autá, je tam aj gril, dokonca aj narúbané drevo. Je to bezplatné, dobrý systém.


 

Ráno na majáky, prvý bol pri pamätníku obetiam trajektu Estonia. Pamätník ale dosť taký hrdzavý, také nie moc dôstojné. Potom múzeum historických zbraní, zaujímavé, ale niektoré z takých áut ešte v Rusku aj jazdia :-). Ďalší historický maják, zo 16. storočia, ten bol najlepší. Je postavený na jedinom kopčeku, nie je teda priamo pri vode. Zaujímavá stavba, aj sme boli hore, pekné výhľady.


 

No a potom na trajekt na ostrov Saaremaa, ten je väčší, prišli sme k trajektu a jeden prúd pre rezervované lístky, druhý na voľno. Tak sme čakali, tých zabookovaných pribúdalo, tak som mal dosť obavy, či sa zmestím. No bolo to tak o fúz.

Saarema našli sme neďaleko krásne miesto, priamo na brehu, ale strašný smrad, bolo tu na plytkých plochách neuveriteľne veľa rias , bačorín, to nejako hnije a smrdí. Sila. Vedľa boli takí ľudia, že tu je dobre na kúpanie, lebo je tu teplá voda, inde že je studenšia. Zlavne im ten smrad nevadil, my sme ale museli zdúchnuť, nedalo sa. Ďalšie miesto už lepšie, také parkovisko v lese, na pláž tak 200 m, ale cez lesík, fajn. Trochu aj také baltské kúpanie, tak 10 min a stačilo.

Všade poriadok, čisto, úhľadné domčeky alebo chatičky, nikde žiadne zákazy obyťákov, ale tých zase moc nebolo. Ak pribudnú, tak to príde :-(


Ráno na krásne útesy, no samozrejme Island to nebol, ale ušlo :-). Hrad v Kassandre, už väčšie mesto, potom zaujímavé veterné mlyny.


 

No a potom zase na trajekt,  stihli sme ho tak akurát ale tu chodí každých pár minút. Na pevnine sme sa dali na úplne vedľajšiu šotolinovú cestičku, bola taká vedľajšia, že zrazu značka že max. šírka 2,4m, ale že šak oni vždy dávajú nejakú rezervu, ja mám 2,3, tak som išiel a taký dlhý násyp cez záliv, z oboch strán more, z každej strany 5cm, manželka hlavu pod sedadlom, zhora sa zdalo, že je to užšie ako auto :-). Taký malý viktimský most :-). Ale prešli sme. Ale miestečko stále nič, potom že šipka staník, prístavček, pri ňom taký hotelík, že či môžeme ostať na tráve, tak po porade že áno, dokonca som ráno nabral vodu.


Ráno ďalej, už tak nič moc, išli sme síce po pobreží, ale more sme videli len občas, niekedy aj parkovisko a z neho sa dalo na pláž. Prvé cikády, prvé polia s kukuricou, už ako doma :-). Pekné ženy, štíhle, dlhé nohy, blondínky, stále také severské typy, všetky podobné :-), ako na Faeroch. Anglicky skoro každý, tu už na západe ruština dosť málo. Domčeky chudobnejšie ako vo Fínsku, veľa aj starých ešte zo socíku, ale okolie upravené, pokosená tráva, kvety, zjavne už ruské gény skončili, tí si na estetiku a poriadok moc nepotrpia :-)

Povedal by som, že už idylka skončila, plné cesty, diaľnice sem ešte neprišli, ale už na tú premávku by sa zišli. V  Lotyšsku, sa mi zdajú domy ešte ošuntelejšie, autá staršie, viac polí, menej lesov, už nič moc. Litva podobne, nejaký rozdiel som nepobadal.

Ešte jedna z posledných vecí, hora krížov, silný zážitok, 200 tis. krížov od ľudí, ktorí vyjadrovali vďaku, alebo prosbu. Ozaj sila, taký zvláštny pocit.


 

No a na záver hľadanie fleku, nie jednoduché, samé polia a domčeky, nakoniec len odbočka do lesa, ale tiché, ešte aj ohník, možno aj na tejto ceste posledný, som pesimista, už nás čaká len Kurská kosa a tak tomu nedávam veľkú šancu.

Ráno cesta na Klaipedu, akože trajekt na kurskú kosu, bola ale sobota a na trajekte taká šóra, že sme to vzdali, tak len hľadanie fleku. Od Klaipedy sme sa dostali dosť ďaleko, žiadna šanca na flek, aj parkoviská boli narvané, nakoniec sme boli vďační aj za kemp. Klasické baltické 10min. kúpanie na plnej pláži. Ale kemp bol v pohode.

Ráno že ešte skúsime na kurskú kosu, vyplatilo sa, žiadna šóra na trajekt, asi sme išli skoro. Potom dlhé putovanie , prakticky stále po úzkej krivej cestičke, občas parkovisko a peši na pláž. Mestečko pekné, napred jedno kľudné, potom už taká masovka, ale príjemné promenády , reštiky, chaty a tak. Pláž nekonečná, ale vstup na ňu len niekde, niekde parkovisko, niekde len chodníček cez les.


 

Rozhodnutie ísť cez ruský Kaliningrad, zhruba v polke kurskej kosy je colnica, taká zabudnutá, ale predsa len, znovu vypĺňanie papierov, klasika, napriek tomu, že to už poznáme, spravil som chybu a opravovať tu tlačivo nešlo, tak znovu. No také dve hodky sme tam strávili.


Ruská časť kurskej kosy bolo sklamanie. Myslel som, že to tam bude voľnejšie, že nájdeme nejaké miestečko, ale nič. Jedna cesta obsypaná autami, z nich len chodník na pláž, ani nejaké parkovisko trochu od cesty. Asi všetci z Kaliningradu boli na kurskej kose, ono nakoniec tam ani nič iné nie je :-) a bola nedeľa, možno cez všedný deň by bolo prázdnejšie.

Tak išli sme ďalej, za kosou výstavba nových pekných domov, super štvorprúdová diaľnica, pred Kaliningradom zácpa, tuším prvá na ceste okrem Poľska :-), mesto pekné, veľa parkov, nových domov, nový štadión postavený pre MS vo futbale.


 

Z mesta už pomaly na hranicu, spanie sme tam riešiť nechceli, taký divný pocit, už aj dediniek menej, veľa polí neobrobených, vojenský radar, hraničné územie s EU, nakoniec ani nebolo moc kam odbočiť, asi by sme narazili len na nejakú vojenskú základňu :-).  Ešte natankovanie do plna, ruskej cene nafty sa predsa nedá odolať, takto prejdem celé Poľsko na lacnejšiu a ešte aj niečo ostane :-)

Colnica šóra poľských osobných áut, v rade na nákladné nikto, sami Poliaci mi ukazovali, že nech idem do nákladného, tak že dobre. Tak som to využil opačne. Aj ma dali na nákladný prúd, tam nikto, ale s dokladmi som musel ísť peši na osobnú pasovú. Zaujímavý mix vymysleli :-).


Poliakov som už presvedčil zase že som osobné, taká sympoška colníčka sa dala ukecať, tak v pohode.

Flek sme našli pekný, tichý, v lese,  len ráno už ďalej poľské peklo na cestách. Ozaj neuveriteľne zlá doprava, navyše obchádzky, začalo to Olštýnom, potom úzke, zaplnené cesty, zase Plock, všetko cez mesto, žiadne obchvaty. Ďalej už diaľnica, ale len kúsok, potom zase poľská klasika, štvorprúdovka so semaformi. Jedenie v reštike na diaľnici, jedna obsluhovala a nekonečne dlho, stratili sme trpezlivosť, tak subway na pumpe. No zase ďalšia zlá skúsenosť.

Dediny, mestečká bez obchvatov, kamióny sa krútia vedľa domov, všade spústa aut , aj bordel, milión reklám na všeličo, každý niečo predáva, kupuje, spravuje, na každom druhom dome nejaká tabuľa, ale zase žijú a nie zle.

Nakoniec pred Čestochovou odbočka, ale cez mesto, tam zase nejaký zákaz, obchádzka, ale potom cesta cez les, ešte z nej odbočka, ešte jedna, potom lesná cesta bez zákazu a tam nacúvanie do lesa. Pekný flek, hoci po ceste prešlo pár cyklistov asi k jazeru. Ale úplne ticho, posedenie vonku, príjemný asi posledný večer.


 

Ráno ale manželku zobudilo auto, prišlo a fotilo nás. Tak radšej preč bez raňajok, síce som si nie vedomý, že som niečo porušil , zákaz nebol, ale to Poľsko je divná krajina. Ďalej po našlapaných cestách, rozhodli sme sa pre cestu cez Kysuce, dávno sme tade nešli a cez čechov to bolo dosť ucpané a aj opravy ciest. Nebol to zlý nápad, jedna veľká dedina v Poľsku bez obchvatu a potom kúsok zácpy v Čadci a Kysuckom n. meste. A určite krajšia cesta. Potom už plynule domov.

O 16 doma, konečne nádherné kúpanie v mojom biotope, neporovnateľne lepšie ako v balte :-). Keby som mal ísť na dovolenku k baltu kvôli kúpaniu, tak by sa to ozaj nevyplatilo :-), doma je kúpanie lepšie, dali sme ešte večer gril, ešte dovolenka.


No celkovo, nebola to zlá cesta, taká pohodová. Veľa krásnych miest na táborenie, mnoho zážitkov, tak sme si doplnili prázdne miesta, kde sme ešte neboli alebo len prefrčali. No a striedalo sa to na veľkú radosť manželky aj so spústou kultúry, tak myslím že sme si obaja prišli na svoje. Ja tajga, žena kultúra a história :-).

Štatistika:

– prešiel som 9141 km

-priemerná rýchlosť 59,55 km/hod

-priemerná spotreba 25,64 l/100km

-za volantom som strávil denne v priemere 3hod a 50min, čo ja zatiaľ najmenej zo všetkých ciest. Vravím, pohodička

a ešte:

-videli sme 21 456 jazier, 4 526 riek a riečok

-videli sme 121 254 698 stromov

-išli sme spolu 12 trajektami a loďami, Šerpa nepočítam

-vypil som 84 stakanov vodky

-prešli sme cez 125 635 výtlkov a jám na cestách

-prešli sme 0 km na štvorkolke, všade sa dalo dostať MANom

 

fotogaléria:   https://www.flickr.com/photos/ivano/albums/72157669631595707

 

 

 

ivano 15. August 2018 2495 přečtení 1 komentář 0 hodnocení Tisk

1 komentář

Zanechat komentář

Přihlaste se, abyste mohli zveřejnit komentář.
  • Robert
    Robert
    Krásné počteníčko. S tábořením na divoko ve Finsku jsme ale problém neměli (skoro). Wink
    - 21.11.2018 14:03

    Hodnocení je k dispozici pouze členům.

    Prosím Přihlásit se nebo Registrace volit.
    Skvělý! (0)0 %
    Velmi dobrý (0)0 %
    Dobrý (0)0 %
    Průměrný (0)0 %
    Špatný (0)0 %

    Copyright © 2023

    Powered by PHPFusion. Copyright © 2024 PHP Fusion Inc.
    Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.

    Theme by PHP Fusion Inc
    43,048,494 unikátních návštěv | Vygenerované za: 0.15058 sekund | Průměrně za: 0.15058 (0) sekund | Dotazy: 42 | Použitá paměť: 1.8MB/2MB