Warning: str_repeat(): Second argument has to be greater than or equal to 0 in /srv/www/caravan24.cz/www/maincore.php on line 169 Články: Island 2017 3.časť - Caravan24.cz
Výkup karavanu! Vykoupíme Váš obytný vůz, nebo karavan za hotové,volejte 606118358 www.vykupkaravanu.cz
Partneři webu:
hykro.cz odak.cz
https://www.cwn.cz/
Prohledávání webu:
Články

Island 2017 3.časť

Ráno už na F26, pár dní mimo civilizácie. Hurá :-)



Super noc, potom späť hore adrenalínovým kopcom, ďalej zase nádherné nekonečné fjordy

Originál je na mojej stránke www.ivano.sk

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

Super noc, potom späť hore adrenalínovým kopcom, ďalej zase nádherné nekonečné fjordy. Cesta napred super, nová, široká, krásna, dalo sa 80-90, potom zrazu šotolina, prudké stupáky, s obyťákom by som si netrúfol. Potom zase asfalt. Zrejme boli pred krízou rozšafní, potom ich to pribrzdilo a ďalej nestavajú. Pre pár áut také cesty ani nemajú zmysel.

Potom nástup na posledný fjord, resp. poloostrov Stafellnes, už sme chceli flek. Ale ako vždy, veľmi ťažko, teraz nič, plotíky k oceánu a keď odbočka, tak k domu. Nakoniec taký zázrak, odbočka bez bránky, a tam taký malý flečik, úplne super výhľady na malé ostrovčeky. Bol grilík a potom krásna prechádzka bez chodníčkov, len po mäkkom povrchu po ovčích chodníčkoch, prešli sme cez dve meliorácie a až k zálivu, len vtáky, úplné ticho a vrak starej lode.

Takéto prechádzky mi dajú niekedy viac ako hightligh po označenom chodníku medzi turistami. Ozaj zážitok.

Ako tu chovajú ovce, mi nie je jasné. V Mongolsku obrovské stáda, ale aj pastieri na koňoch alebo motorečkách. Tuto ideme kilometre, pár ovci, len tak sa potulujú, bez nikoho, kto ich potom zháňa na strihanie, dojenie a pod.  A strašne veľa balov sena, na tak málo oviec. V Mongolsku milióny dobytka a žiadne baly sena. Nejak mi to tu nesedí. Ak aj tie ovce sú len na mäso a zháňajú ich len na zimu, aj to musí byť problém. Kde ich všetky nájdu. Pásli sa aj úplne vysoko v horách, kde nie sú žiadne plotíky, ale široko-ďaleko ani žiadni ľudia. A ovečky nikdy nie v stáde, ale len po troch. Je to taká záhada Islandu, aspoň pre mňa :-)

Noc super, ráno ďalej krásne výhľady, potom nádherná čierna pláž s lávovými skalami a  jazierkami.

Pokec so šoférom slovenského autobusu, že sú tu už tri mesiace. Turisti priletia lietadlom a oni ich potom vozia. Ale že už idú domov, už majú toho dosť :-)

Potom ďalej, južná časť poloostrova Snafellnes, zvláštne skaly, ale ďalej dosť nuda, nedalo sa ani k oceánu ani k horám. Všetko klasika súkromné no a plotíky.

Nakoniec taká odbočka, že horúce pramene, nebol zákaz, tak tam odbočiť, ďaleko od cesty a pár áut. Tie sa furt menili, niekto prichádzal niekto odchádzal. Kúpanie len v takej mútnej tekutine a v takej jame len pre dvoch. Manželka to využila aj sama, ja radšej behať. Krásny beh popri riečke, ale už odbočka na most cez rieku, že vstup zakázaný, súkromná cesta. Tak aj most majú súkromný, ozaj divné. No a všade pri riečke miesta na parkovanie že súkromný pozemok. Aj tá riečka je súkromná. Už to ani nekomentujem. Turisti len na vyhradené miesta ako také ovce, iné pekné a tiché miesta sú len pre domácich.

Pokec pri termáloch s nemeckým  párom, mali taký malý VW, pozerali nálepky kde sme boli, vyzvedali čo a ako. Takéto debaty boli bežné, veľa ľudí sa pri aute pristavovalo a boli zvedaví na auto a naše cesty. Ale všetko len cudzinci, miestni sú úplne nekomunikatívni. Len tých turistov pretrpieť a obrať o peniaze :-).

Ráno smer Pingvellir, mýtické miesto kde mali pôvodní Vikingovia hlavné mesto a založili tam prvý parlament. Zároveň je to ale miesto, kde sa stretáva americká a európska pevninská kryha. Krásne, ale tým, že je to neďaleko Reykjavíku, aj dosť ľudí.

Ráno smer Selfoss, veľké mesto, cestou okolo nádherných miest pri jazere, dokonca lesíky. Ale neuveriteľné množstvo chát miestnych. Oni z toho spravili také neprístupné mestečko. Pri vstupoch rampy, za nimi všetko parcely. Príde človek na chatu a nemôže ísť nikam, len po hlavnej ceste, alebo sedieť na chate. Tie lesíky a brehy jazier sú rozparcelované, nedá sa prechádzať, ísť k vode, niekde si ísť trebárs zabehať. Aj napríklad  v takom rakúsku, kde je podstatne vyššia hustota ľudí sa toto nevidí, ľudia sa tak neoplocujú, dá sa ísť do lesa, na lúku, aj keď je to cez súkromný pozemok. Tu nie.

V Selfosse nákup, aj tu ako všade v obchodoch majú vždy oddelenie s vlnou, čo už u nás nie je. Tuto asi ženy pri dlhých večeroch fakt pletú a štrikujú.

Noc v kempe pod Heklou, pre manželku boli aj termály:-), pre nás oboch gril s vynikajúcim islandským jahňacím :-)

Ráno už na F26, pár dní mimo civilizácie. Hurá :-). Je to legendárna cesta, ktorá spája juh so severom. V zime je uzavretá, otvárajú ju podľa množstva snehu väčšinou koncom júna a neskôr. No a v semtembri ju zase zatvoria, napadne sneh :-) Na začiatku kúsok asfaltu, potom už len šotolina. Rolety, jamy, šutre, brody, ale aj neskutočné výhľady na tri ľadovce. Ale inak úplne mesačná krajina, akú nikde inde neuvidíte :-)

 

Áut len pár, ale stretli sme v protismere aj 4×4 autobus, je tu v lete pravidelná linka. Po 100 km jediné miesto na kemp, ale o 15tej je skoro, tak sme išli ďalej. Veď sa uvidí :-). Hľadanie fleku navečer dosť problém, len cesta, z ktorej sa nesmie odbočiť a na nej ani zastaviť. A nejaká plôška, čo by pripomínala parkovisko žiadna. Po cca 50 km od kempu taký zázrak, prvé  vyznačené kameňmi akože odpočívadielko, tak tam končím  a máme flek. Uvidíme či nás niekto navštívi. Další kemp 100 km, na tejto ceste aspoň 3 hodky.Za chvíľu dánski motorkári, že má zlomené čosi na ráme a vystužil to naprieč takou tyčou, ale bola dlhá a mal strach, že o niečo zavadí. Skúsil, že či náhodou nemám pílku na železo. No ale že vytiahnem karbošku makitu, to nečakal :-). Odrezal som, on dokonca ponúkal peniaze.Veľmi sa čudoval, že len tak nezištne. Ale to nepozná nás z východu :-).

Videli sme aj zopár bikerov, ale je to očistec. Po každom aute kúdoly prachu, zima, vietor, rozbitá roletová cesta s ostrými šutrami, brody, úplne nehostinná krajina. No a vidieť na tejto ceste peších na ťažko, to už mi padla sánka. Cesta má asi 250 km, je na nej jediný kemp, inak len nič, no teda krásne výhľady na ľadovce, to som zabudol :-)

 

Noc bez problémov, ráno dva krásne vodopády. Potom výber, buď sopka Askia alebo severné fjordy. Predpoveď počasia na Askiu zlá, síce aj na fjordy, ale nakoniec menšie zlo, fjordy. Pokec s rangermi na odbočke F88, poradili aj ďalšie miesta na Askii. Práve dávali tabuľu, že na menšie SUV sú brody príliš hlboké, ale ja že sa nemusím báť :-).

A teda ideme hore na sever, inou, východnou cestou. Zastavenie sa na parkovisku pri vodopáde, zrazu počujem syčanie, defekt. Prvý defekt po ôsmich rokoch a 240 tis. km na necestách :-). No čo už, ideme na to. Nie jednoduché, bolo to prvý krát a teda ako maturita, tak po hodinke zloženie rezervy, musel som trochu prispôsobiť navijak. Špekulovanie na uvoľnení kolesa, potom zdvihák sa zaboril, tak znova, ako na potvoru žiadne poriadne šutre ktorými by sa podložil, len láva, taký rakušák na LR nám doniesol šuter, bol ale krivý, druhý nám dal také dosky. Keď sme auto zdvihli, zdvihák nestačil. Proste ten zdvih bol na tú vysokú terénnu gumu krátky. Tak buď vypodložiť auto drevom a skúsiť znova, alebo volať o pomoc. Bál som sa, že mi to padne, mal som len nejaké krivé polienka na oheň. Tak volať pomoc, aj prišiel miestny s obrovským pickupom, ale čo je hlavné mal poriadny zdvihák a výmenu sme zvládli. A ten servisák má dcéru a tá trénuje krasokorčuľovanie v Bratislave :-), ten svet je ozaj malý :-). Že už bol za ňou a v zime príde zas, dali sme mu adresu, nech sa ohlási. Na oplátku mu ja vymením koleso :-).

Zhodou okolností na parkovisku Slováci na požičanom Volve, mali tiež defekt a rezervu len núdzovú, tak  zháňali tiež opravu. Mali ozaj zážitky, objednali si Volvo 4×4, nakoniec zistili, že ich oklamali, dostali len predokolku, a potom ich ešte aj ranger sprdol, že nemajú čo hľadať na Fkovej ceste. Rezerva vyfučaná, hrdzavá, no fakt sa potvrdilo, že miestni len vyinkasovať peniaze, ale služby nič moc :-).

Neskoro sme išli spať, ráno zase dať koleso na strechu, aj to nebolo jednoduché, budem to musieť dať doma trochu  upraviť. No nič, nie je nad osobné skúsenosti. Mal som si to vyskúšať už doma :-). Potom znova späť do Mývatnu, servis vyzeral veľký, ale nikoho tam nebolo, po hodine prišiel majiteľ, absolútne neochotný, že oni to nevedia spraviť, tak že či nemá nové pneu, že nie, otočka a už sa nebavil. Že poradiť, kde sa asi taká pneu dá zohnať, to už nie.

Tak sme sadli a googlili, telefonovali. Ešteže tu majú všade pokrytie a platia paušály ako v EU :-). Obrovský problém s mojim rozmerom pneu, nakoniec po mnohých telefonátoch jediná guma s týmito rozmermi, ale musím ísť späť do Akureryi, tak späť nejakých 100 km, prespanie v kempe.

Ráno odchod do servisu, trochu šok, je to zimná guma, rozmer síce sedí, ale zjavne je väčšia a tenšia. Ale na výber som nemal, oprava mojej gumy by bola neistá, že možno bude držať, možno nie. Už mala čosi za sebou. Moja chyba, chcel som tieto dojazdiť, ale šotoliny a Fká na Islande ich rýchlejšie zlikvidovali ako som si myslel. Keby som mal nové, možno by som ani ten defekt nedostal. Tak teda montáž novej, na strechu sme to dávali bagrom. Ale tu boli ochotní, dalo sa s nimi, iné ako v Mývatne. Ale cena moc vtipná nebola :-). V servise dvaja mladíci, Poliaci, že už tu žijú ôsmy rok, a ani neplánujú späť. No neviem, ja by som si tu nezvykol….

Ale cesta na Askiju už nie, pneu nie je na offroady, tam je ďalších hádam 150 km Fkových ciest. Tak už “len” severné a východné fjordy. Počasie zima, silný vietor, dážď. Asi aj cítiť, že je to sever.

Našli sme nádherné miesto pri útesoch na kvázi parkovisku, už mimo požičancov a turistov, výhľad na oceán a útesy, ale prudký vietor, dážď a 8 st. Ale aj tak bola klasická večerná prechádzka. Krásna, ale surová príroda, možno aj to zlé počasie k tomu patrí :-). A v nej úplne sami, sem už nikto nechodí :-)

Celú noc fučalo, ráno pokračovalo, navyše hmla a zima. Cesta ozaj na konci sveta, turisti žiadni, niekedy len násyp medzi oceánom a jazerami alebo zálivmi, od oceánu silné vlny. A veľa naplaveného dreva, celých pňov. Pôvodne som si myslel, že to sem príde golfským prúdom niekde z Afriky, ale nie. Je to drevo z obrovských sibírskych veľtokov a z erózie lesov, putuje potom cez severný pól zamrznuté v ľade a vyplaví sa to golfským prúdom na pobrežie Islandu. Cesta trvá 4-5 rokov a morskou vodou je dokonale impregnované, pevné ako oceľ. Je ho toľko, že ho používali a aj používajú ako stavebný materiál. Nakoniec iné drevo tu ani  nebolo.

Napriek tomu aj pár fariem a domov, ozaj si neviem predstaviť život na takom zapadákove s takýmto počasím. Najsevernejší maják bol dosť ďaleko, v tom vetrisku sa nám tam ozaj nechcelo. Boli sme 2 km od polárneho kruhu.

Na noc bol kemp v takej poslednej dedinke, teda kemp, len trávnatá plocha s búdkou s WC, nikde ani žiadna informácia, komu zaplatiť a ani tam nikto nebol.

Večerná dlhá prechádzka, odtiaľ krásne výhľady na ozaj koniec sveta, posledná farma a útesy. V dedinke úplne mŕtvo, nikde nikoho, žiadni ľudia. Tu je to tak, žijú asi len vnútri.

Ráno odchod z kempu, zase ani živej duše. Ani nebolo komu za kemp zaplatiť :-)

Potom cesta cez klasickú hmlu, ale postupne sa počasie trochu lepší. Aj pekný vodopád.

Ďalej cez poloostrov Vopnafjordur nádherná, trochu adrenalínová cesta cez hory, až do 650 mnm. Krásne výhľady, na druhú stranu na kosu a deltu rieky Jokulsa.

Potom Egilstadir,  tak sme uzavreli celý okruh okolo Islandu, teda on to nebol len okruh, križovali sme to všelijako, skoro 5 tisíc km. Ešte nás čaká pár východných fjordov. V údolí rieky Lagarfljot krásne miesto, aj pekné počasie, slniečko, bezvetrie. Bohužiaľ takýchto večerov moc nebolo :-(. No a jasné, gril a jedenie vonku.

Noc v poho, ráno ale zatiahnuté, cesta na Borg a Hofn cez krásne hory do druhého fjordu.  Potom do  Borgarfjódur, úplná nádhera, okolo hory farebné ako v dúhových horách, k tomu oceán, dedinka, na konci výhľady na papuchalkov. Bohužiaľ ony hniezdia len do polky augusta, tak už len pár. Aj by som tam ostal a spravil nejakú túru, ale začalo pršať a všetko zhora sa zaťahovalo do mrakov.

Tak späť do Egilstadir, potom pozdĺž jazera na vodopády. Dobehli sme červený MAN z lode, našich známych rakúšanov, tak pokec, tiež sa nevyhli problémom cestou na Askiu. Nejaká hadička k čerpadlu. Askia sa bráni návštevám :-). Potom už k vodopádu Hengifoss, ale kúsok ďalej do kempu, žiadny flek na prespanie mimo nebol.

Večer ešte behanie, pár km po ceste, aj po lesíku, tam krásne piknikové miesto, gril, stojan na guláš, zásoba dreva, všetko pre domácich. My turisti môžeme o takýchto miestach len snívať. Keby som tak ja vyrúbal stromček na oheň :-), možno by bolo aj väzenie.

Ale lesík síce na pohľad ako u nás, ale mŕtvy, žiadne vtáčiky, cikády, čmeliak, ďateľ, žaba, nič. Sterilné.

Ráno na vodopád Hengifoss, dokonca boli dva, oba nádherné, ca 2,5 hod. túra. Dal sa do reči američan s dcérou a jej kamarátkou. Jeho dedo bol zo slovenska a na dcére je to vidieť, slovanské gény sa nezaprú :-). Krásna, perfektná kondícia, hore doslova bežala, že doma behá závodne 400 m. Sympaťáci, ukazoval fotky z návštevy rodnej dediny deda. Ale už slovenčina ani náhodou :-).

 

Počasie sa zlepšilo, dokonca 17 st, tam v doline bezvetrie. Nádhera. Cesta cez ich najväčší les, dosť veľký, ozaj stromy skoro ako u nás.

Potom už na pobrežie, klasika, krásne, flek pekný, priamo na pobreží v zálive, ale vedľa cesty. Chodí dosť áut, obchádzajú šotolinovú časť cesty č.1, cez priesmyk je to pre väčšie autá ťažko zjazdné. Ale v noci kľud, tu sa v noci nejazdí :-).

Klasická večerná prechádzka po pláži.

Potom krásna cesta, po pobreží, zakotvili sme skôr, už slabá premávka, časť aj šotolina. Ale ako inak, nádherné pobrežie. Utáborili sme sa skôr, super miesto, využili sme  cestičku na spúšťanie lodičiek na vodu a kúsok takého plácku. Prakticky priamo na pláži.

Potom sólo výšľap hore na najbližší kopec. Nádhera, nejako to viac precítim bez chodníčkov s turistami. Len tak, voľne po kopci, v teréne, prelez potoka zarytého hlboko v zemi, potom dva vodopády, na ktorých možno ešte žiadny turista nebol. No a na vrchu pohodlné sedkanie na mäkkom machu a kochanie sa takýmto:

Večer ešte s manželkou prechádzka po pláži, skaly, naplavené drevo z Ruska, tiež pekné.

Ráno mestečko Reyfjódur, kde sme samozrejme navštívili slovenský kostolík, drevo je dovezené zo Slovenska, postavené slovenskými majstrami. Slúžia tam traja kaplani, tiež Slováci. Škoda, že neboli doma, ale na dverách sme im nechali liptovské pareničky, hádam posledná slovenská vec, čo nám ostala z domu :-). Teda okrem nás J

Ráno hmla, mraky. Cesta ešte na ďalší fjord. Keď sme prichádzali, nejak náhodou som pozrel dátum a že 23. streda, ja som bol v tom, že odchádzame v piatok a že máme ešte jeden deň. Ale nie, ideme zajtra. Až ma oblial pot, keby sme to zistili až ráno. Tak točíme a do prístavu, tam už aj naši červení susedia rakušáci aj spústa áut. Fakt zbierka offroadov a expedičákov z celej Európy. Pokec s rakúšakmi, aj Slováci, aj Čech na dodávke.

Najdrahší obyťák, obrovský UNICAT na MANe mali Rusi. Ale bol na nemeckých značkách. A to moje auto pri ňom dosť maličké :-) a samozrejme aj nepomerne lacnejšie, taký chudobný príbuzný :-)

Príprava na cestu, dva dni na lodi nie je sranda.

Večer nás ešte pozvali rakušáci do ich búdky, pokec, príjemný večer.

No a ráno už naloďovanie, obrovský počet áut, návesov, ale aj trochu dosť zmätkov. Ale nakoniec sa podarilo, našachovať taký počet áut s rôznymi rozmermi a výškami, aby využili každú skulinku nie je jednoduché.

Na lodi to nebolo až tak zlé, prvé popoludnie ubehlo, potom piatok už dlhé spanie, neskoré raňajky, obed sme vynechali. Večera s našimi kamošmi z Rakúska, celkom príjemný večer a aj dobrá večera, boli sme v takej luxusnejšej. No ale na cenu sa nepýtajte :-). A potom večerné posedenie na palube s popíjaním červeného.

No a ráno už len raňajky a chystanie sa na vylodenie. Vcelku tie dva dni nejako ubehli.

Potom už Dánsko, Nemecko. Spanie niekde za hranicami v Nemecku, nemožné nájsť flek, všetko obsadené, ozaj sú tam natlačení. Nakoniec v kempe, už po tme, mal som toho dosť.

No a posledný deň skutočný záhul, 1000 km, domov sme prišli o 22 hod.

Tak šesť týždňov ubehlo ako voda, aj sme radi že zase doma.

A záver?

Mnoho ľudí a cestovateľov vraví, že Island je najkrajšia krajina na svete. Ja si to netrúfam povedať, podľa mňa sa to nedá porovnávať len tak, trebárs Pamír, Mongolsko, Rusko, Sahara, Alpy, každá oblasť má niečo do seba, všade sa nájde niečo krásne. Preto hodnotenie, čo je krajšie nechávam na cestovateľských odborníkov :-). Ja mám len svoj pocit a ten je, že Island je neopakovateľný. Taká súhra krásnych panorám, ľadovcov, vodopádov, vulkánov, neuveriteľných stoviek kilometrov nádherného pobrežia, ale aj krásnych scenérií aj mimo najväčších highlightov nie je nikde inde na svete.

Ale, ak človek hľadá voľnosť, slobodnú prírodu, miesta, kde sa dá zájsť a nikto vás neobmedzuje, to na Islande moc nenájdete. Chápem, že tam chodí veľa turistov, a miestnym to lezie na nervy. Ale podľa mňa sa tento jav dá riešiť prijateľnejšie, je tam zbytočne veľa zákazov a nezmyselných obmedzení.  Ale nechcem robiť arbitra, je to všetko len na základe mojich skúseností, niekto ich môže mať iné. A samozrejme všetko je z pohľadu búdkara, turisti v all inclusive s perfektným servisom to môžu vidieť úplne inak.

Ďalšia vec je počasie. Hej, hovorí sa, že nie je zlé počasie, len zlé oblečenie. Ja s tým súhlasím. Vždy sa dá spraviť túra aj v nečase, dnešné možnosti výbavy to umožňujú. Ale taká tá pohodička, nasávať slniečko, sedieť vonku a vnímať tú krásu okolo, to je na Islande dosť obmedzené. My sme to mali len pár večerov. Samozrejme sme vedeli, do čoho ideme, to je len taký povzdych :-).

Ale určite tá krásna príroda hravo vyváži nedostatky, ozaj je to neopakovateľný zážitok.

A ešte štatistika:

- najazdil som spolu 8803 km

- z toho na Islande 4927 km, čo som nečakal, dobre sme ho prekutrali :-)

- z toho na Faerských ostrovoch 322 km

- priemerná spotreba 27,04

- strávil som za volantom 163 hod, čo je priemer 4,5 hod denne, t.j oddychovka :-)

a ešte:

-videli sme 453 vodopádov

- 185 vulkánov

- 44 ľadovcov

- 345 tuleňov

- 1 veľrybu

- 4roch papuchalkov

- 2,569.235 čajok

- 1,254.121 morských kačíc

- 564.256 morských husí

- v reštauráciách sme zjedli len dve polievky, lebo nič iné normálne nemali, len párky v rožku, hambáče a sendviče

- vymenili sme na aute jedno koleso a stačilo :-)

 

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

 

 

 

ivano 21. September 2017 5448 přečtení 7 komentářů 0 hodnocení Tisk

7 komentářů

Zanechat komentář

Přihlaste se, abyste mohli zveřejnit komentář.
  • Radek Sladky
    Radek Sladky
    Pěkne to maš synku, pěkne. Tož diky ;-). A dobré další km, Radek S.
    - 21.09.2017 17:56
    • bleriot11
      bleriot11
      Pěkně napsané,je vidět,že si to umíš užít.Na Islandu jsem měl možnost také pobývat.Ta příroda je úžasná.I když na druhou stranu,když pominu ty atrakce(parky,vodopády,pukliny zalitý vodou...)tak je ta krajina pořád na jedno brdo a ještě navíc tam nemaj stromy.
      - 21.09.2017 20:28
      • sipadan
        sipadan
        Parádní výprava !!!
        Narozdíl od Vás pánové, já se tam nejméně dalších 10 let nepodívám a to jsem chtěl letos jet .... S jejich veterinou jsem řešil psa a 4 týdny v Reykjavíku na karanténě ho vážne nenechám (ke všemu by ještě musel letěl letadlem). Faroe mají ještě horší psí podmínky.
        Není mi tedy přáno a tak jsem si velmi rád přečetl cestopis :_
        - 22.09.2017 06:40
        • M
          myspulin
          Děkuji ti za krásný cestopis. Tvé články hltám, každý rok mě znovu příjemně překvapí a oceňuji tu práci, co si s tím dáš. Určitě se k tomuto vrátím, až budu plánovat cestu na Island a už teď se těším na další čtení z vašich cest. Zdravím na Slovensko z Moravy!
          - 25.09.2017 07:04
          • upman
            upman
            Pekne, diky
            - 10.10.2017 06:58
            • J
              Jan Blaha
              jste frajeři,at se vám daří bláhovi
              - 09.12.2017 10:28
              • W
                wwk
                Síce trochu po funuse, ale narazil som na túto islandskú trilógiu až teraz, rád by som nejaké negatívne zážitky dal do súvislostí.

                1. Oplotenie. Ploty sú zábrana pre hospodárske zvieratá, najmä ovce a kone, aby neutekali z pozemku. Nie sú zákazom vstupu na pozemok, na Islande platí podobné právo prechodu ako u nás. Ak tam nie je výslovný zákaz vstupu značkou, bránky alebo reťaze sa dajú otvoriť a prejsť cez ne, za sebou treba zasa zatvárať. To je vec, o ktorej sa píše v každej turistickej príručke o Islande. Ak ste išli od Háifossu k rokline Gjáin (to je to zašité parkovisko s „bezmennými vodopádmi“ , kde ste strávili noc), museli ste cez takú bráničku prejsť.

                2. Nocovanie. Od roku 2015 je zakázané prespávanie mimo kempov z dobrého dôvodu - nerešpektovanie základných kultúrnych návykov turistami. Takže všetky parkoviská okolo ciest boli doslova obsraté. Spočiatku sa to riešilo dosť jednoznačnými značkami, ale nikto to nerešpektoval, a tak kdekoľvek človek zastavil a chcel sa pokochať prírodou, musel prekľučkovať cez kôpky hovien. Ďalšia vec je rozkladanie stanov v mestských parkoch a podobne len preto, aby sa turisti vyhli poplatkom za kemp. Robili to celé turistické autobusy. Keď tieto veci presiahli únosnú mieru, siahlo sa po zákaze. Nikto si nechce nechať devastovať krajinu.

                V neobývaných oblastiach je prespávanie na divoko stále povolené, ale len v stane, pokiaľ to majiteľ pozemku výslovne nezakázal (značkou a pod.) a v blízkej dostupnosti nie je žiadny kemp. Blízkou dostupnosťou sa myslí hodinový okruh, čo je zhruba 35 km pre autoturistu, 10 km pre cykloturistu a 5 km pre pešieho turistu.

                3. Kempy. Sú to v prvom rade miesta určené na prespanie, nie miesta s komfortnou infraštruktúrou. Takže na niektoré špecifické karavanistické potreby (vyliatie WC) treba nájsť to správne miesto. V čom nevidím nejaký problém, tých miest je naozaj dosť a raz za dva-tri dni okolo nejakého človek prejsť musí. Inak tie miesta sú dobre vyznačené na mapkách, ktoré sú zadarmo v každom z početných turistických centier. Jedno je aj na výjazde z trajektu.

                Koše, záchody. Že je po krajine rozmiestnených málo košov, záchodov a podobných vecí súvisí s rozlohu krajiny. Island je o tretinu väčší ako Česko, pritom má len asi 350 000 obyvateľov. Kto by to vyprázdňoval, keď za tým košom treba pol dňa cestovať? Islandský kultúrny zvyk je brať si odpadky so sebou a krajinu nechávať nedotknutú.
                - 29.08.2020 11:08

                Hodnocení je k dispozici pouze členům.

                Prosím Přihlásit se nebo Registrace volit.
                Skvělý! (0)0 %
                Velmi dobrý (0)0 %
                Dobrý (0)0 %
                Průměrný (0)0 %
                Špatný (0)0 %

                Copyright © 2023

                Powered by PHPFusion. Copyright © 2024 PHP Fusion Inc.
                Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.

                Theme by PHP Fusion Inc
                43,044,769 unikátních návštěv | Vygenerované za: 0.16048 sekund | Průměrně za: 0.16048 (0) sekund | Dotazy: 56 | Použitá paměť: 1.82MB/2MB