!Zúčastněte se prázdninové soutěže!

Mediální partner

Přihlášení

Jméno

Heslo



Nejste členem?
Klikněte sem

Zapomněli jste heslo?
Klikněte sem.
hvcaravans.cz

Kdo je on-line

· Hosté on-line: 39

· Členové on-line: 2
RostaD, plha

· Registrovaní členové: 11,911
· Nejnovější člen: OntheTrip

Nástěnka

Abyste mohli napsat zprávu, musíte se nejprve přihlásit.

PeJa
07.10.2018 18:46
Chtěli bychom tímto poděkovat LÁĎOVI za báječný sraz v Kostelci, všechno bylo super včetně i jídla a snad i pro nás objednat tam nahoře to krásné počasí. Díky Láďo,, zdraví Pepa a Jarka

jarda a danka
07.10.2018 17:44
Prodám našeho mazlíka fiat ducato1.9TD registrace 5/200 s alkovnou spaní pro 5 jízda 4, najeto 108500 cena 295000 tel.702878818

serbik54
30.09.2018 19:28
Poděbrady, prosím, která žena odložila svoji bundu a nechala ji v kempu na lavičce má ji uloženou v restauraci k vyzvednutí.

r73
29.09.2018 23:56
Zdravim, prosím o radu, kde se dá na konci října lyžovat v Rakousku a parkovat hned u sjezdovky. Díky

bydlikemevropou
26.08.2018 11:42
SVIJANSKÝ ÚJEZD Pivobraní ----- Všem, kdo má zájem.... vložili jsme fotky ze srazu na https://jedemeevro
pou.rajce.idnes.cz
/Svijany_2018/ Bobeška a Zdenda

campi-shop.cz

Turecko 2013 (I.)

Pred tromi rokmi sme absolvovali západnú časť Turecka

Originál článku je na : http://www.ivano.sk/2013/09/turecko-2013/

Fotky s popisom na flickr: http://www.flickr.com/photos/ivano/sets/72157635799132656/

 

Pred tromi rokmi sme absolvovali západnú časť Turecka. Bolo tam toho toľko zaujímavého, že východnú časť sme si nechali na extra dovolenku. Jednoducho sa za tri týždne celé Turecko pochodiť nedá.

A tak prišiel časť si splniť aj tento cieľ. Trochu sa to začalo komplikovať situáciou v Sýrii a hrozbou útoku spojencov. Ale čo už, cesta je ďaleká, a ak by sa niečo udialo, vždy sa dá vynechať časť pri hraniciach so Sýriou. Tak sme nezaváhali a v stredu 28.8. poobede vyrazili.

Cesta cez Rakúsko, Slovinsko a Chorvátsko bez problémov, prvú noc sme strávili na obrovskom parkovisku nákupného strediska West Gate pri Zágrebe a oproti nocovaniu na čerpačkách bola nepomerne pokojnejšia, bol kľud, dialnica bola dosť ďaleko. Bola to dobrá voľba.


P1160851


Ráno ďalej cez Chorvátsko, potom Srbsko, cesta nudná, ale rýchla. Trochu zdržal Beograd, ale už je čiastočne dorobený obchvat, tak aj to išlo rýchlejšie. Ďalej až po Niš diaľnica, potom už len cesta, ale tiež vcelku rýchla.

Na srbsko-bulharských hraniciach oproti dosť šóra Turkov, asi sa vracajú do Európy po prázdninách spolubudovať náš európsky hospodársky zázrak. Manželka zadrela, že to všetci utekajú pred vojnou so Sýriou, len my blbci ideme do Turecka :-).

Flek za Sofiou presne na  na tom istom mieste na odpočívadle ako pred tromi rokmi. Jeho výhoda spočíva v tom, že miesto je kryté pred dialnicou a tak hluk z nej je znesiteľný. Ono keď sa ťahá dlho, po tme sa nejaký rozumný tichý flek ťažko nájde. No a zase zastať skôr je škoda času.


P1160852


Noc v pohode, akurát prekvapko, ráno vedľa nás obyťák z Bratislavy. Ale vyrážali sme ráno skôr ako oni, tak pokec nebol, budiť som nechcel, asi by sa mi poďakovali.

Cesta cez Bulharsko v rámci možností v pohode, hoci naďalej ignorujú výstavbu dialnic, a ani obchvat Sofie sa nezmenil. Proste bojkot, horšie ako u nás a to už je čo povedať.

Oproti nám neustály prúd tureckých áut, teda vlastne západoerópskych s Turkami. No a na bulharsko-tureckých hraniciach úplný šok, hádam 10 km šóra, celé rodiny, deti, ženy, strávia deň - dva na hraniciach, žiadne zázemie, hygiena, no úplný nonsens. Surové. Zrejme ozaj koniec prázdnin, ale až takto? Tam sa tak priplichtiť cestou späť, hrôza.

My sme boli vybavení rýchlo, trochu šachovanie so zápisom quada, ale v norme, cca pol hodky. Potom smer Canakkale, Istanbul s jeho zácpami s radosťou vynechávame. Turecké cesty kapitola sama osebe, ak nie je štvorprúdovka, určite ju stavajú. Občas síce vlny a vlnky ako na mori, ale jazdí sa super, premávka mizivá.

Na poloostrove Gelibolu hľadanie fleku na zapadlých cestičkách, bola aj šotolina, ale odvďačilo sa nám to nájdením super fleku priamo na krásnej pieskovej pláži. Kúpanie ako v Karibiku, no čo, lepšie, po odchode dvoch tureckých áut sme tam ostali úplne sami. Po chvíli prišiel miestny domorodec, dal nám nejaké ovocie, milé. Potvrdila sa turecká pohostinnosť.  Večer bol aj gril, priamo na pláži, šum mora a podobná idylka.


P1160858


Ráno super raňajky, síce nie v tráve, ale priamo na pláži. Potom okružná cesta po Gelibolu, celé je to turecká pamiatka na boje v 1.svetovej vojne, niečo podobné ako Normandia v 2. Tu ale Turci bránili a ubránili. Je to tu plné betónových bunkrov, pamätníkov, cintorínov, ale je to aj pomiešané s historickými hradmi. Toto miesto bolo vždy strategické. Potom trajekt a vivat Ázia!!!

Mesto Canakkale úplne moderné, vôbec ničím nepripomína moslimské, ošatkovaných žien hádam menej ako v Londýne, ženy moderne oblečené a veľa ozaj pekných. Vplyv Európy je tu silný. akurát sme nenašli bankomat, až za mestom.

Cesta ďalej na Balikesir, spočiatku pomerne rýchla, potom sa to ale zaseklo v horách, samá zákruta, stupák, hore, dole. Príroda síce nádherná, ale priemer tak 30-40. Takto by sme moc toho Turecka neprešli. Potom sa to našťastie umúdrilo, cesta na Tavsanli už rýchlejšia. Cesta viedla mimo turistických trás, dedinky nič moc, dosť jednoduchý život. Všetci tu pestovali papriku. Aj ďalej, vždy boli nejaké oblasti, raz rajčiny, potom trebárs melóny, cibuľa, zemiaky a potom to všetci pri ceste predávali. Komu, keď to tam každý pestoval, netuším.

Už sa neobjaví žiadny cudzinec, ani reštiky, ktoré by vzbudzovali aspoň trochu dôvery, žiadna vôňa grilovaných kebabov. Napriek tomu zaujímavá príroda a svojský svet, ktorý má ďaleko od našich, ale aj mestských tureckých pomerov. Výrazné rozdiely medzi mestom a dedinou. Ale všade, bez rozdielu stavajú vo veľkom nové cesty, resp. rozširujú na štyri prúdy. Pre koho, neviem, premávka je väčšinou minimálna a bohate by stačili dva prúdy.

Flek pri riečke síce pekný, ohník ale nebol, už bola tma na zháňanie dreva a dosť aj fúkalo.


P1160910


Cesta ďalej striedavá,  ale rýchlejsia ako včera, príroda zaujímavá, lesy, pastviny, dedinky, veľmi riedko osídlená. Za Tavsanli pekné rímske starobylé mesto, teda to, čo z neho ostalo. Úplne super bolo, že žiadni turisti. Kľud, pohoda, ticho, človek to tak inak vníma.


P1160925


Cesta z Kutahye na Afyon až tak idylická nebola, viac áut, viac dedín. V Afyone ako všade veľké nové sídliská, ten počet úplne rovnakých domov pôsobí dosť desivo, hoci samé osebe nie sú škaredé. Takéto sídliská domov, bytoviek sú všade, aj na tých úplne nezmyselných miestach. Mnoho je úplne prázdnych, alebo nedostavaných.

Flek sa za Afyon hľadal ťažko, všetko polia a dedinky, naľavo hory. Potom sme odbočili do hôr a po prudkom stupáku našli super flek v horách vo výške 1600 mnm. Ticho, hviezdy, pohoda. Gril ani ohník nebol, bolo všade dosť sucho, bál som sa, že to podpálim.


P1160971


Noc úplne tichučká, kto by tam už len chodil. Ráno len v diaľke pastier  s kravami. No a pikoška, všade pri ceste tu predávali jahody. Áno, jahody v septembri, v nadmorskej výške 1600 m. Kúpili sme, a skutočne bez preháňania, také som ešte nejedol. Tak niečo sladké a ozaj chuť jahody. Idylka ako vyšitá. Idylka ale skončila, keď sme sa chceli vrátiť na hlavnú cestu. Cesta bola v najväčšom stupáku uzavretá kvôli výstavbe, otvoria ju až niekedy poobede. Hotovo. Aj to je Turecko, tak čakať, alebo ísť inou cestou, dlhšou cez Beysehir, okolo jazera. Ja nerád čakám, nakoniec 4-5 hodiek ide dosť na nervy. Tak okľuka, cesta ale bola pekná, v horách, sčasti okolo jazera. Tých jazier je v Turecku požehnane, niečo priehrady, niečo prírodné.

Takéto nájdete hocikde.


P1160914


Potom prejazd cez Konyu, mesto s miliónom obyvateľov, turecky “ňúfusov”. Bolo však celkom pekné, veľa zelene, dobré cesty, žiadne zácpy, moderné budovy.

Do Aksarayu cesta po úplnej rovine, podľa podnebia by mala byť vysušená, ale všetko zavlažujú, je to zväčša zelené ako záhradka. Zastávka v Sultanhani, najväčší karavanseray v Turecku, boli to vlastne  akési hostince pre karavány, kde našli jedlo, ubytovanie, samozrejme mešitu. A malo to ozaj úroveň.


P1160987


Taká oáza s trochou civilizácie, aj zopár autobusov s turistami. Akonáhle sa objaví turista, podnikaví turci už vedia aspoň základ po anglicky, kultúra reštík sa zvýši, vplyv civilizácie je viditeľný. Tuto bol však taký mierny, že nevadil.

Flek sme našli po odbočení na Zevle, známe útvary v Kappadokii. Síce sme to absolvovali pred tromi rokmi, ale pri fleku sme našli kúsok, čo sme nepozreli. Skutočne nádhera, príroda si tu spravila neuveriteľný koncert.


P1170022


Flek bol tiež v pohode, večer sme sa prešli po jednej dolinke, dali dobrú večeru v krčme, tu komercia funguje. Dokonca aj červené vínko z miestnych viníc, kupodivu veľmi dobré. No a gozleme, to sú také lokše so všeličím. Možno ani tie nie sú našim výmyslom, ale recept nechali u nás Turci, keď vpadli na Poniky :-). No a keď sme si dali na Nemrud Dagi lečo s vajcom, kúpili syr úplne ako parenica, všelikde kebab - čo je ražničí, asi tí Turci niečo u nás zanechali. Ale bryndzu sme tu nenašli :-).


P1170045


Ráno smer Kayseri, napred rovina, potom aj kopce, kaňony, ozaj bolo na čo pozerať. No a po všelijakých kopčekoch, hore, dole, zrazu prídeme k tabuli, že 1800 mnm. Vôbec sa to nezdalo, prišlo to tak postupne. Turecko stále prekvapuje.


P1170064


Na veľa miestach a na obrovských plochách sadia stromy, celé lesy. Neskutočne prácne, a určite aj drahé. Spolu s masívnou výstavbou ciest sa človek pýta, kde preboha na to berú. No a keď vidíme, že všade najkrajšie a najvýstavnejšie budovy v Turecku sú školy, university, nemocnice, policajné stanice, vojaci, trošku nechápem. Faktom je, že ekonomika prosperuje, životná úroveň aj podľa diskusií s Turkami sa za posledné roky prudko zvýšila. Ale keď človek vidí ako to funguje, predaj pri cestách, reštaurácie bez bločkov, malé obchody bez pokladní, malé políčka, dopravu z veľkej časti zabezpečujú dolmuše, malé garážové servisy, kto tam už len platí dane? Samozrejme veľké firmy, tých tam ale zase toľko nie je, okrem oblasti pri veľkých mestách. No ale nejako im to ide. Asi aj politici menej kradnú ako u nás.

Flek trochu núdzovka, už veľa hodín, na Nemrut Dagi sme nestihli. Taký piknikový flek pre domácich, večer ale tie dve autá odišli a bol úplný kľud.


P1170120


Ráno smer Nemrut Dagi, zakotvili sme pri rímskom moste hneď vedľa rieky. Prišiel ale majiteľ reštiky hneď vedľa mosta, že on  tam má akýsi kemp, môžeme byť pri reštike, sem príde veľa piknikárov, budú tu behať deti a tak, a že len u neho bude kľud Tak sme sa dali zlomiť, predstava behajúcich a kričiacich kurdských detí ma presvedčila. Tak sme to zapichli 2 m od rímskeho mosta, dvojtisícročnej pamiatky, vec v západnej európe nemysliteľná. U nás by bolo parkovisko 2 km od toho, zákazy kempovania, bicyklovania, behania, kúpania, navyše davy ľudí, tu pohoda.


P1170151


Chceli sme sa aj okúpať, medzitým prišlo dolu k rieke pomerne veľa miestnych. Všetci, a aj chlapi sa kúpali prakticky oblečení, ja som sa síce vyzliekol do plaviek, ale pripadal som si ako nahý v tŕní, taký nezvyk, ako keď by sa vám snívalo, že prídete na poradu vedenia nahí :-) Všetci okolo mňa vrátane detí oblečení, sranda. Manželka nešla vôbec. Nikto samozrejme nič nepovie ak sa človek vyzlečie do plaviek, toleruje sa to, ale tu  sme boli jediní. Tá nemoslimskosť prenikla zrejme len do miest a turistických stredísk.

Zložili sme quada a vybrali sme sa hore na Nemrut Dagi, jeden z highlightov Turecka, mýtické miesto, kde kráľ komagénskej ríše dal postaviť obrovské sochy bohov spolu s mohylou. Vedú tam dve cesty, hore sme išli tou horšou, ale veľmi zaujímavou. Ešte sme sa stavili pozrieť na zbytky krajiny Arsameia, z ktorej sa už mnoho nezachovalo, ale stálo to zato. Miesto úžasné, podzemné chodby sme neskúšali.

No a potom hore na vrchol, do 2200 mnm, miesto s krásnym výhľadom no a so sochami bohov na východnej, ale aj na západnej strane vrchu. Skutočne miesto nabité energiou a posvätnou úctou k histórii a umeniu postaviť niečo tak neskutočné.


P1170194


P1170229


P1170224


A to je len hlava, sochy sa bohužiaľ zrútili.

A tie výhľady, pyramída, umelo nakopená s kameňov, neskutočné. Kto chce viac info, viď ujo google, je to zaujímavé, ale dáta a podrobnosti nikdy nenahradia atmosféru tohoto mýtického miesta.

Po výlete sme mali objednanú u majiteľa reštiky-kempu večeru, bola vynikajúca, aj s vínkom a pokecom s majiteľom. Robí a napoly žije v nemecku, tak komunikácia bola bezproblémová. Je kurd, potvrdil nám problémy, ktoré boli a sú spojené so spolunažívaním  turkov a kurdov. Pred 10-15 rokov bola vo východnom turecku skoro vojna, teror, boje, PKK operovala aj z Iránu, veľa oblastí bolo uzavretých. Podľa neho kurdi boli ozaj diskriminovaní. Jazyk, možnosti zamestnania, chudoba. Teraz mi len potvrdil môj názor, že Turci si Kurdov prakticky kúpili. Do oblasti idú nebývalé investície, cesty, školy, firmy, uvoľnili sa aj vzťahy, školy aj v kurdskom jazyku, noviny, vysielanie v kurdštine.

Hovorí sa, že Kurdi sú najväčšou menšinou bez samostatného štátu, je ich vraj okolo 25 mil., ale len v Turecku sú dve menšiny, ktoré hovoria inými jazykmi, nerozumejú si. Tak neviem, neviem, ako by sa dohodli a vedeli udržať samostatný štát s iránskymi, sýrskymi a irackými kurdami. Tie záujmy sú tak rozdielne, že boj PKK o samostatný štát, alebo autonómiu sa javí ako neuskutočniteľný sen.

A zrejme si tureckí kurdi začínajú uvedomovať, že v Turecku majú najlepšie podmienky zo všetkých okolitých štátov, tak dajú teroru pokoj. Taký mám dojem z toho, čo som videl a počul od ľudí, v žiadnom prípade to nie je nejaká objektívna analýza problému, na to sú iní teoretici :-). V každom prípade je v oblasti kľud, keď niekto tvrdí opak, tak je to len predsudok a pozostatok minulosti. Samotní Turci zo západu nás odhovárali od cesty na východ, sami tam nechodia, nepoznajú situáciu, nezaujíma ich, napriek tomu, že oblasť ponúka nespočet zaujímavostí.

No a Kurdi bezproblémoví, ochotní, napriek jazykovej bariére sa snažia pomôcť. Človek si ale musí zvyknúť, že sú tmavší. Manželka tvrdila, že tak divne zazerajú, ale mne sa nezdalo. Problémom sú deti, na niektorých miestach boli drzé, vlezlé, pýtajúce money-iné slovo nevedia. To nás trochu držalo bokom od dedín pri hľadaní miesta na spanie. Byť večer obkolesený húfom neodbytných detí, no nič moc. Ale nestalo sa.

Noc v pohode, tichá. Ráno pár dolmušov s turistami, zrejme majú také kolečko, napred most a potom Nemrud Dagi. Ale kukli most, niektorí kúpili nejakú hovadinku u nášho hostiteľa a sadli do dolmuša a poďho plniť plán turistiky. Potom už bol kľud a naviac nebolo ich veľa.

Ďalej cesta tvrdošijne na východ, na trajekt, ktorý ide cez Ataturkovu priehradu. Tam typický turecký zmätok, žiadna organizácia, len tak prišli lodičky, niektoré autá šli dopredu, brala ich iná loď, neviem prečo, potom na druhú sme sa dostali.

No a zaujímavé bolo, že tam prišlo pár áut so svadobčanmi, ale prečo majú mať svatbu na trajektovom móle sa mi zistiť nepodarilo. Dokonca boli aj turecké tanečky na móle.


P1170264


Cesta trajektom v pohode, vedľa už stavali most, možno sme poslední slováci, čo sa takto odviezli.


P1170271


Cesta do Sanliurfy striedavá, políčka striedali miesta s obrovskými šutrami, ktoré sa snažia odstrániť a zúrodniť ďalšie časti. Ohromne pracné, ale ak chcú žiť, musia. No a všade, kde sa dá, zavlažujú, potom je pôda super úrodná.

Sanliurfa, pomerne veľké mesto, asi 700 tis. ňúfusov má prekrásny historický stred mesta, ozaj ako z rozprávky z tisíc a jednej noci. Chýbala už len Šeherezáda a sultán :-). Komplex mešít, na kopci hrad, bazény s tisícami rýb, štýlové reštaurácie na brehu jazierok s fontánami, príjemný tieň, celková atmosféra riadne šmrncnutá orientom, no super. Dali sme obed v reštike na brehu jazierka, nemalo chybu.


P1170290


P1170296


Všetci tvrdili, že čím viac na východ, tým striktnejšie dodržiavania islamských pravidiel, hlavne u žien. Je to pravda ale… Manželka mala v pohotovosti šatku, keby náhodou.. ale aj tu sme videli množstvo neošatkovaných žien, hlavne mladých, z nich hádam viac ako polovica. Nejako sa mi zdá, že pri daní voľnej ruky sa už mladým nechce tak prísne dodržiavať zásady islamu, ktovie ako by to v prípade voľnosti dopadlo v Iráne a podobných krajinách. Ale stále nevidieť napr. u mužov krátke nohavice, v bežných obchodíkoch nie je k dostaniu alkohol, ani pivo, hoci prohibícia nie je, v reštauráciách detto. Všetci pijú čaj, alebo minerálku, za celý čas sme nevideli jediného turka piť niečo alkoholické. Tak by som povedal, že v Turecku sme videli len pozitívne stránky islamu, pohostinnosť, váženie si hosťa, ústretovosť, úctu, nie je problém s opileckými jedincami alebo partiami ako trebárs v rusku a jeho bývalých republikách.

Cesta zo Sanliurfy už viedla absolútnou nížinou, bývalou Mezopotámiou. Zavlažuje sa ako divé, všetko úplne najzelenšie, majú dve úrody do roka. Majiteľ čerpačky, kedysi pracoval v Nemecku ako skoro každý :-), tak sa dalo pokecať, hovoril, že vodu ťahajú z 500 m hlbokých studní, či sa raz minie, netušil. Ale aj napriek veľmi úrodnej pôde, prosperujúcemu poľnohospodárstvu je rozdiel v životnej úrovni dedín a miest veľmi výrazný. Zozbierajú dve úrody, všade zeleň, krásna cesta, občas nejaká hala, v mestách sa stavia , jazdia na pekných autách, autobusy nové, a predsa v tých dedinách chudoba, špina, odpadky, nechápem . Čudné. Akokeby skutočne to poľnohospodárstvo bez dotácií nestíhalo zabezpečiť pre ľudí to, čo v mestách. Také paradoxy a protiklady, akých v Turecku nie je málo.

Na ceste na turecké pomery hustá premávka, nezvykle veľa kamiónov, ale tie ťahali väčšinou do Iraku. Na juhu hranice so Sýriou boli uzavreté, najbližšie sme boli len 8 km od hraníc.

Flek sa nedal nájsť, všetko len polia a polia alebo dediny s dotieravými kurdskými detičkami ktoré pokrikujú money, money. Tak sme to zabodli na čerpačke pár metrov od cesty, kde hučali kamióny do Iraku. Ale čo už, sme otrlí, vydržíme, u mňa to spravia štuple do uší..

Ešte pokec s majiteľom čerpačky, tá nemčina tu má hádam väčšie uplatnenie ako angličtina. Večera pred búdkou s idylickým pohľadom na bájnu Mezopotámiu, v skutočnosti len na kukuričné pole :-). No a kúsok od nás Sýria, zrazu temný hukot, veľmi nízko preletela stíhačka, asi F16, potom druhá, tretia, štvrtá, potom nejaké ďalšie lietadlo trochu vyššie, no človeka až zamrazilo, impozantné. Manželka hneď písala domov sms, či už NATO zaútočilo :-). Našťastie nie, asi len nejaké prieskumné lety, inak by sme sa pratali….

Mezopotámia, rovina s kukuricou…pár km ďalej Sýria


P1170368


Noc kupodivu ok napriek hluku, zvykli sme.

Potom cesta do Mardinu,  samé polia, aj keď nie rovina, neuveriteľne veľké plochy a málo dedín, kto to všetko obrába nechápem. Povinná kúpa chleba v najbližšej dedine. Ozaj chleba, všade tu majú biely, alebo taký placatý, vynikajúci. Ale žiadne giga pekárne pre celý región a rozvážanie po predajniach. Všetok sa pečie priamo v obchode-pekárni a výlučne len v peci na drevo. To dáva chlebu jedinečnú chuť. A chlieb-ekmek je dennodennou výraznou zložkou ich stravy, ale vlastne aj našou. K takému chlebu si dať hocičo, s voňavou rajčinou alebo paprikou, nemá chybu.

Samozrejmosťou ako všade v Turecku bol bezpočet nezmyselných 50-tok. Pri každej križovatke, v každej dedine. No a rovnakou samozrejmosťou je ich absolútne ignorovanie, čomu som sa veľmi rád prispôsobil. Na takých cestách ísť 50tkou, to je jednoducho hriech, to sa ani nedá. Záhadou však ostáva, načo to tam dávajú, policajtov som merať nevidel, je to asi taký kolorit. Aj v dedinách a väčšine mestečiek vedie cez mesto štvorprúdovka s minimálnou premávkou, ďaleko od domov, žiadni peší, no načo 50? A veľakrát  vedľa hlavnej cesty viedla ešte miestna.

V Mardine sme pozreli aj tú menej výstavnú časť starého mesta, spústa starých, historických  domov, ale nie pre turistov, ľudia tu naozaj žijú, opravy a rekonštrukcie len minimálne. potom nižšie veľmi pekný bazár, uličky, atmoška východného života. Aj tu, a to už je ozaj východ, dosť neošatkovanych, hlavne mladých báb. Mám pocit, že sa to trochu vymkýna z rúk :-), moslimska viera u mladých nejak slabne. Dokonca aj deti boli ako vymenené, žiadne nebolo vlezlé a doterné, nejaká pozitívna zmena.


P1170398


Potom pokus o prezretie Diyarbakir, sú tam zachovalé hradby, ale je to absolútne živé mesto, dokonca tak, že aj napriek snahe sa jednoducho nedalo zaparkovať. Nebolo miestečka. Vzdali sme to, ale aspoň sme videli z auta. Hradby boli pekné.

Potom už cesta na jazero Van, už hory, štvorprúdová cesta skončila, ale stavajú neuveriteľnú, novú cestu cez hory. Je to úžasné, a to nielen tu. Stovky áut, bagrov, buldozérov, všetko nové a výkonné stroje. Väčšinou stavajú bez tunelov, alebo sa im vyhýbajú, jednoducho vyrežú kopec a z tej zeminy zase zasypú údolie. Metóda surová, dosahy na prírodu obrovské, ale tu sa to tak nejako stratí.  Aj Turecko je obrovské a kopcov zostane stále dosť. Asi to tak berú. Žádné srání s prírodou:-). Dokonca tu boli aj dva tunely, tie kopce sa už ozaj nedali premiestniť :-).

No a potom jazero Van, ďalší z hlavných highlightov nášho výletu. Je to jazero-zázrak, v tak suchej oblasti sa po výbuchu sopky zahatalo údolie a postupne natieklo 120 km x 80 km vodnej plochy s hĺbkou skoro 500m. Navyše voda nemá odtok, tak je nielenže slaná, ale má spústu všelijakých minerálov. Vraj sa v nej dá prať bez mydla, a skutočne, keď som sa v nej kúpal, bolo to ako mydlová voda. Aspoň som ušetril mydlo:-). No a je obkolesená 3-4 tis.m vrchmi a s množstvom subhighlightov.

Flek na brehu jazera, sami, kľud, bol gril, okolo len pár zvieratiek tichých-korytnačky, mačka, a netichých ako túlavý pes, ktorý sa ubytoval pod autom a neskôr v noci štekal a kazil inak absolútne ticho. Ráno bol tak vlezlý a nereagoval na ultrazvuk, asi bol nahluchlý na vyššie kmitočty :-), že som musel použiť zbraň vyššieho kalibru, spray, potom už dal pokoj.


P1170476


Inak psi, videli sme len túlavé, ale nebolo ich toľko ako trebárs v Grécku alebo južnom Taliansku. Ale nevideli sme jediného domáceho psa, ktorého by niekto ťahal na špagátiku za sebou ako pomaly polovica populácie u nás. Asi majú iné starosti a nie si ešte pridávať chovaním živej hračky.

Ráno foto východu slnka nad Vanom, nádherné budenie.


P1170496


Hoci večer bolo dosť chladno, predsa len je to 1700 mnm, ráno slnko ako žeravá guľa, je cítiť že sme poriadne južnejšie.

Potom cesta na Ahlat a Adilcevas, krásne zákutia jazera, smeti pomerne málo, akokeby sa trochu polepšili, dosť na cestách kontajnerov na smeti, ale napriek tomu majú čo doháňať. Muži vysedávajú len tak pri čajíčku, v debatách a vedĺa smeti, ani ich nenapadne pozbierať. To isté na piknikových miestach. Proste im to nevadí.

V Ahtu starý, ozaj historický cintorín, kde sú pochované všetky miestne moslimské veličiny, pietne a silné miesto. V pozadí Nemrud Dagi, tam pôjdeme za chvíľu, menovec toho s tými hlavami.


P1170543


Potom cesta pár km späť do Tatvanu, kde sme nechali auto na pumpe. Samozrejme bez problémov, ich prístup k zákazníkovi je úžasný. Na pumpách vždy obsluha, ponúknu čajom, v obchodoch dokonca za mňa tlačili vozík, samozrejmosť je uloženie nákupu do igelitky, v reštike vás privíta vždy niekto, idete kúpiť pri ceste zeleninu, tak vám podajú ruku a majiteľ sa predstaví. Ale to som odbočil.

Na pumpe sme zložili quada, spravili výlet na Nemrud Dagi, bývalú sopku, ktorá kedysi zapríčinila vznik jazera. Cesta tam bola dosť úzka na MANa, hoci sa to dalo zvládnuť aj s ním. Ale quad je nepomerne rýchlejší. No a samozrejme tam tiež stavajú novú cestu. Je to škoda, pribudne tam ľudí. Dokonca cestou sme videli sedačku a zjazdovku, ľudia tam v zime normálne lyžujú. Sranda.

Hore nádherné jazero, resp. dve v kráteri,  krásne miesto vo výške 2200 mnm. Pri menšom sme si dali ako praví poturčenci piknik, ale na rozdiel od nich sme tam nenechali smeti.

Komentáře

#1 | alfred dne 15.06.2018 22:10
super blog

Přidat komentář

Pro přidání komentáře musíte být přihlášený.

Hodnocení

Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé.

Prosím přihlaště senebo se registrujte pro možnost hodnocení.

Zatím nikdo nehodnotil.
Vygenerované za: 0.34 sekund
177,464,210 návštěv