Přihlášení

Jméno

Heslo



Nejste členem?
Klikněte sem

Zapomněli jste heslo?
Klikněte sem.
hvcaravans.cz

Kdo je on-line

· Hosté on-line: 20

· Členové on-line: 2
Ruza017, Jirka W

· Registrovaní členové: 10,615
· Nejnovější člen: Standa a Mila

Nástěnka

Abyste mohli napsat zprávu, musíte se nejprve přihlásit.

pupus78
15.10.2017 22:46
Ahoj, nachystá se prosím teď někdo na Krétu? Potřebovali bychom přivézt něco, co se nám porouchalo...

Jarda a Maru
15.10.2017 13:05
Pepob , přejeme ti všechno nejlepší, zdravíčko a štěstíčko k dnešním narozeninám Narozky stesti Pivo mavam mavam

Pepi
09.10.2017 08:55
Jirko-majki vše nej,hodně zdraví a mnoho km-OA

bob_bobek
07.10.2017 12:32
Díky všem za přání obzvlášť Maxíkovi,ty vado jak máš velké křídla,že se vznášíš? Shock

Zdeneksed
06.10.2017 14:37
Bobkovi přejeme zdravíčko, štěstíčko šťastné cesty a dobré lidičky kolem. A+Z

dcpaja
06.10.2017 06:56
Bobkovi k narozkám vše nejlepší!!!

hvcaravans.cz

Island 2017 2.časť

Chceli sme ísť do kempu v Skaftafell, potreboval som servis, ale že v kempe nemôžem vypustiť odpadnú vodu

Originál je na mojej stránke www.ivano.sk

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

 

Chceli sme ísť do kempu v Skaftafell, potreboval som servis, ale že v kempe nemôžem vypustiť odpadnú vodu. Tak potom načo musím chodiť do kempov keď mi neposkytnú servis? Ozaj čudná krajina.

Tak sme išli trochu späť a našli zašité parkovisko pri nádhernom ľadovci, tak uvidíme či nás niekto nevyhodí. Debatu, čo je overnight by som v noci nemusel. Večer prechádzka po útese, posedenie tam, ozaj zážitok. Dalo sa ísť aj ďalej, ale chodníček sa tak zužoval, že stačilo jedno pošmyknutie a padne sa dole do ľadovcového jazera. Tu to nechávajú úplne na zodpovednosti človeka, žiadne reťaze, zábradlie, upozornenie. V princípe je to správne, každý by mal vedieť, kde sú jeho hranice, ale bohužiaľ, niektorí turisti sú takí blbí, že s malým dieťaťom balansujú na úzkom chodníčku alebo otec fotí syna tesne nad útesom. No a šialení selfíčkari, to je kapitola sama osebe. Vždy úplne posledný krok nad priepasťou :-(. Veď na fb to musí vyzerať akčne :-).

Ráno výmena vody na pumpe, našli sme tam vonku takú samoobslužnú umyváreň, neskôr sme zistili, že je to prakticky na každej pumpe. Dala sa tam bez problémov vypustiť voda a nabrať čerstvá. No ale fakt je potom otázka, načo sú mne kempy.

Ráno Skaftafell, je to už taká trochu masovka, dosť možností na turistiku, výhľady na ľadovec, nejaké dva vodopády. Spravili sme takú 3hodinovú túru, pekné, ale zase neskôr sme videli aj krajšie veci.

Potom cesta po nekonečnom lávovom poli, ozaj úplne iný svet, ako ho poznáme. No a odbočenie na prvú Fkovú cestu. To F v označení znamená, že platí zákaz vjazdu autám bez 4×4. Toto platí bez výnimky na celom Islande.  Takéto cesty sú samozrejme nespevnené, s roletami, kameňmi, úzke, ak sa stretnú dve autá, jedno musí zastať. Platí prísny zákaz offroadu. Výklad offroadu je tu taký, že akékoľvek vybočenie z cesty je zakázané, že aj napríklad pri vyhýbaní nesmiete kolesom mimo cestu. Kde je hranica cesty je niekedy ťažko poznať. Musíte využiť nejaké rozšírené miesto, ak také nie je, jedno z áut poruší predpis. Ak by to videl ranger, je za to vysoká pokuta. Majú to vtipne vyriešené :-). Našťastie pre mňa drvivá väčšina šoférov, keď videla moje auto, dobrovoľne zastali, alebo uhli až za hranu cesty. Predsa len väčší vyhráva :-). Ale keď som v protismere zbadal autobus 6×6, stál som ja :-). Ale zase veľká premávka na týchto cestách nebola, občas autíčko, alebo nejaký camper požičanec.

Tak F208, smer Landmannalaugar, ani sa to nepokúšajte zapamätať:-). Asi 30 km ďalej, bolo už 18 hod. bol kemp, keďže sa ozaj nedalo nikde zašiť, tak že ideme do neho. Tam také obrovské stany, dosť áut, potom, že akože čo chceme, tak že nocovať. Ale že tam je uzavretá partia, do rána tam bude hudba a hluk, tak že musíme ísť ďalej. A to ako kam? Do Landmannalaugar, ale to je dobré dve-tri hodky cesty. Ja že som unavený, je to nebezpečné, že ostanem niekde pri ceste. Že neexistuje, to je zakázané. Hlavne jedna žena bola mimoriadne jedovitá,  že ju nezaujíma, či som unavený, mimo kempu spať nesmiem, no ale do kempu ma nepustia. Islandská Hlava 22 :-).Tak sme išli ďalej a potom pred prvým brodom také akože odpočívadielko, tak sme tam ostali. Pekné miesto, hoci pri ceste, ale tam večer prešli hádam tri autá a v noci nikto.

Ráno, keď už sme skoro odchádzali, rangerské auto s jedovitou babou, že či sme tam spali, ja že nie, ale ona že si ma pamätá zo včera z toho zavretého kempu. Tak že bol overnight, to sa nesmie, že je to prísne zakázané, navyše, že je to rezervácia, ja zase, že keď majú zavretý kemp, čo mám teda robiť.  Všetky moje argumenty ju nasierali viac a viac, tak som už radšej bol ticho. Tak som si musel vypočuť jej poučovanie, ako mám jazdiť, čo všetko sa môže a čo nie, som tam stál ako taký ukropeček, aby som neprovokoval na pokutu. Nakoniec bez nej, vydýchol som si. Tuto sú to stovky eur. No nie dobrý začiatok, ale vlastne dobrý, neplatil som :-)

.

 

Potom dve hodky ale ozaj nádhenej cesty, vtedy sme to nemali s čím porovnať, ale povedal by som, že jedna z najkrajších. Striedali sa kopce, riečky, zeleň, čierna láva, skaly, no všetko. Cesta miestami dosť zlá, aj náklony s húpaním, to nemám rád :-). Ale brody nízke.

A už Landmannalaugar, jednoduchší názov dúhové hory, kemp, na divoko sa samozrejme v takomto highlighte nedalo, zase, že sa nedá vyliať kazeta z WC, no tak skutočne, od turistov chcú striktné dodržiavanie predpisov, ale nevytvoria na to ani základné podmienky.  Musíme sa s tým zmieriť.

Poobedňajšia prechádzka, mapy čo sme kúpili úplne nejasné, uvidíme zajtra. Dobrá predpoveď počasia.

V kempe dokonca aj pár autobusov, expedičákov, áut, kemperov, ale všetko 4×4. Iné sa sem nedostanú. No a samozrejme stanov. V termálnom jazierku pomerne dosť ľudí, mne sa v tej zime ozaj nechce kúpať ani v teplej vode, musí sa z nej vyliezť a to už také pohodové nie je :-). Radšej som si bol zabehať, to už bol ozaj zážitok. V takejto kráse.

Noc pokojná, ráno túra na najvyšší kopec, krásne výhľady, počasie super, úplná nádhera. Skutočne je toto právom pokladané za jednu z top vecí na Islande. Kus cesty sme išli s párom z čiech, mali požičané nejaké SUV. Takí sympaťáci, ozaj čechov stretneš všade :-). Nádherná túra, ozaj zážitok. Tých možností tu bolo viac, aj pochod na viac dní, ale to pre nás nie je. My dnes tak 4 hodky, najkrajšie sme videli.

Poobede ďalej po F208, ale okolie cesty už nie také krásne, najkrajšie je to z juhu, kade sme prišli. Sterilná krajina, žiadne odbočky, mimo cesty sa len tak nedá, nikde žiadny život, ozaj ako mesiac. A ani žiadne muchy, kobylky v tráve, vtáčiky, nepočuť nič. Absolútne ticho. Človek to musí zažiť, aby si potom vážil, čo má doma a potešil sa trebárs aj obyčajnému bzukotu komára :-).

Ale aj žiadne odpočívky, ani nejaké širšie plochy na zastavenie, žiadne koše na smeti, wc, nič. Zastaviť na ceste nesmiete, vybočiť z cesty riež nie, odpočívadlá nie sú. V prípade, ak sa vám chce čurať, smola. Buď to pustíte, alebo porušíte predpis, islandská Hlava 22 :-). O nejakej pauze na jedenie, alebo oddych ani nehovorím.

Odbočka na Hajfoss, nádherný vodopád, ale na spanie moc viditeľný. Nakoniec v garmine taká odbočka, bezmenné dva vodopády, úplne zašité parkovisko ako stvorené na prespanie a takýto výhľad z našej búdky.

Noc úplne super, ráno ešte prechádzka dolu, akokeby v inom svete, hore len machy, tuto svieža zeleň, taká trochu džungľa medzi vodopádmi, krásne.

Ďalší highlight gejzír, ale moc ma to neoslnilo. Občas vyflusne takú horúcu vodu s parou, okolo plno ľudí ktorí jačia, keď na nich zafúka tú vodu a to je všetko.

Ale vodopád Gulfoss iná liga, ozaj impozantný. Fotky to neukážu, ale tú silu prírody musí človek vidieť a počuť. No ale aj dosť ľudí.

Dalej cesta na sever po F35, už šotolina, ale vcelku v pohode, medzi dvomi ľadovcami, ale inak taká púšť. Žiadny život. Odbočka na F247, má tam byť kemp, aj bol, krásne miesto, flek pri potôčiku, v horách, ale zase žiadny servis. Dokonca také, čo som ešte nezažil, vyzúvanie sa do sprch a na WC. Tak bosými nohami šliapať na záchode, to vyžaduje ozaj silnú náturu :-). Ešteže máme vlastné WC. Hovorím, čudná to krajina :-). Ale okolie kempu krásne.

Ráno ďalej na sever, zastávka na gejzíroch Hvelavellir, bolo to lepšie ako ten striekajúci, tuto to všade bublalo, dymilo, v pozadí ľadovec, pekné. Samozrejme aj možnosť kúpania v termálnej, t.j. horúcej a smradľavej vode, ale mňa to stále nejako neoslovuje :-).

Rozhodnutie podľa predpovede počasia že ďalej na východ, na západných fjordoch má pršať. Tak smer Mývatn a vodopády ma severe.

Flek žiadna šanca, všetky miestečká tabule so zákazmi. Nemožné odbočiť niekam, všade plotíky, rampy, neexistuje cestička len tak k jazeru, že pre rybárov alebo tak. Napriek tomu, že je to najmenej osídlená krajina v EU, veľmi ťažko sa nájde nejaké voľné, neobsadené miesto. A ak áno, je tam všetko zakázané.

Potom jazero Mývatn, pekné, ale žiadna šanca na divoko, tak zase do kempu. Našli sme voľný dosť veľký plac, ale za chvíľu tri autá s prívesmi s islanďanmi a spústou detí, spravili buzerák a keď sme my už pomaly pomýšľali na spánok, začali spájať plynové bomby na gril. No a aj keď bola pre turistov zima a všetci sedeli vnútri, pre domácich je leto, a samozrejme všetci vonku a spravili sedenie ako európania niekde na juhu v Grécku. A hluční, domáci islanďania. Tak sme sa presťahovali inde do kľudnejšej zóny medzi normálnych turistov, ktorí trávia tichý večer vo vykúrených camperoch :-).

Noc tichá, dobre sme preparkovali. Potom ráno postupne výšľap na sopku, túra po zaujímavých vyvrelinách, potom taký poloostrov kde bol lesík ako v Karpatoch, ale pre nich úplná atrakcia. Aj normálne stromy. Ale krásne výhľady na jazero a ostrovčeky. Ešte jeden kráter, potom vriace jazierko a záver pre mňa nádherný beh po láve tak 10 km, pre manželku kúpanie v tých ich termáloch.

No a potom späť do toho istého kempu, našli sme ešte dobré miesto, bol ešte voľný. Na večer sa vždy  kemp zaplní. No ale za chvíľu partia talianskych obyťákov, tuším že 12. Mali vedúceho, nechápem prečo takto chodia. Na Island potrebujú cestovku? Všetko naplánovať dopredu? Prispôsobiť sa, nemať slobodu? Veď keď prídu niekde spolu na parkovisko, nebude pre nich miesto. Nechápem. A je to typické pre talianov. Stretli sme ich v Rusku, Arménsku. Vždy aspoň 10 obyťákov. Ale nebola žiadna seansa vonku, zaliezli do áut, bola im zima. Sú zvyknutí na 30st. a tu tak 12.

Ale my sme mali gril, celkovo super deň.

Ráno na miesto, kde všetko syčalo, bublalo, dymilo. Ozaj peklo. Potom sopka Krafla, kráter s jazierkom. Ďalej už vodopády, Delfoss, majú najväčší prietok v Európe, ozaj silný zážitok.

Ďalej na sever k oceánu smer Asbyrgi, ešte jedna zastávka, taká odbočka, potom ale nádhera, vysoké skaly a zvláštne útvary nad riekou. No a kemp, taký utopený v lesíku, krásne miesta, naše pri potôčiku a sami. Keby  boli také všetky kempy, neváhal by som. Navyše slnko, teplo, gril, sedenie vonku. Nádhera, trochu také ako na východe. Sami, ohník, príjemné.

Ráno cesta zase na sever, krásne skaly, dlhý pás kolmej skalnatej steny, na konci s jazierkom a zahnutým do U. Kolmá stena, v zime to musí vyzerať ako zeď z hry o tróny. Ktovie, či to nefilmovali tu.

Potom zase oceán, pekné výhľady, dosť lúk a domčekov.

Potom napred jeden tunel, len jednosmerný. No a za chvíľu ďalšie dva, obojsmerné, jeden dlhý 7 a druhý 3 km. Tunely spájajú dve úplne malinké dedinky. Čo dodať. My nevieme postaviť ani diaľničný tunel…

Kemp pred  dedinkou Siglufjordur, úplne fajn, tichý, nikde nikoho, museli sme zavolať majiteľovi, aby prišiel pre peniaze :-). Potom večerná prechádzka po mestečku, zaujímavé. Ľudia žijú v pekných domčekoch, majú pekné autá, ale všetci vnútri, na uliciach skoro nikto, také mŕtve. Zima, vietor, chlad. Asi aj pre nich. A to je leto. No a kde trávia víkendy, čo sa tam vlastne dá robiť? Navyše možnosť kam ísť je veľmi obmedzená. Všetko súkromné pozemky a kde nie sú, tam sa nesmie. Buď tam nie je prístup, alebo keď je, tak je zákaz :-).

Počasie cez deň ušlo, aj slnko, cca 12. Teraz večer fúka, je zima, zhora sa stelú mraky. Nič moc.

Videli sme fabriku a nejakú termoelektráren. Vedľa nej postavené unimáče ako ubytovne. Tam ľudia prídu z roboty, asi 100 m, do ubikácií, na okolí nič, odtiaľ všade ďaleko, a ani si nemôžu kúpiť nejaké pivo alebo pol deci :-). No nič moc.

Cesta po pobreží oceánu, krásne výhľady. Ale úplne všade nekonečné plotíky. Nedá sa dostať k oceánu, jazeru, nedá sa len tak odbočiť, len na parkovisko, no a tie sú veľmi zriedka. Len sa ide po ceste a pozerá sa, síce krása, ale taká akokeby cez sklo…Nedá sa zastaviť, a ak áno, medzi oceánom a cestou je plot, tam súkromné pozemky ktoré viedli až k oceánu. Toto je dané historicky, vikingovia si obsadili pôdu, na prežitie jej potrebovali strašne moc. A je to tak až do dnešných čias. Ak je pôda zrekultivovaná na pasienky, je aj oplotená. Teda oplotená, nie sú to betónové ploty, len drevené kolíky s drôtom, ale to stačí na to, aby tam človek neliezol.

Trochu kultúry, vikingské múzeum, také pôvodné domčeky a usadlosti. Dosť názorne to ukázalo, ako ľudia v tých časoch žili. No pre nás úplne nepredstaviteľné a nepochopiteľné.

Flek na spanie odbočka na vedľajšie cestičky, potom taký akokeby kameňolom, tak tam.

Hľadať na Islande miestečko je komplikovaná operácia :-):

- predovšetkým je jasné, že každé prenocovanie mimo kemp je na Islande nelegálne. Ale keď sa človek zmieri s týmto faktom, musí dodržať aspoň ďalšie zásady

- offroad je prísne zakázaný a pokutovaný. T.j. každé vybočenie z cesty je neprípustné, to som dodržiaval, pokuty sú mastné:-).

- na ceste je zakázané stáť, a už samozrejme vôbec nie nocovať, ani na rozšírených stretávacích miestach

- to sa síce vzájomne vylučuje, ale jediná možnosť je, že pri ceste, (čo je cesta je tiež diskutabilné, vyjazdené koľaje? je to cesta?) je nejaký plácek, ktorý sa dá obhájiť ako parkovisko, ale nesmie byť pri nejakom moc známom mieste, tam sú potom tabule so zákazom, to som si už porušiť netrúfol.

- v prírodných rezerváciách jazdia a kontrolujú situáciu rangeri, tam spať mimo kemp je riziko

- mimo prírodných rezervácií nie je nikto, kto by to kontroloval. Na odľahlých miestach prejde pár áut večer, ak vás aj niekto zbadá, práve ste zastali a pôjdete ďalej. V noci tam nechodí nikto

- skoro všetky odbočky z ciest majú šipku s nejakým menom, t.j. vedú k domu a po súkromnom pozemku. Na tie odbočiť je zbytočné. Kde takáto šipka nie je, poväčšine je rampa, reťaz, alebo tabuľka so zákazom vjazdu alebo niečím podobným

No nie je to v tejto krajine jednoduché, ale už sme sa postupne učili nájsť skulinku :-). Nie že by som mal absolútnu averziu voči kempom, väčšinou tam bolo pár áut, okrem vychytených destinácií. Ale často boli trebárs v meste pri futbalovom ihrisku v strede dedinky medzi domami. Nič moc. No a kúsok vedľa krásna príroda s výhľadmi. Stálo zato sa ponamáhať a hľadať. A naviac, keď človek chcel nájsť flek, akurát kemp nebol, zase nie je tu taká hustá sieť.

Potom po pobreží, tulení deň, pozerali sme ich na troch miestach. A nádherné pobrežie.

Zastávka na veľkej čerpacej  stanici, bola aj veľká reštika, tak že sa aj najeme, ale jedálny lístok nasledovný:

-párok v rožku na 10 spôsobov

-hamburger s hranolkami na 5 spôsobov

- sendviče, 10 druhov

-polievka, tá by ešte šla, ale už sme mali oba druhy, iné tu nie sú. Buď rybacia, alebo vývar so všeličím. Neboli zlé, ale zase za 15 eur a stále len tie isté :-), no a spústa sladkostí, zmrzlina, nanuky, čo je pri tejto teplote dosť divné :-)

Ale takýto jedálny lístok má dosť vplyv na váhové parametre Islanďanov :-), dosť ľudí tlstých, aj deti,  ženy už väčšinou nie také pekné ako na faeroch, tie vikingské gény sú tu nejaké iné. Prečo to tak je, to už si fakt netrúfam povedať :-)

Ďalej cesta cez fjordy, neuveriteľné okľuky, vzdušnou čiarou pár km, ale po pobreží stovky. Žiadne skratky ako v Nórsku cez mosty alebo trajekty. Ale krásne. V jednom fjorde dokonca sledovanie veľryby, ozaj, z MANu sledovať veľrybu, to tu ešte nebolo :-). Flek klasika hľadanie, ale nakoniec celkom fajn, vyzeralo to ako cestička, kde púšťajú lodičky do oceánu, nebol zákaz, vedľa taká plôška, spĺňalo to všetky kritériá :-)

A ďalej po fjordoch, väčšinou po pobreží, ale skracovalo sa to aj cez hory. Tam už aj divočina bez plotíkov, ani ovečky, nič. Ale o to krajšie. Bolo aj kúpanie v termáloch, taký bazén,  pre mňa prvý a aj posledný krát. Stačilo :-).

Spanie na krásnom mieste, večerná prechádzka, zase nám to vyšlo aj bez kempu :-).

Cestou sme videli miesto, kde ukradli vodu z vodopádu a miesto toho tam postavili rúry do elektrárne. No neviem, na jednej strane buzerujú turistov, že nesmú vybočiť z cesty ani 10 cm, na druhej strane takéto? No a na tých ich vzácnych biotopoch veľakrát bager a meliorácia, absolútna devastácia územia, kde vy ako turisti pomaly nemôžete ani stúpiť. Zjavne majú dvojaký meter, na turistov prísne, miestni môžu všetko. Ale z tých turistov vyžmýkať peniaze, to áno :-). Ale zase na druhej strane, kde inde sa dá vidieť takéto?

Ráno na najzápadnejší cíp Islandu aj Európy, cesta cez krásne fjordy, útesy najvyššie v Európe, fotky dvoch papuchalkov :-). Viac ich tam nebolo.

Potom na Melanes, trochu adrenalínová cesta, nádherná pláž a útesy. Tam len do kempu, inak sa nedalo, ale pekný, kľudný, priamo pri oceáne. Večer prechádzka po obrovskej pláži, ozaj zázračné miesto.

 

fotogaléria Dánsko, Faerské ostrovy

fotogaléria Island

 

Komentáře

#1 | upman dne 10.10.2017 07:52
Super

Přidat komentář

Pro přidání komentáře musíte být přihlášený.

Hodnocení

Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé.

Prosím přihlaště senebo se registrujte pro možnost hodnocení.

Zatím nikdo nehodnotil.
Vygenerované za: 0.31 sekund
148,771,810 návštěv