Přihlášení

Jméno

Heslo



Nejste členem?
Klikněte sem

Zapomněli jste heslo?
Klikněte sem.

Kdo je on-line

· Hosté on-line: 13

· Členové on-line: 0

· Registrovaní členové: 9,586
· Nejnovější člen: patricion
EuroTrail

Nástěnka

Abyste mohli napsat zprávu, musíte se nejprve přihlásit.

Feromont
22.01.2017 17:06
Je to opravdu smutná zpráva.Upřímnou soustrast.

Joza
22.01.2017 15:50
smutná zpráva

dasule
22.01.2017 13:10
Upřímnou soustrast.

Martin Mrak
22.01.2017 11:28
Moc smutná zpráva, Evo upřímnou soustrast.

franta 1953
21.01.2017 21:07
Špatná zpráva, upřímnou soustrast.

Radek Sladky
21.01.2017 18:47
Tak to je tedy hodně špatná zpráva. Upřímnou soustrast Evo, plánoval jsem vám s Brožema výlet na Žermanky, až se oteplí.

www.karavanypro.cz

Rusko III, 2.časť

Originál článku je na www.ivano.sk

 

fotogaléria s popisom

video  Kazachstan, Rusko,

Ráno že idem skúsiť nejaký servis, či vedia spraviť to puzdro, predsa len ešte sú domov tisíce km. Tak Išim, tam som hľadal servis, trochu blúdil a hneď zastavila Toyota, že čo hľadám, či nepotrebujem pomoc, tak že hej, ochotne išiel predo mnou, zaviedol pred servis, tam hneď riešili, pod auto, že to vedia spraviť, ale len tak improvizovane, náhradný diel na MANa nemajú. Ale rusi sú majstri improvizácie, aj sa to potvrdilo, za hodku nalisovali nejaké puzdro a teraz šok, za tú hodinu práce účet asi 6 eur. Tuším budem chodiť na servis do Ruska :-). Už sa teším, ako to budem rozprávať majiteľovi môjho domovského servisu, dúfam, že si z toho zoberie príklad :-).


Medzitým sme sa išli najesť, taká obyčajná reštika, kde chodili jesť väčšinou šoféri a okolití robotníci. Dobré jedlo, človek si objedná tak ako všade pri pulte, zaplatí a potom to donesú. Ale tu väčšine to pripisovali na nejakú listinu, asi to potom naraz vyrovnajú. A šok, oni tu nemajú gastráče !! podľa vyjadrenia našich politikov sú u nás ľudia takí blbí, že bez gastráčov by jedli len suché rožky. A tuto v Rusku, kde určite reálny príjem ľudí je nižší ako u nás, chodia do reštaurácie. A dokonca im nepadne bez gastráčov ekonomika, ako by to hrozilo u nás :-).

Oprava hotovo, ďalej na Perm, dobrá cesta, potom Ťumen, a tam niečo ako iný svet. Neuveriteľná výstavba krásnych sídlisk, domov, nákupných centier, obrovské servisy všetkých západných automobiliek, vozový park, že taký u nás nie je.



Ono nie je divu, je to stredisko ťažby ropy a plynu na Sibíri, ľudia tu veľa zarábajú, môžu si dovoliť krásne byty, autá, nákupy. Takéto mestá sú ale ako nasávače, kto len trochu môže, sa snaží dostať do nich. No a dedinky a malé vidiecke mestečká chátrajú a pribúdajú opustené drevené domčeky. Neuveriteľné rozdiely, tu skoro luxus a tam iný, tvrdý svet. Asi tomu nechávajú voľný priebeh.

Za mestom nocľah, samozrejme v lese, boj s háveďou, ale nakoniec úspešný. Zistili sme, že človek sa nesmie z nich pokakať. Prídeme autom na lúku, všetko vyplašíme, začne to lietať do predného okna a okolo, tak ešte v kabíne sa nastriekame sprejmi s deetom, to sa zatajíme ako cieľ, a keď vyjdeme von, tak to nezačne všetko štípať, druhá vlna sú zabijacke spreje, nastriekame okolo dverí a na auto a potom sa to postupne ukľudní. No a čmudiaci ohník naše víťazstvo dokoná :-). A keď predsa len niečo ešte priletí, zlikvidujeme to našou elektrickou mriežkou, čo vyzerá ako menšia tenisová raketa a taký komárik na tom len tak smiešne pukne :-). Keď už dohorieva ohník, tak tých puknutí je viac a pekne to iskrí :-).

Ďalší deň cez Jekaterinburg, za ním už Ural, pekné lesy, kopčeky, stále dosť hustá premávka, no samozrejme nie ako u nás, ale na to, ako riedko sú dediny, je to dosť. A kamióny, čo furt niečo prevážajú hore-dole.

Ďalšia noc v tajge, krásna, rozkvitnutá lúčka, lesík a háveď, zase víťazstvo. Ale všade na týchto miestach úplne sami. No priestoru majú na rozdávanie.

No nie je to krása?



Ráno na Perm,  ale tu Ural len taký nijaký, mierne kopčeky, lesy, predstavoval som si to divokejšie. A Perm priemyselné mesto, smog, fabriky, rafinéria, diaľnica.

Flek klasika, krásny, v lese, hoci sme nevideli nikde hranicu Európy a Ázie, podľa toho, čo nás učili v škole by mala byť na Urale :-). A keďže sme za ním, už je to isté, sme skoro doma:-), v Európe, tak padla aj fľaška prosseca.

A ráno zase ďalej, nekonečné lesíky, polia, už viac dediniek, ale zaujímavé, nie sú pri ceste reštiky. Tak len taká zastávka na parkovisku, videli sme dym, tak sme dúfali, že sa najeme. Len tak na parkovisku robil  chlapík šašliky, na dreve, že 5 min. počkať, bol super, čerstvý, šťavnatý,  v reštike taký neurobia. Samozrejme pokec, otkuda-kuda a tak, chlapík je z Uzbekistanu - zase nie Rus - chodí tam každý rok za rodinou, tak sme pokecali aj o jeho domovine, ocenil, že som tam už bol, samozrejme som pochválil.

Už sa blížime k civilizovanejším oblastiam, už aj štvorprúdovka, niekde hotová, niekde stavajú. Potom podľa garminu k rieke Kama, prítok Volgy, po krkolomnom zjazde na brehu rieky, zase zmena, už nie lesy. Len taká pre nás bezvýznamná riečka, ale väčšia ako Dunaj. Idylka-romantika, sledovanie lodičiek, bola aj veľká výletná. Tieto večery a to, že sa neponáhľame a včas to zapichneme nás držia stále v hre, napriek neuveriteľným vzdialenostiam. Ak by sme ťahali každý deń do 18-19tej, bolo by to fakt únavné. Je to síce nekonečné, ale takto sa človek vždy teší na príjemný večer a užíva si ho. Tých miest na krásne kempovanie je tu habadej, žiadne zákazy ako u nás, stále nás to baví.



No a zajtra už bude kultúrna úderka, Kazaň s jeho kremlinom ako pamiatkou UNESCO. Trochu problém s parkovaním, nakoniec vedľa expedičáka zo Španielska, tuším prvý nie nemecký. Je to hlavné mesto Tatarstanu, tak všade dvojjazyčne.

Kremlin nádherný, bolo to vlastne pôvodné opevnené mestečko s viacerými kostolíkmi a vedľa hneď obrovská mešita. Krásne, upravené, taká pohodička. Aj okolie a vlastne celé mesto veľmi pekné, čisté, veľa zelene, k tomu rameno Volgy, pláže. Pekné ženy, veľa tak zlato šmrncnutých mongolskými, kazaškými, tureckými a ja neviem akými ešte črtami, to im ešte k tej povestnej ruskej kráse pridalo. Tu by som si možno zvykol :-).



Zaujímavý pohľad, pravoslávny kostol a vedľa mešita. Len taká pikoška, do kostola mohol ísť každý, do mešity len pravoverní, my ostatní len na balkón …

Za Kazaňou krásne lesy, také oddychovky, breh Volgy a jej ramien, všade nádherné miesta, ale predsa len, pre nás trochu rušné. Až za Volgou sme odbočili na rameno, ktoré vyzeralo ako obrovské jazero, krásne miesto. Pokec so susedom, rybárom, a zase, z Uzbekistanu, žil v Taškente, ale v Kazani je už 23 rokov. Hovoril, že to, čo sme videli, moderné, čisté, výstavné mesto sa udialo za posledných 10 rokov, predtým to bola dosť diera. Vraj že to spravila investícia do modernejšej rafinérky, ktorá vie zhodnotiť tunajšiu menej kvalitnú ropu, ľudia dosť zarábajú, dobré miesto na život. Súhlasím.


A odišli, potom sami, romantika na brehu Volgy, ale lodičky sme nevideli, toto nebol hlavný tok, ten sme ani nedovideli, obrovská rieka, naviac sa tu vlieva do Volgy ďalšia. Ale oproti na takom ostrove sme videli ďalekohľadom hradby, veže kostola, potom že ráno sa ideme pozrieť, aj sme prečítali nejaké info v bedekri. Bol to ostrov Sviažsk, monastyr s hradbami, taká dedinka s pár kostolíkmi a monastyrom, stále funkčným. Okrem toho aj krásne výhľady na hlavný tok rieky Volgy.



No a po prehliadke a príjemnej prechádzke po mestečku zase putovanie, dosť silná premávka, ale už tri alebo štyri prúdy, ale cez dediny, občas semafór, občas prechod. Ale stačilo to, na zácpy to nebolo. Stále to nie je tak husté ako u nás.

Snaha dostať sa k Volge, ešte nájsť trochu romantiky :-), po viacerých pokusoch taký skoro offroad pár km, ale našli sme krásne miesto na takom útese, sledovanie premávky na rieke a pomerne dosť rybárov. Niektorí z brehu, väčšina z lodičiek. Pokec s brehovým rybárom, je to pohraničník, slúžil kde kade po Rusku, pozeral nálepku, že sme boli na poloostrove Rybačij na severe, teraz že je zavretý, už tam nepúšťajú. Že sme mali šťastie, bol otvorený len pár rokov. Znovu sa potvrdilo, že v súčasnej situácii čo môžeš precestovať dnes, neodkladaj na zajtra :-). Slúžil aj pri Čiernom mori, keď sme sa tak bavili o hraniciach a či to niekde nepreháňajú, tak mi na to, no vieš, my si tam strážime svoju hranicu, ale čo tam strážia Američania, veď tam predsa žiadnu nemajú. No tak mi nejako došli argumenty …

Hovoril, že ešte sa mu nestalo, aby tu na Volge niekedy nechytil rybu. A aj dnes, chytil dve, nejakých dravcov. Na rieke v lodičke taký rybár a niečím búchal do vody a vydávalo to taký zvláštny zvuk. Vysvetlil, že tak sa chytajú sumce, je to jeden zo spôsobov, to napodobňuje zvuk žaby, za ktorou ten sumec vybehne. Ale zvuk neutíchal, tak tentokrát asi tak hneď nevybehol :-).


Aj on, hoci slúžil všelikde v Rusku uznal, že tak ako ja on Rusko neprecestoval, že mám jeho uznanie. No fakt, touto cestou som skompletoval vlastne všetky hlavné oblasti a trasy v Rusku, od severu, Murmansk, poloostrov Kola, Archangelská oblasť,  centrálne Rusko, bude Moskva, Volgograd,  Astrachan, Kaukaz, Altaj, južný ťah smer Samara, Togliati, severná trasa cez Perm, Ural severnou aj južnou trasou, Sibír, celý dostupný Bajkal a to všetko poctivo, autom, žiadne aeroplány. Myslím, že nie je veľa Rusov, ktorí poznajú Rusko tak ako ja. A cudzinci, ak niektorí prešiel viac, hláste sa :-).



Druhý deň zase kultúrny plán, smer Suzdal, historický highlight, je to súčasť takého moskovského zlatého okruhu, opevnený kremlin a spústa kostolov a monastyrov. Chceli sme to tak v pohode, prísť a na druhý deň pozrieť, bola nedeľa, ale manželku našťastie napadlo pozrieť otváracie hodiny a v pondelok zavreté. Tak sme to urýchlili, 300 km sme zvládli za pár hodín, a okolo obeda už v kempe, prvom za celý pobyt. No a nástup na kultúru, prehliadka kremlina, kostola.



Potom peši príjemná prechádzka dosť ďaleko na sídlo patriarchu a kostol, ale cez mestečko po hlavnej triede imeni V.I.Lenina, pekné, taký skanzen drevených domčekov. Reštika na obed, prvá, kde sa tak normálne objednalo od stola a aj zaplatilo až po jedle. Taká príjemná zmena. Kostoly ozaj výstavné, veľa turistov, ale bez tlačenice, aj keď bola nedeľa. Ešte ženský kláštor, potom záver kostol v patriarchovom sídle.



Cesta späť trochu trapas, už peši sa nám nechcelo, taxík nebol, boli tam ale kone s kočiarmi, tak že nech nás odvezie. Taký chlapík, chvíľu mu kôň išiel, potom sa zaťal, že nie, on ho začal mlátiť, a tak striedavo, kúsok sme prešli, potom zase stop, bitie koňa palicou. Ľudia zastavovali, pozerali, on mláti koňa a my sme mali pocit, že to je kvôli nám. Asi tým pohoničom nerozumiem :-). Takých kočov tam chodilo viac, ale nikdy som nevidel kone mlátiť, len ten náš. Mal som zobrať pohoničku, jemnú ženskú ruku, aj také boli:-).

Potom v kempe pokec s takým poliakom, manželmi, majú cestovku na zájazdy v Rusku a robili vodcu pre tri nemecké obytné autá. Klasický okruh, Píter, Moskva a okolo. Načo na to platia vodcu, nechápem.


A ráno už ozaj cesta do Moskvy. Napred nákup v mega glóbus, ale ozaj mega. Sortiment som už popisoval, prechádzal z toho zrak, vždy sme toho nakúpili viac, ako sme potrebovali. Ešteže sú ceny také príjemné :-). No a už predmestie Moskvy, nové paneláky, cesty, logistické sklady, aké som v živote nevidel, ozaj kilometre. Ale nejaké výrobné haly nie. Všetko sa dováža, potom len skladuje a preváža kade tade. Na obchvate päť prúdov, aj tak pomaly, navyše opravy ciest a zmätočná navigácia. Mali sme tri a každá ukazovala inak. To bolo zle. Naša zásada bola, že väčšina rozhoduje, ale ak sa nezhodli ani dve, bol problém. Ale nakoniec zdarne kemp Sokolniky, podľa toho, čo som našiel, jeden z dvoch v Moskve. Ale príjemný, v lesoparku, len dosť blízko cesty. Recepčný ochotne všetko povysvetľoval a tak múdri ideme spať.


No a ráno nástup na električku, sranda, doma som takto nešiel roky, ale tuto som si to vychutnával. Pozorovať ľudí, mesto, zaujímavé. Aj v takomto veľkomeste pohoda, všetci v eline sedeli, cez parky, sídliská plné zelene, na konečnej sme vystúpili, kúsok peši po príjemnom sídlisku, taká pešia zóna so stánkami.

No a metro, keď lovím v pamäti, tak tuším prvý krát v živote, no možno kedysi ako puberťák v Prahe, ale nepamätám si to, tak to sa nepočíta :-). Kúpili sme taký celodenný lístok, potom že cez tie turnikety, ja som lístok dal vľavo, ako na vleku v Alpách, turniket nejako nechcel povoliť, tak som ho nasilu pretlačil a pípanie, došla obsluha, ale nič, len som dal lístok do vedľajšieho. No to je tak, keď buran z Mongolska ide do civilizácie:-). A zrazu že vlak na nástupišti, bežme, lebo budeme čakať, nestihli sme. No ale ozaj za minútu ďalšia súprava. V nej všetci ťukali do mobilov ako u nás, mali zadarmo wifi, ľudia v pohode, dosť mladých. A išlo to ale stovkou. Presne to ukazovalo kde sme, kde máme vystúpiť, dobré metro, hoci nemám s čím porovnávať, toto bolo prvé :-).

No a vystúpenie v strede mesta a začína moskovský highlight.



Napred Kremeľ, len cez dva vchody, kúpenie lístkov, už veľa turistov z celého sveta, našťastie sa dalo aj cez automat, ktorý bol bez ľudí, potom na vchode prehliadky ako na letisku, skener, taška vedľa, no niet divu. Je to asi všade, také miesto ako Kremeľ  je pre teroristov lákadlo. No bezpečnejšie som sa cítil v tajge :-). Ale tu zase všade policajti. No a teda kremeľ, všetky kostoly, bez nejakých tlačeníc, hoci turistov bolo dosť, je to ozaj taký pojem, zážitok.



Po kremli červené námestie, chrám Vasilija Blaženého, zase šóra, ale automatom sme sa predbehli. To už bolo také ako múzeum, ale tiež nádherné.



Potom obchodný dom GUM, je to svojho druhu najväčší na svete, tie najluxusnejšie predajne, ceny už iný level. Vonku nás chytila búrka, tak späť a tak sme boli nútení stráviť hodinu v obchoďáku. Na mňa nezvykle veľa, ale skrátili sme si ju jedlom a popíjaním červeného.

Nevyzerá to ako obchodný dom.



Ešte prechádzka po hlavnej pešej ulici, potom taký ten výletný poschodový autobus s odrezanou strechou, pekné, ale dosť dlho sme stáli v zácpách. Ale zase čosi viac sme z tej Moskvy videli a boli aj iné pohľady na Kremeľ.



Cesta späť zase metrom, už všetci tak z roboty, ale takí tí kravatoví manageri a podobní metrom nechodia, alebo sme ich teda nevideli. Tí sa asi plazia na povrchu v zácpách v meďákoch a bavorákoch, metro je asi pod ich úroveň :-). Na pešej zóne na sídlisku kúpa šašliku pripravenom na dreve,  kým sme čakali, že si dáme pivo, ale to nie,  majú to zakázané, že musíme do obchodu.

Aj tu, pomerne dosť ľudí s mongolskými, kazaškými, tureckými a ešte všelijakými črtami, menej ako napríklad v Kazani, ale stále veľa. Predstava čisto slovanskej Moskvy dostáva trhliny :-). No ale zase takáto kombinácia má na krásu žien len pozitívny vplyv :-). Ozaj bolo na čo pozerať, nielen na históriu :-).

No a potom električkou, kemp, chvíľu posedenie, zožranie super šašlikov a spať. Náročný kultúrny deň.


Ale Moskva celkovo veľmi dobrý dojem, napriek obrovskej veľkosti, taká pohoda. A v strede mesta žiadni bezdomovci,  podivné tmavé socky, ktoré sa potulujú, niečo ponúkajú, niečo ukradnú, zjavne len čakajú na príležitosť, ako je to vo veľkých európskych mestách. Asi to tu netolerujú,  odoženú, zavrú, a neriešia nejaké  porušovanie ľudských práv sociek, ale starajú sa o ľudské práva slušných ľudí.

Ráno pokec s nemeckým expedičákom, ide s dvomi malými deťmi do Mongolska, potom Čína, India, Pakistan, Irán, Turecko. Na starom tak 30 ročnom Magirus-Deutz, tak sa pýtal na Bajkal, Mongolsko. Ale taký záber ísť s malými deťmi, ktoré absolútne netušia, kde práve sú a je im to úplne jedno a hnať ich okolo celej Euroázie, zdá sa mi to sebecké voči deťom. Tým je jedno, či sa hrajú na pieskovisku päť km od domu, alebo ich dopraví niekde do Pakistanu. Stovky hodín v aute je dosť aj na dospelého otrlého cestovateľa. Nuž ale čo, je to ich voľba.

Potom už smer západ cez Moskvu, nebolo to jednoduché. Prepracovanie sa na obchvat, síce päť prúdov, ale slimačie tempo, občas stáť, išli sme to tri hodky . Aj nová výstavba, mrakodrapy, na kraji už nové, moderné sídliská, síce strašne ďaleko, ale ak tam majú metro tak sa dá.



Konečne vymotanie sa z Moskvy, cesta skoro ako diaľnica, flek naše know how na tretí pokus, lesík, neďaleko riečka.

Ráno smer Smolensk, pekné mesto, ale hradby len také kúsky, ale krásny monastyr, oltár v ňom bol hádam najkrajší aký sme v Rusku videli, a to už je čo povedať, tých krás bolo spústa.



No a po Smolensku už na hranice s Bieloruskom, teda bez colníc, ako šengen :-). Cesty perfektné, dedinky, lesíky. Išli sme severnou trasou, nech vidíme zase čosi nové. Flek pri Západnej Dvine na útese, pekný.

A ráno ďalej na západ, vybrali sme cestu kratšiu, ale po okreskách, síce horšia cesta, pár km aj šotolina, ale krásna príroda, jazerá, riečky, lesy, idylické dedinky, klídek, malá skoro žiadna premávka , výborná voľba.

Spanie v rezervácii pri jazere, už len tak úplne nadivoko sa nedalo, taký tábornícky flek v lese, krásne miesto, asi posledný ohník. Už to nie je Rusko, kde sa dá ísť až k vode, kde nie sú zákazy všeličoho, tu už len na vyhradených miestach, na brehu jazera sa nedalo.

Cesta na hranice pekná, lesíky, pohodička a potom hranica s našou EU. Prišli sme, šóra tak 30 áut, že teda to nie je veľa. Ale po pol hodine, tak jeden sa posunul, tak sme debatili s čakajúcimi, nechápal som, prečo to Bielorusom trvá tak dlho, veď výstup nie je problematický. Ale vysvetlili mi, to nie oni, ale Litovci. Oni to vybavujú pomaly. Neuveriteľné, EU takto? A fakt po dvoch hodinách sme sa dostali na bieloruskú colnicu, tam to išlo rýchlo, ale nepúšťali na litovskú stranu lebo bola plná. Tak čakať a čakať. Tak desať áut za hodinu, nechápem, čo tam preboha kontrolujú, ľudia majú víza, pasy, všetky doklady, auto pozrú za pár minút. Tí ignoranti kľudne nechajú čakať ľudí s deťmi, normálne rodiny, čo idú na dovolenku, na návštevy, flegmaticky pomaly vybavujú, mamičky s deťmi chodia na potrebu do blízkeho lesíka, úplne surové. Šesť hodín čakania. A na južnej strane šengenu púšťame milión ľudí bez dokladov, s pochybnou minulosťou, s inou kultúrou, ešte ich vítame, veď musíme dodržiavať ich práva a tuto rešpektovať práva slušných ľudí netreba? Fakt sila, kam to spejeme, skutočne sa človek medzi týmito ľuďmi hanbí, nevie to obhájiť, nechápe. No a kamionisti, niekoľkokilometrová šóra, pýtal som sa jedného ruského šoféra, že čaká dva dni. Čo dodať? Je to len idiotizmus, alebo zámer ponížiť ľudí z východu, že nech sa naučia kto je tu pánom ?


No a to nebolo všetko. Po šiestich hodinách som sa dostal za závoru litovskej colnice, a tam že prúd EU. Ten síce moc nepomohol, lebo 6 hodín som stál s ostatnými, ale predsa 10 áut som mohol obehnúť. Zastavím, idem k okienku s pasmi a colník na mňa zreve, čo tu robíte. No veď tu je prúd pre členov EU a idem domov. Ale tu nie, tam máte prúd pre kamióny. No že teda tak nie, moje auto je M1 a v celej EU platí, že to je osobné auto. Ale úplne arogantne, že váha je nad 3,5 t, je to nákladné,  tak tuto neprejdete. Hádka, potom volanie šéfovi, nechcel som ustúpiť, šéf dal zapravdu jemu, potom zahlásil, ja som tu pohraničník, vy budete rešpektovať moje príkazy, ak nie bude zle. No tak našťastie tam mali nejaký prázdny prúd pre kamióny, tam ma nejak vybavili.

Ale trpký pocit, že veď už som doma, platia tu predpisy, človek sa ich domôže, platí zákon. No ale smutné vytriezvenie, neplatí. Platí arogancia, tuposť, povýšenosť. Napriek zložitým, byrokratickým a niekedy ťažko pochopiteľným procedúram na hraniciach s Ruskom, Mongolskom, Kazachstanom, som sa nikde nestretol s takou mierou arogancie, pohŕdania, nerešpektovania zákona ako na colniciach EU.  A to prosím idem do EU ako jej občan. Čo robia s tými neobčanmi radšej nechcem ani vedieť.

No a už smer domov, Litva pekná krajina, veľa jazier, lesov, také príjemné. Noc len na parkovisku neďaleko jazera, divočina už skončila.

Ráno cesta na Poľsko, hneď problémy s elektronickým mýtom, na hraniciach nefungovalo, nechápem kde by si človek mal kúpiť tú ich krabičku, alebo zaplatiť. Našťastie mi tam ešte voľačo ostalo. Diaľnic stále málo, vlastne len obchvaty, rozhodli sme sa ísť cez Varšavu, vraj je už obchvat. Aj bol, ale kým sa k nemu človek predmestiami dopracuje, trvalo to hodinu.

Potom striedavo aj diaľnice, aj nové dvojprúdovky, aj štvorprúdovky so semafórmi, na každom zácpa, oprava zvodidiel a hodinové stánie, fakt tie cesty nezvládajú. A hustá doprava.

Ale flek na spanie sa nám podaril perfektný, v Poľsku taký malý zázrak, kúsok takej lúky nad jazerom, ako keby nikomu nepatrila, krásne stánie.



No a ráno klasika poľské plné cesty, semafóry, státie, zácpy, ja tomu Poľsku nejako neviem prísť na chuť.

Ale za Katovicami definitívne diaľnica, Čechy a upaľovanie domov. Tak skoro po troch mesiacoch návrat, človek sa aj teší, aj je to taká nostalgia, ľúto za prekrásnymi chvíľami na cestách.

A teraz to už môžem napísať, už to nezakríknem, technika slúžila absolútne spoľahlivo. Z toho som mal trochu strach, hlavne v Mongolsku, čo keď sa niečo pokazí, hlavne elektronika. Okrem jedného púzdra na stabilizátore, čo ani nebránilo v jazde, absolútne nič. A to auto dostalo nepredstaviteľný záhul, hlavne v Mongolsku, ale aj po asfaltkách, kde nebola núdza o jamy, výtlky. Asi takýto odolný náklaďák má niečo do seba, je stavaný na 16t, skutočná váha je 10t, tak to asi nejaké jamy vydrží lepšie ako preťažený offroad. A díky môjmu domácemu servisu v Novom Meste nad Váhom, síce nie sú takí lacní ako servisy v Rusku :-), ale  auto skutočne pripravili dokonale. Je to radosť cestovať bez poruchy, každé ráno spoľahlivo naštartovať a nič neriešiť.


A ešte musím pochváliť manželku, ozaj všetko zvládala statočne, aj státie na hraniciach, aj výjazd na lodičke po Obe, dážď a blato na Olchone, lietajúcu háveď v tajge, terény, brody, aj mongolských čumilov :-). Ponorka nebola /samozrejme aj vďaka mojej nekonfliktnej povahe :-)/, svoje úlohy v expedičnom teame plnila super, skutočná parťáčka. Určite ju zoberiem aj nabudúce :-)

A celý výlet aj ťažko hodnotiť, tých zážitkov je toľko, že sa to nedá pár vetami. Videli sme spústu nádhernej prírody, ale aj históriu, pokecali s toľkými ľuďmi, bolo to ozaj rôznorodé. Mnoho ľudí sa ma pýta, a nebolo to nebezpečné, ako ľudia, nebáli ste sa? Tento jeden záver je jasný, za celý ten čas sme nemali jediný pocit ohrozenia, konflikt s domácimi, problém s bezpečnosťou. Skutočne môžem konštatovať, že som sa cítil bezpečnejšie ako v Európe, kde sa to hlavne v poslednej dobe pritvrdilo. A ľudia milí, zhovorčiví, každý kto mohol sa dal do reči, ochotní, pomáhali kde mohli, aj takéto vzťahy už u nás ťažko hľadať. Tu už je každý tak viac za seba. A naviac je tento obrovský kút zeme nepreľudnený, je priestor, ozaj príroda, je voľnosť, minimum zákazov, na takýto druh cestovania úplne ideálny. Čo dodať, ozaj cesta snov.


fotogaléria s popisom

A na záver štatistika z celého výletu:

- prešiel som 22962,4 km /podľa GPS/

- priemerná rýchlosť 53,64 km/hod

- spálil som 5992 l nafty

- priemerná spotreba 26,1 l/100km

- strávil som za volantom 427hod a 51min,  t.j. priemer za deň 5hod 9min

- platil 2 pokuty, +jedna odpustená, všetky v Kazachstane

- prešli 8 hraničných prechodov, spolu na nich stáli 22hod a 8min

a ešte

- zjedol som 18 lagmanov, 12 borščov, 8 šašlikov

- vypil 35 l “živého” piva

- videli sme 8 252 orlov, 112 supov

- videli sme 1 251 462 ovcí, 1 125 321 kôz, 124 587 kráv, 115 625 koní, 103 542 tiav, 95 265 jakov,

- videli sme 123 523 júrt

- videli sme 1 268 ovo /neviem ako sa to skloňuje :-)/

- prešli sme 21 453 riek a potokov, z toho 113 bez mosta

- videli sme 13 562 jazier a jazierok

- videli sme toľko komárov, ovadov, sršňov všetkých veľkostí a druhov, že to číslo sa sem nezmestí :-)

- na večerných ohníkoch som spálil 45,9 m3 dreva

fotogaléria s popisom

Komentáře

#1 | Lubos a Dasa dne 06.09.2016 16:33
Není slov, jen obdiv a poděkování za krásný článek.umi
#2 | maria dne 06.09.2016 17:32
Neskutečná nádhera. Máte můj obdiv.
#3 | najk dne 06.09.2016 21:58
hmm tichá závist, moc hezky napsané, díky Honza
#4 | dazd dne 09.09.2016 19:07
Klobuk dole. Statistika je uplne najlepsia umi
#5 | karsed dne 11.09.2016 11:20
Nádherný cestopis.
#6 | Dunn dne 02.10.2016 13:52
Velký borec, klobouk dolů!hahaodně dalších zážitků bez nehody a hodně zdraví.Obdivuji vás!
#7 | Dunn dne 02.10.2016 13:53
Zajímalo by mě, jak se tohle dá ufinancovat.
#8 | ivano dne 02.10.2016 21:34
to Dunn
Je to zaujímavé, ale som vlastne ušetril :-).
Napriek nákladom na naftu, cena cca 30-40 centov, /v Mongolsku viac/, som minul menej ako doma. Tie ceny tam sú neuveriteľne nízke, neplatíte za diaľnice, za kempy, v reštaurácii pri ceste vás stojí obed pre dvoch 3 eurá, nákup v Rusku plný vozík vrátane kaviáru, vodky, pív a všetkého tak 20 eur. Doma sú to všetko násobky.
#9 | viera a vlado dne 16.12.2016 17:17
V minulosti si ešte dával aj koľko si vypil stakančekov vodky. Asi ju už nepiješ no ,ale PEKNÉ .....
#10 | ivano dne 17.12.2016 17:55
Ale pijem, k východu patrí vodka ako k velbloudovi hrby, ale nepočítal som :-). Nabudúce sa polepším :-)

Přidat komentář

Pro přidání komentáře musíte být přihlášený.

Hodnocení

Hodnotit mohou pouze přihlášení uživatelé.

Prosím přihlaště senebo se registrujte pro možnost hodnocení.

Zatím nikdo nehodnotil.
Vygenerované za: 0.23 sekund
132,298,645 návštěv