Warning: str_repeat(): Second argument has to be greater than or equal to 0 in /srv/www/caravan24.cz/www/maincore.php on line 169 Články: Mongolsko 2016 4.časť - Caravan24.cz
Výkup karavanu! Vykoupíme Váš obytný vůz, nebo karavan za hotové,volejte 606118358 www.vykupkaravanu.cz
Partneři webu:
hykro.cz odak.cz
https://www.cwn.cz/
Prohledávání webu:
Články

Mongolsko 2016 4.časť

, sme vo výške 2000 mnm, ale slnko, tak sa určite oteplí. Ideme pozdĺž rieky, je to veľmi málo používaná pista, vo veľmi zlom stave, ale o to krajšia krajina, úplne bez ľudí, júrt, len v diaľke zopár, vidíme zblízka supov, žeriavy-teda vtáci-, ujgurskú kamennú korytnačku ktorá im mala prinášať šťastie, no krása.




Originál článku je na www

Originál článku je na www.ivano.sk

fotogaléria s popisom

Ráno plníme naše plány a ideme quadom na výlet do Orchon Valley, k vodopádu je to až 120 km, tak uvidíme. Na takom dlhom výlete sme ešte neboli. Teda na asfalte to nič nie je, ale také nám tu nehrozí. Dosť zima, sme vo výške 2000 mnm, ale slnko, tak sa určite oteplí. Ideme pozdĺž rieky, je to veľmi málo používaná pista, vo veľmi zlom stave, ale o to krajšia krajina, úplne bez ľudí, júrt, len v diaľke zopár, vidíme zblízka supov, žeriavy-teda vtáci-, ujgurskú kamennú korytnačku ktorá im mala prinášať šťastie, no krása.


 

Potom sme sa napojili na používanejšiu cestu, to je taká pre turistov na VANoch alebo Toyotách, tie chudobnejšie cestovky mali ešte buchanky. Ale aj to bolo pekné, ale už viac júrt, dobytka, áut, no viac, samozrejme nie jedno za druhým, ale možno 10 na celej trase. Spočiatku sme mali aj obavy keď pista viedla do stredu stáda s jakmi, impozantné zvieratá, ale našťastie vždy uhli. Tak som si myslel, keby sa tak len jeden nasral a neuhol takej mrňavej štvorkolke a pustil sa za nami, raz si fakt môže povedať, už bolo dosť a neuhnem tým zasranom krpatým :-). No a keby to spravili hromadne, to by bol šrumec.

Pri kaňone tri buchanky s belgičanmi, dali sa do reči, všetkým sme museli vysvetlovať, ako sa preboha  dostala štvorkolka so značkou EU do Mongolska. Ale zaujímavé je, že v davoch preplnených európskych veľkomiest sa všetci bez záujmu míňajú a tu sa dá každý do reči, zdraví, pokecá. Je tu nepomerne menej ľudí ale nepomerne viacej stretnutí.


 

No ale cesta bola nekonečná a čas bežal, pomaly po sto km sme už mali aj my toho dosť a ešte cesta späť. Tak bohužiaľ, do vodopádu nedôjdeme, museli sme to stornovať, inak by sme prišli späť už potme, no a to je v Mongolsku dosť bláznivé. Späť sme išli po jednoduchšej ceste, časť po asfalte, bola to síce nudnejšia cesta, ale rýchlejšia. No ale aj tak spolu 210 km, to je na quade náš rekord. Ale mali sme toho dosť. Už len večera v reštike, chvíľu posedenie pred búdkou a spať.

Ráno úplný kultúrny highlight, najväčší, najzachovalejší monastyr, Erdene Zuu. Ozaj impozantné, super atmoška, ale už dosť turistov, nie div. Už to nebolo ako v Kazachstane v mongolských starovekých mestách, sami dvaja. Ale zase tlačenica nebola. Krásne.


 

Po kultúre cesta na Mongol Els, nebolo to ďaleko, je to taká zmenšenina Khorgoryn Els v Gobi, pekné duny ktoré sa medzi horami vzali len tak, nikto nevie ako. Flek pekný, ale už nie samota, turisti, nejakí mládežníci ktorí sa vyrojili na duny, nejaké selfie, presne blbnú ako u nás. Chlapcov na ťavách ktorí nám ponúkali jazdu sme zdarne eliminovali. Návšteva geológa, ktorý robí s francúzmi nejaký prieskum, poradil kde treba ísť, už bola angličtina. Potom super prechádzka po dunách.


 

Potom sa zastavili dvaja Mg s jednou ženou, chlapíci vedeli po anglicky, tak sme využili konverzáciu, sú z Ulanbátoru, má tam nejakú IT firmu, rozhľadení, dalo sa pokecať. Tak som nadhodil tému Džingischán, ako je možné, že ovládol vtedy celý civilizovaný svet, vraj disciplínou, mali lepšie luky a rýchlo sa presúvali bez celej kolóny zásobovania, mali sušené mäso a kumys, iné nepotrebovali. A na otázku, že ich bolo málo, že využívali aj podrobené národy, Kazachov, Číňanov, Ujgurov, Tatárov, Turkov .

Ale aj tak, stále sme to nechápali. Krajina s nesmierne tvrdými podmienkami, roztrúsené jurty, komplikovaná komunikácia a spojenie,  ako je možné, že dokázali nielen založiť najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva, ale ju aj dlhé roky spravovať, vydať zákony, mať fungujúcu správu.  Boli to jednoduchí ľudia z júrt a napriek tomu dlhý čas ovládali Čínu, celý stredný východ s ich mestami s luxusnými palácmi, tečúcou vodou, kanalizáciou, prekvitajúcim obchodom, remeslami, kultúrou, poľnohospodárstvom, skoro celé Rusko, dostali sa až do Európy. A Európu nedobyli len náhodou, vrátili sa sami keď im zomrel nejaký chán a museli voliť nového. Ktovie ako by sa vyvíjali európske dejiny, či by sme nebývali v jurtách :-).  A toto všetko s menším počtom obyvateľov ako má Slovensko, kde brali tú silu, ktorá porážala  väčšie, vycvičené, v terajšom ponímaní profesionálne armády? Obyčajní pastieri išli bojovať? Kto ich vycvičil? Kto a kde vyrábal taký počet zbraní? To išli všetci do boja? Kto sa staral o rodiny, stáda, deti?   Je to vec, na ktorú sme nedostali odpoveď. Keď človek vidí tie nesmierne tvrdé podmienky pre život aj teraz, už vôbec si neviem predstaviť ako to bolo možné v tých časoch.


Na to nám nedal odpoveď ani pokec s jedným z mála anglicky hovoriacich mongolov. Veľa sa nám snažil vysvetliť. Napríklad stáda, čo v zime, kedy je -20st bežná teplota,  že v zime dobytok prežíva vonku, musí si nájsť potravu pod snehom. Ak je veľa snehu, alebo veľký mráz, dobytok neprežije. A v zime sa sťahujú na teplejšie miesta.

Jeho žena, alebo partnerka bola celý čas v aute. Keď to moja manželka zbadala, že čo, prečo nejde k nám, až potom ju zavolal. Zaujímavý poznatok, aj tu tie ženy ťahajú za kratší koniec, možno to bola len náhoda. U nás sú ženy vždy niekde v popredí, nemožno ich umlčať :-), resp. veľmi ťažko, tuto tak v úzadí. Ale potom prišla a v pohode.

Bol to pekný večer, samozrejme prekladaný vodkou, ale s mierou, potom sadli do auta a odišli, ale ten jeden akože šofér nepil. Bodaj by všetci mongoli vedeli tak anglicky, alebo rusky. Takto pokecať s miestnymi je super, ale keď len príde a sadne a nevie ani ceknúť, to moc nebaví.


 

Ráno silný vietor, 17 st. , smer Arvaiker, síce asfaltka, ale strašne zlá, veru radšej dobrá pista ako zlá asfaltka. V Arvaikeri posledný nákup pred stovkami km pustatiny v Gobi, dobratie vody.

Cesta z mesta už ozaj len vyjazdené koľaje, smer Bayangol, garmin už nejako nestíhal, vyjazdená pista išla všelijako, len nie podľa garmina,  nikde nikoho, čierne mračná, občas zlejvák, obrovské kaluže cez pistu a vedľa bažiny, vždy dilema, ísť do kaluží, kde človek nevidí kde je dno, alebo vedľa a zapadnúť v bažine. Nakoniec taká toyota s miestnymi,  že máme ísť za nimi, zaujímavé, že sa vyhýbal tým kalužiam na ceste, ale išiel vždy tak na hrane pisty a bažín. Asi vedel prečo, ja by som tak nešiel. Toto pokladám za prvý ochranný akt mongolských bohov, asi nám boli priaznivo naklonení, lebo sme poctivo odkráčali ovo :-). Objavil sa niekto, kto nám v pravý čas pomohol.  No a potom nám ukázali smer na Bayangol, na nenápadnú pistu, kde by som asi neodbočil. Tak díky, neznámi mongoli v toyote :-). Už konečne trochu mimo bažín, tak že nocľah, len tak v zamračenej, mokrej stepi.


 

Ešte večer taký pár na motorečke, potvrdili dobrý smer na Bayangol, tak predsa, kľudnejšie sa spalo, máme to z dvoch zdrojov :-). Bayangol len míňame, je na druhej strane rieky. Celú noc pršalo, tak podľa toho to aj vyzeralo,  blato, ílovité šmykľavé koľaje, niekedy aj mimo nich po tráve, tak na hrane. Keby bolo zle, že nezjazdné, tak by sme museli čakať, kým to vyschne. Pred takým stupákom obrovská kaluž, vedľa zase blato, tak kade, váhal som, hľadal som možnosť to obísť, a zase priazeň bohov, ovo :-), taký mongol na aute, prvé auto, čo sme stretli, zrovna v pravú chvíľu, že on tade neprejde, ale že ja mám ísť cez tú najväčšiu kaluž, inde že by som zapadol. No miestni, ozaj to poznajú. A fakt, prešiel som.

Rieka na pravej strane má  byť normálne len potok, teraz ale po dažďoch rozvodnená, a je zjavné, že ju niekde budeme musieť prejsť. No a taká vec ako most tu nie je. Prvý pokus pri Sajchan Ovo, prišli sme k rieke veľkosti tak skoro Váh, na druhej strane tiež pár áut, ukazovali nám, že aby sme išli, no ale zdalo sa mi to šialené.


 

Potom taký mongol, že sa dá ísť do Mandal Ovo aj po pravej strane, ale že to nie je taká pista, len ozaj málo vyjazdené koľaje, ale že prejdeme. Tak dobre. Lonely planet hovorilo, že táto rieka by sa mala strácať v púšti Gobi, tak som si myslel, že za 150 km aj keby sa  nestratila, bude aspoň menšia. Tak cesta po inak krásnej krajine, aj kopčeky, miestami sa ale pista úplne strácala, zrazu jurta, zatiaľ jediná na ceste, pýtanie sa v takého chlapca,  že sa to tu objavilo, bol tiež asi zásah ovo :-),  že tade hore do kopcov,  našli sme potom také nezreteľné koľaje. Ale potom sa to vylepšilo, krásna krajina, veľmi málo júrt, potvrdenie cesty miestnym na motorečke, padlo na to jedno pivo zo zásob, ale s radosťou, aspoň bola istota, že nezakufrujeme.


No a potom nás koľaje zaviedli akože smer Mandal Ovo, no a k rieke. Napriek lonely planet, rieka sa vôbec nestratila, ale rozvetvila sa do niekoľkých ramien. Ale netrúfal som si ju prejsť, v prípade zapadnutia v tomto bohom zabudnutom kraji si neviem predstaviť niečo, čo by ma vytiahlo. Tak, teraz čo, vrátiť sa, obísť, alebo čakať, kým klesne voda. A zase ovo :-), objavili sa tam miestni, že teda oni neprejdú, mali len nejaké SUV, ale že ja prejdem. Pýtam sa, obísť, no že áno, tak 200 km s neistým výsledkom, tá rieka totiž nekončí v púšti, ale vlieva sa do jazera, ktoré by sme museli obísť aj s jeho ďalšími prítokmi. Že čakať nie je dobrý nápad, ako som pochopil, rieka vyryje korytá, a nanesie bahno a bude horšie, celá tá situácia je mimoriadna, normálne sa dá prejsť, ale teraz veľa pršalo, tak je problém. Rekognoskácia terénu, celý brod a trasu som si prešiel s miestnymi, nebolo to hlboké, tak najviac po pás, ale miestami blato, že som z toho ledva vytiahol nohu.  Tak nakoniec zásadné rozhodnutie, nakoniec ani iná možnosť nebola, tak ideme. Posadil som si dvoch miestnych mongolov do kabíny, že ukazujte cestu, oni poznali brod v tých niekoľkých ramenách a poďme. Zapol som všetky uzávierky, a spolujazdci ukazovali, nesmel som zastaviť. No a po zvládnutí brodu podarúnok fľaša vodky, oni sa tešili spolu so mnou. Ale padol balvan zo srdca, prekonali sme. Zase som sa presvedčil, že to auto zvládne podstatne viac, ako jeho šofér :-). No a ochota a snaha pomôcť miestnych, zlatí ľudia.


video z brodu https://www.youtube.com/watch?v=bav8HPA4c3o

 

No po brode prvé miesto pri rieke a zabodli sme to, za chvíľu silná piesočná búrka, dosť nehostinné miesto:-),  Gobi ukazuje svoju silu. Za chvíľu štyria izraelčania v SUV bez šnorchela, pýtali sa na cestu, išli naopak ako my, čo im už len radiť? Tu rieku neprejdú a v Sajchan Ovo tiež nie. Asi som ich moc nepotešil. Jediná šanca je, že kým tam prídu, klesne voda.

Ale neuveriteľné podmienky pre život. Príde dážď a rieka rozdelí krajinu na dve časti, jednoducho sa ani nedostanú domov. Ale ako keby si z toho nič nerobili, brali ten život tak, ako prichádza. Usmiati, proste počkajú pár dní, veď sa nič nedeje. A spať? Veď prídu do hocijakej jurty na druhej strane, tam ich s úplnou samozrejmosťou príjmu, pohostia. Takto to tu funguje, pre nás úplne nepochopiteľné.

Ráno modrá obloha, brod za nami, tak pohoda. Už by nemalo stáť nič zásadné v ceste na Bayanzag a Khongoryn Els, hoci tu človek nikdy nevie. Pár km do Mandal Ovo, prvé auto, ktoré sme stretli bol Ford Raptor, úplný šok, v takom zapadnutom kúte, tri dni cesty od najbližšieho mesta, no možno na tom Forde len dva :-).

Tam sme chceli ešte doplniť vodu, ale studňa pracuje až od 15tej. Majú tam rozpis dní a kedy je otvorené, dnes otvárajú až o 15tej. Tak sme sa pýtali, či nám niekto nenačapuje,  že máme čakať, čakali sme, kupodivu tam bol aj policajt, čosi nám každý povedal, čomu sme nerozumeli. V jednom dome tam niekto polieval dvor, mal vlastnú studňu, tak že tam. Ochotný, zrejme nejaký miestny boss, jedna studňa pre celú dedinu a on má vlastnú. Hneď že kúpi štvorkolku, zavolal dcére do Ulanbátora a tá vedela anglicky, tak som vysvetlil, že to nejde, mám ju zapísanú v pase a bez nej nemôžem prejsť cez colnicu. Tak z kúpy nič nebolo, ale vodu nám dal.

Kým sme čakali, tak sme sledovali život v dedine, taký celkom normálny, v obchode si majiteľka listovala na webe v notebooku, v dedine wifi, ale na heslo, ale asi obyvatelia ho majú. Deti, smiech, bicykel, nejaké auto kamsi išlo. Policajt chcel od nás doklady, mimochodom prvý krát v Mongolsku. Z čoho ale v tejto pustine žijú, nechápem. Už aj pastviny chudobnejšie, uživí ich to?

Potom už cesta na Bayanzag, červené skalnaté útesy. Cesta napred zlá roleta cez step, neskôr už aj nejaký piesok, duny, skaly, dokonca aj malé jazierko, nádhera. A za celú cestu sme nestretli nikoho, úplne sami.


 

Potom už Bayanzag, červené útesy, nájdenie super fleku, potom prechádzka a výšľap hore, krása, nádherné výhľady.


 

Ráno ešte romantické raňajky z výhľadom, potom už na Bulgan, také mestečko, tam pri obchode nemecký expedičák, tak samozrejmý pokec. Nemecký pár je na ceste okolo sveta od roku 1997, to som ešte nevidel, nepočul, úplný úžas. Takto sa úplne odstrihnúť, vlastne nemať domov, nevedel by som to. Teraz idú z Číny, potom smer juh cez stany do Saudskej Arábie a Afriky. Auto majú so zdvíhacou strechou, hore spálňa, tak priestoru trochu viac ako my. My ale zase nejdeme na 19 rokov, tak to stačí :-). Porozprávali aj o Číne, že nič moc, ľudia dosť nepríjemní, byrokracia, problémy, všade plno ľudí. Toto tu je iný level.


 

A ešte k tomu partia  Slovákov a Čechov, taká klasika, letecky do Ulanbátoru a taký dvojtýždňový okruh na buchankách. Príjemné stretnúť krajanov.

Potom na Dalanzagdad, slušná pista,  odbočenie dokonca na asfalt, ten vydržal skoro až do Bayandalaju. Odtiaľ potom na Khongoryn Els príšerná cesta, napravo sa dvíhali kopce, tak každú chvíľu vymleté koryto, redukovaná jednička, krokom a zase znova. Koľaje sa nám skrúcali ku kopcom, a teraz čo, vrátia sa, na náš smer, alebo nie? Doteraz nám to vychádzalo, tentokrát nie, tak zase hodku späť na pôvodnú pistu. Moja teória bola, že auto nechám v prvom jurtovom kempe a ďalej to prejdeme na štvorkolke, kemp ale neprichádzal, auto nechať len tak som sa bál.   Tak sme to zabodli v stepi, ale pekné miesto medzi horami. Ráno pokračovanie v zlej ceste, ale už začali duny a nádherná príroda. Tie hory v kombinácii s dunami, no zázrak.


 

Cesta síce naďalej zlá, ale príroda prekrásna, postupne vyššie a vyššie duny, napravo, naľavo hory, okolo pastviny. V diaľke sme už videli jurtový kemp, ale spať sme chceli sami, pod dunami, našli sme nádherné miesto a že ráno tam pôjdeme, necháme tam auto a prejdeme ďalej na quade. Dal som dolu štvorkolku, previezol na dunách, ale tieto boli úplne iné ako na Sahare, tam to bolo pevnejšie, iný piesok, tu sa to viac borilo, akože hore na dunu ani náhodou. Prechádzka na duny, z nich nádherné výhľady, zážitok. A ani vtáčika-letáčika, úplne sami. Že bol ohník už asi netreba pripomínať, idylka, romantika a všetko, krásny večer.


 

Myslel som, že tu bude viac turistov, aj cestou sem sme stretli len jeden zase ako inak - nemecký - expedičák a jedného cruisera. Inak nič, už aj menej júrt, asi už tie pastviny nie sú také bohaté, sme vo výške 1700 mnm. To znamená príjemné počasie, deń tak 25st., večer tých 20st.

Ráno prechod do prvého geru pre turistov, v plnej zostave,  na quade manželka, ja na MANe. Vysvetlili sme čo chceme, auto nechať pod dozorom a ísť na quade na výlet, taká mladá pekná mongolka vedela trochu anglicky, medzitým celé osadenstvo mongolov očumovať auto a quada, ale zlatí. Dal som nejaké pivo, peknú mongolku som previezol na quade,  hoci nič nepýtala, dal som 20000 tg, čo je asi 10 USD za stráženie.

A potom už highligh, išli sme až na koniec dún, no proste nádhera, na konci taká červená hora. Neďaleko prebehla gazela, samozrejmé orly, žeriavy.  100 km dlhé pásmo vysokých dún medzi horami, scenérie ako z inej dimenzie. Skutočne zážitok, už som videl všeličo, ale takéto ešte nie. No a cestou späť, keď sme pod dunami našli jazierko s kačičkami, tak to už bol absolut.


 

Videli ste už kačičku v púšti?


 

No a aby to nebolo všetko, ešte tečúca riečka, s tým quadom sa dalo všetko preskúmať, s MANom by som sa tam nedostal. Pri riečke spústy divých husí, žeriavov a všeličoho čo lietalo. Chcel som zistiť, kde tá riečka pramení, ale dostali sme sa do nepriechodného dunového poľa s pichľavými bodliakmi, to už nešlo ani quadom, tak sme to vzdali.


 

Naložili sme quada a aby sme toho nemali zajtra veľa , ešte asi 20 km späť, potom spanie medzi dunami, pekné miesto.

Ráno smer Balandalaj,  naviedlo nás to ale na inú pistu, viedla sčasti korytom rieky, tak tých vymletých priečnych korýt bolo podstatne menej. Celkove lepšia cesta, hoci tiež bolo dosť redukovaných jedničiek. Za nami mraky, ale unikali sme, moc by som sa dažďu netešil, v koryte rieky by to mohlo byť všelijako. Túto cestu používali miestni asi keď bolo sucho, v dažďoch asi tú na úpätí kopcov, ktorou sme išli tam.

Bandalaj nákup, potom smer Dalanzagdad,  na Yolin Am, krásne údolie, kde je aj teraz ľadovec. Odbočka k závore, potom parkovisko, vstupné, nejaké suveníry, múzeum, už komercia. Ďalej cesta asi 10 km, veľmi zlá, na konci parkovisko, nejakých 20 áut, zaujímavé, Khongoryn Els skoro nikto, tu dosť. Asi tých 100 km otrasnej cesty odrádza. A je sobota, väčšinou boli turisti mongoli. Tak peši 2 km, krásne údolie, ale zase také sa nájdu aj v Alpách, ale ten prechod z dún sem do úplne iného sveta bol dosť sila.


 

No a dolina bola zakončená ľadovcom, v zime sa tu vytvorí až 6m vysoký ľadovec, potok postupne zamŕza a ľad sa zvyšuje. V zime je tu aj -30st, tak nie div. Ľad vydrží prakticky do ďalšej zimy, len v horúcich letách sa roztopí. Teraz bol ľadovec v údolí v dĺžke tak 10 km. Veľmi som ľutoval, že sme si nezobrali mačky, mohli sme to prejsť aj ďalej, bez nich sa nedalo, bolo to strašne šmykľavé. Nemyslel som, že tu bude toľko ľadu. Na parkovisku útok asi 10 mongolov, hneď auto, dovnútra, do kabíny, nezrozumiteľná debata, žiadny rešpekt, že súkromie, oni sú takí. Takisto by brali ako samozrejmosť, keby som im ja prišiel do geru.

Síce Gobi nazývajú púšť, ale okrem tých dún je to väčšinou step, stáda dobytka, tuto šťavnatá trávička, ľadovec, v mojich predstavách je púšť keď aj nie úplný piesok, ale niečo maximálne nehostinné, suché, vyprahnuté. A celá Gobi je strašne vysoko, pod 1600 mnm to nejde, hory skoro do 3000 mnm. Taká zvláštna púšť, ale o to zaujímavejšia a krajšia. Ale je pravda, že my sme tu v období, keď je ešte dosť vlahy, aj dosť pršalo tak je všetko zelené. V lete je to tu určite suché.

Potom už len kúsok do stepi, pekné miesto na spanie, krásne výhľady. No vyzerá toto ako púšť?


 

Ráno už po asfalte Dalanzagad, také mestečko, východisko na Khongoryn Els, na kraji jurtové sídlisko, v strede aj kostolík, kino, divadlo, už aj nejaké hotelíky a tak. Doplnenie vody našim know-how, skladacie vedierko, čerpadlo, zase sa ale voda kupuje, nejakých 20 centov za 200l, no zase finančne nás to nepoložilo:-) .

No a potom cesta cez step, občas nejaké skaly, kopčeky, ale málo, celkovo oproti tomu, čo sme videli, nič moc. Step a step, ale asfalt, flek tak odbočka do kopčekov, snaha zašiť sa za skaly korunovaná úspechom, pekné miesto, ale strašne fúkalo, ale plachta medzi kolesá a za autom sa dalo posedieť. Zrazu čierňava, 10st dolu, búrka, z grilu bleskové presťahovanie mäsa, ale aj nás dnu, ale stihli sme. Strašne rýchlo sa to tu mení, ale kde sa berú tie čierne mraky a potoky vody, nikde more, veľké jazerá, kde sa nazbiera tá vlhkosť mi nie je jasné. V nejakom sprievodcovi sme sa dočítali, že v Gobi prší raz za tri roky. Neverte, je to blbosť. Nám prší každý deň, ale našťastie sa to rýchlo strieda. Za pol hodku už slniečko, teplo, sedenie opäť vonku.


Ďalší deň zase cesta na Ulanbátor, stále našťastie väčšinou asfalt, vedľa len step, step a step. Pred Ulabátorom odbočka na monastyr Manzhir Khiid , tam sme chceli aj prespať. Cesta otrasná, asi 4 km hore rozbitou šotolinou, ale parkovisko a krásne miesto, zeleň, lesík, dokonca potôčik s kryštáľovo čistou vodou. Monastyr pekný, za mierny poplatok aj prehliadka vnútri. História v krásnej prírode, impozantné miesto.


 

Ráno už také zamračené, dosť chladno 15st,  cesta na Džingischán sochu, obrovská, výťahom hore, dolu suveníry, reštika, vyzerala luxusne, dali sme si nejaké polievky, ale nič moc. Ale ceny už pomaly ako u nás. Bola to atrakcia, ale také rozpaky, v krajine kde chýbaju základné veci, stavať taký gigant, no neviem či je to najlepší nápad. Ale keď pre nich je Džingi úplná modla, napriek tomu, že bol krutý a surový, dokázal zjednotiť mongolov a dať základ najväčšej ríše v dejinách ľudstva. Oni ho berú viac z tej pozitívnej stránky.


 

Potom už definitívny smer Ulanbátor, kúsok pred ním nákup v supermarkete, tam už úplne všetko ako u nás, dokonca vonku z takého stánku sme zaňuchali aj vôňu grilovaného kuraťa, už taká civilizácia. No samozrejme neodolali sme, po dlhej dobe. Aj autá už lepšie, ale už ako keby to nebolo Mongolsko.

Mali sme v Ulanbátore súradnice nejakého jediného kempu, ale keď sme videli, že je to kúsok od hlučnej cesty v nie moc prívetivom prostredí, tak že nájdeme niečo za Ulanbátorom. No a cesta cez Ulanbátor, no strašné. Nekonečne dlhý, nekonečne upchatý, nekonečný počet áut. A mongoli, inak pohodoví ľudia sa v autách menia na šelmy. Neuhnú, nepustia, tlačia sa, trúbia. Mesto je vklinené medzi kopce do takého údolia, žiadny obchvat, má 1,2 mil ľudí, asi aj toľko áut, išli sme to tak dve hodky. Za mestom ale samá dedina, veľa áut, už aj polia, povedal by som, že už nie to typické Mongolsko. A fleku nikde, nakoniec po viacerých pokusoch taký nepoužívaný kameňolom, núdzovka.

A už cesta smer sever na Rusko, síce dosť zaujímavá, napred hory, dosť obsadené chatami, ako keby nejakými rekreačnými strediskami,  dediny už väčšinou domčeky, nie jurty. A polia, už aj traktory, tu už sa zjavne niečo urodí. Je to tu už trochu nižšie, tak zrejme aj klíma prijateľnejšia.

Cestou oproti dva expedičáky, ako inak Nemci :-), tak pokec, idú približne tak ako my, len naopak, tak pár rád, zase na oplátku poradili cestu na Amarbayasgalant monastyr, dá sa ísť takým okruhom, späť na Sant, je to prejazdné. Mám rád takéto stretnutia s rovnako strelenými ľuďmi.


 

Obedňajšia pauza kúsok od cesty v stepi, zrazu brzdy, obrovský kamión zaflekoval a jasné, vybehli z neho traja čumilovia, tak kukuč na celé auto, vnútri tiež, všetko s mongolským nezrozumiteľným komentárom. Ale rýchla reakcia, zbadal auto a už brzdil :-).

Cesta na Erdenet, potom odbočka na Amarbayasgalant Monastyr, taký číslo dve v Mongolsku za Erdene Zuu. Cesta tam ale ozaj otrasná, taká pamiatka, čo pamiatka, pre nich funkčný kostol, kláštor a posvätné miesto a takýto príjazd. Bolo to tak 30 km, najhoršie boli bočné náklony, koľaje vyjazdené vo svahoch, síce som sa snažil tomu vyhýbať, nakoniec som skončil v údolí s blatovými koľajami, z ktorých som nevedel vyjsť. Kolesá šikmo a ja som išiel stále rovno. Bol aj nejaký taký blatový brod, tri priesmyky, no dalo to zabrať. No a množstvo vyjazdených koľají, z ktorých nie je jasné, ktorá je tá pravá.


No ale zvládli sme, za odmenu bol krásny flek neďaleko monastyru, večer návšteva napred mongol na motorečke, klasika, pivo a potom aj slivovica, ale to, čo odrovnalo aj rusov s ním ani nepohlo :-). Tak po hodke odišiel, ale potom prekvapko, prišiel aj s manželkou, doniesol plný sakel syrov, teda nie kúpených, ale doma robených. Teda ono to vlastne nie sú syry, ale nejaká sušená srvátka, je to vhodné na prežitie, ale nie ako kulinárska lahôdka :-), ale museli sme ochutnať, boli zlatí, chceli nám spraviť radosť. Potom také posedenie, pohostenie vínom, to tak často nemajú. Vedel asi 20 slov aj rusky, potom foto, vytlačenie fotky, to nečakali, nejaké podarúnky. Pri lúčení nás objali, ozaj priateľskí a dobrí ľudia. Len tie jazyky keby aspoň trochu vedeli ....no ja viem, v gere sa moc pohodlne jazyky neučia a kvôli jednému stretnutiu s cudzincom za život sa mu to učiť vlastne ani neoplatí :-)


 

Ráno krásne, kláštor super, ozaj mýtické miesto, akurát mali omšu alebo ako to nazvať, pôsobivé, nádherná atmoška. Na takom odľahlom mieste s takou zlou cestou a dosť ľudí, všetko mongoli, ale pripadalo mi, že to nie sú turisti, ale prišli kvôli motlitbám a tomuto posvätnému miestu. My sme boli jediní cudzinci. A až sa hanbím priznať, že sme tu videli aj normálne autá, nie 4x4, to ale ja nechápem. Videli sme po ceste aj odtrhnuté nárazníky, cestou späť sa nejaké trápilo v bahnitom brode, druhé sa ho snažilo ťahať, ale nejako prešli. Ale zase mohli vyberať cestu aj s väčšími bočnými náklonmi, predsa len je to nízke a len tak ľahko sa to neprevráti.


 

Cesta späť spoločná cez prvý pas, potom ale na Sant, cestu, ktorú nám poradili Nemci. No a keďže som vedel, že ju prešli, išlo sa ľahšie. Vždy som mal obavy, že niekde neprejdem a budem sa musieť vrátiť, ale tuto som mal predjazdcov, tak tento pocit bol potlačený :-). Ale v jednom mieste, kde bola úzka, šikmá pista nad stržou, aj napriek tomu, že som videl ich stopy a vedel som, že to prejdem, som to radšej obišiel. Škoda, že som to miesto neodfotil. Táto varianta na Sent bola dlhšia o 30 km, ale krásna krajina, videli sme zase niečo nové, prekrásne údolie rieky, nádherné kopce, potom ešte cez priesmyk, aj cesta bola trochu lepšia.

No a potom už späť na hlavnú cestu, smer hranica s Ruskom, pekná krajina, lesy, rozkvitnuté lúky, ale aj polia, už pod 1000 mnm, teplejšie. Nocľah na celkom peknom mieste, na širokej lúke s miliónom cvrčkov a pekným výhľadom do doliny. Posledná noc v Mongolsku.


 

Potom ráno už len posledný nákup, padli posledné tugríky, no na čo iné ako vodka :-) no a hranica, taká klasika, na mongolskej strane celkom v pohode, prekročenie hranice, no a tretí krát v Rusku, ruská colnica už patrí do ďalšieho pokecu.

fotogaléria s popisom

 

ivano 29. August 2016 4119 přečtení 2 komentáře 0 hodnocení Tisk

2 komentáře

Zanechat komentář

Přihlaste se, abyste mohli zveřejnit komentář.
  • vlk-cz
    vlk-cz
    Již jsem komplet přečetl na Tvém webu a super, nádherné, skvělé, lze jen v dobrém závidět Smile
    - 30.08.2016 19:30
    • vcat
      vcat
      super,hezky se to čte:c
      - 04.09.2016 14:58

      Hodnocení je k dispozici pouze členům.

      Prosím Přihlásit se nebo Registrace volit.
      Skvělý! (0)0 %
      Velmi dobrý (0)0 %
      Dobrý (0)0 %
      Průměrný (0)0 %
      Špatný (0)0 %

      Copyright © 2023

      Powered by PHPFusion. Copyright © 2024 PHP Fusion Inc.
      Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.

      Theme by PHP Fusion Inc
      43,037,837 unikátních návštěv | Vygenerované za: 0.14858 sekund | Průměrně za: 0.14858 (0) sekund | Dotazy: 45 | Použitá paměť: 1.67MB/2MB