Warning: str_repeat(): Second argument has to be greater than or equal to 0 in /srv/www/caravan24.cz/www/maincore.php on line 169 Články: Mongolsko 2016 3.časť - Caravan24.cz
Výkup karavanu! Vykoupíme Váš obytný vůz, nebo karavan za hotové,volejte 606118358 www.vykupkaravanu.cz
Partneři webu:
hykro.cz odak.cz
https://www.cwn.cz/
Prohledávání webu:
Články

Mongolsko 2016 3.časť

Prvé svište, orly sa stávajú samozrejmosťou. Nakoniec flek, tak len odbočka z cesty, nikde nič, ani strom, možnosť sa schovať a už sme toho mali dosť. A okolo cesty bažiny, premočené, vietor, dážď a 9 st. No nezačína to dobre, ale zlý začiatok, dobrý koniec. Tak prvá noc v Mongolsku.



Originál článku je na www.ivano.sk  

 

fotogaléria s popisom

Každá krajina, aj Mongolsko začína colnicou, tam si človek tak trochu spraví názor. Tuto napred dezinfekcia, za 100 rub. Úplne absurdné, ideme z Ruska, ktoré je predsa len iný level v hygiene a nakoniec aj vo všetkom inom. To bol len začiatok, potom neuveriteľný chaos, strašne veľa colníkov, ktorí len tak zmätene pobehovali, aspoň sa mi to tak zdalo. Dostali sme nejaký papierik a na ten sme museli nazbierať 4 štemple. Ale už nikto nepovedal od koho a kedy, tak sme tam len tak pobehovali. Jeden štempel bol v takom unimáči, colník sedel v suchu a na mňa pršalo, silný vietor, teplota tak 10 st, potom sa nás ujal taký colník, má nejakú rodinu, čo študovala v Košiciach, vysvitlo, že je to pani z Ulanbátoru, pracuje pre českú cestovku, a my ju poznáme. No nie je to neuveriteľne malý svet? Colnú kontrolu som sa domáhal v jednej kancelárii, kde ich sedelo asi 5, všetci za počítačmi a ani sa netajili, že pozerajú komerčné stránky a majú úplne v paži nejaké prehliadky. Pracoval, behal a všetko riešil len jediný colník, ktorý skutočne vyzeral ako uštvaná zver, všetci ho ťahali, robil prehliadky, dával štemple, bez ktorého sa človek ďalej nepohol. Ale nakoniec sme upútali aj jeho pozornosť, potom ešte jeden colník, náš patrón ukázal, že to je on a dal nám posledný štvrtý a úspešne sme vypadli. Tak vivat Mongolsko.

Pršalo, silný vietor, zima, blato, voda a diery na ceste, no privítanie plné optimizmu. Sme vo výške 2500 mnm.


A zrazu nám skočila do cesty nejaká uniforma, že strachovka a že na moje auto 100 eur. Že 100 eur nedám, tak nakoniec dohoda 70. Dali mi nejaký papier, kde rukou čosi vypísali, bola tam značka auta, ale to bolo všetko. Či to boli podvodníci, alebo by to platilo v prípade nehody som nezistil. Našťastie som to nepotreboval.


 

V prvej dedine Tsaagannuur sme odbočili na Ulaangom, dobehol nás maník na motorke,  a že cesta na Ulaangom je zaliata, dve talianske autá sa vrátili, treba ísť na Olgii, že nech ideme k nemu na čaj a prespíme. Oblbuje, alebo je to pravda? Vzhľadom na lejak aký bol teraz by som mu aj veril. Na čaj k nemu sme nešli, ale zvrtli sme to  na Olgii, tam sa uvidí. Na ceste blatová roleta, hlavne že nás dezinfikovali. Prvé svište, orly sa stávajú samozrejmosťou. Nakoniec flek, tak len odbočka z cesty, nikde nič, ani strom, možnosť sa schovať a už sme toho mali dosť. A okolo cesty bažiny, premočené, vietor, dážď a 9 st. No nezačína to dobre, ale zlý začiatok, dobrý koniec. Tak prvá noc v Mongolsku.

 

A prvé ráno v Mongolsku, síce chladno, tak 11st, sme ale stále vo výške cca 2500 mnm, ale už trochu modrá obloha, do Olgii zjazd 700 výškových metrov. Úloha dňa bolo zistiť cestu na sever, náhodou sme zbadali takú cestovku, že teda sa popýtam, mali tam aj miestneho šoféra, tak nám vysvetlil cestu na Achit Nuur /jazero/ a na Chargas Nuur. Jediný problém by podľa nich mohla byť jedna rieka, ak by bol vysoký stav vody. Teraz ale vraj je ok. Potvrdili, že do Ulangoomu sa nedá. Sranda, za info si vypýtali cca 2 usd. Olgii je jedno  z veľkých mongolských miest, žilo to tam, bol aj bankomat, vybral som milión /ozaj/ tugrikov. V obchode sa dalo platiť kartou, dobre zásobený, mali tam všetko. Stretli sme partiu rusov, práve sa vracali z Achit Nuur, ale boli na opačnej strane. Žijú v Altaji a prišli na víkend, no ale z neho čakať 12 hod na colnici, no neviem. Teplo cca 20st, slnko, príjemne, predsa len je to nižšie ako priesmyk na hraniciach.

Tak vyrážame, už na dlhé stovky km len vyjazdené pisty, v tom lepšom prípade šotolina.


 

Stále krásne výhľady ma Mongolský Altaj, potom aj okolo riečky, prvé ovo, ktoré sme poctivo trikrát obehli a priložili kamene. Nie sme poverčiví, ale zase, nemôžeme uraziť mongolských bohov. A aj keď nie sme poverčiví, tak ozaj nás ochraňovali, viackrát nám prišla pomoc miestnych úplne v pravý čas a na pravom mieste.


 

Prvé stretnutie s viacprúdovými vyjazdenými koľajami, kde neviete, či tá krajná sa vráti, alebo ide bohvie kam, inde ako chceme ísť my. Nakoniec Achit Nuur, hurá k jazeru, keď sme ale vyšli z auta, okamžitý útok milióna komárov, tak že poďme vyššie, aspoň budú krajšie výhľady, zbabelo sme zdupkali. Nedalo sa ani nám, už otrlých z ruskej tajgy. Ale hore už pohoda, nádherné miesto, výhľady, ticho, orly, večer ohník. Zaslúžené. Prvá návšteva mongolského pastiera, prišiel, počumel, vypil darované pivo a odišiel.


 

Výhľad z nášho hotela.

Nádherné ráno, raňajky s výhľadom, potom už zase ďalej, pri jazere odbočenie k obytnému LR, dvaja Francúzi už 2,5 roka na cestách. Sila. Išli z Vladivostoku.

Potom už húpanie na pistách, niekedy krokom, niekedy aj 40tkou. Krajina nádherná. Prvý väčší brod, dal som čižmy a išiel som na prieskum, keď zrazu vedľa mňa nejaký zvýšený van, miestni šoféri s partiou turistov, Juhokórejcov. Tak som zrušil prieskum, ak prešli oni, tak musím aj ja :-). Juhokórejci zlatí, všetko fotili, vyprávali, pýtali sa, prekrikovali, liezli do auta, všetko chceli vidieť, ako kobylky :-). Niektorí si vyliezli aj za volant. Idú z Ulanbátora do mongolského Altaja, tam nejaké túry.


 

Po brode prvé problémy s orientáciou, garmin ukazoval inú cestu, ale vyjazdenejšie koľaje viedli okľukou. Zrejme si tu hocikedy vyjazdia nové koľaje a nenahlásia to do openstreet maps :-). To sa nám stávalo dosť často. Tak to už sa len  spoliehať na šiesty zmysel a šťastie, či sa to zakrúti tam, kam chceme. Zakrútilo sa. Pred dedinkou Omnogov zašitie sa len tak za kopec, že nech nás neobjavia, ale nepodarilo sa. Za chvíľu motorečka, pastier, stál, čumel, čosi občas prehodil po mongolsky, pozval som ho sadnúť, ponúkol pivom, pomocou slovníka mg-angl sme aj pokecali :-). Žije v jurte, aj v zime, má 5 detí. Ako sa dá prežiť v jurte -30st zima, som nepochopil. A to tak prežíva väčšina pastierov. A to prosím kúria len trusom, ktorý cez leto zozbierajú a usušia. Možno jurtu vykúria na 5st. Neuveriteľne tvrdé podmienky. Spravil som mu fotku, hneď aj vytlačil, bol z toho úplne hotový. No a tak za hodku sa zdvihol, rozlúčil sa a odišiel. Takéto návštevy boli pravidlom, najhoršie ale bolo, že sa s nimi nedá porozprávať, myslel som, že viac ich bude vedieť po rusky, ale nie. Skoro nikto.


 

Ráno o 5tej partia 500 kôz a ovcí okolo nás, neskôr partia mongolov v aute, prezeranie, pokyvkávanie, mrmlanie tou ich rečou, je to trochu otrava, navyše sa s nimi nijako nedohovoríš. Ale po chvíli odišli.

Potom mestečko Omnogov, mal som pocit, že všetci, kto mohol, prišiel obzerať, zbehla sa ozaj celá dedina. Syndróm lietajúceho taniera fungoval dokonale. Proste to auto a s tou štvorkolkou je pre nich niečo úplne z inej dimenzie. Ale ľudia milí, príjemní, len sa s nimi nedá dohovoriť.


Cesta ďalej klasika, od krokom do 40, aj popršalo, našťastie nebolo blato, ale viac také kamenisté. Zase zmena, garmin ukazoval iné ako bola skutočnosť, ale zase sa to správne zakrútilo, a potom šok, pred Naranbulakom že asfaltka. Dokonca pekná pumpa a asfaltka pokračovala až k jazeru Chargas Nuur, tam dosť jurt, čo by teda nevadilo, ale v ich dosahu sú prakticky isté návštevy čumilov. Našiel som také súradnice od Nemcov, že pláž, tak odbočka, asi 10 km voľnou stepou a skutočne, to čo sme videli, vyrážalo dych. Nekonečná pláž ako v karibiku, ale bez ľudí, k tomu nekonečné jazero, šplechot vĺn, úplne bez nikoho, aj bez komárov a ovadov. K tomu pekné počasie, aj kúpanie, úplne nádhera.


 

Neskôr sme v diaľke čosi zbadali, potom ďalekohľadom zistili, že to bol 3nápravový Ural-autobus s asi 10mi turistami, ktorí si postavili stany a Ural slúžil ako základňa. Takto sa tu cestuje. Večer nádherný západ slnka a úplne bez jediného svetielka.

Večer sme rozhodli, že ostaneme ešte jeden deň, spravíme výlet na quade, pozrieme aj susedné jazero a okolie, ale ráno des, dážď, vietor, tak sme išli ďalej. Škoda, bolo tam nádherne.


Cesta ďalej na Songino, ešte kúsok asfalt a potom zrazu hups a toto:


 

Bez upozornenia, len tak. Veď čo, šofér má byť v strehu :-). No a zázrak zvaný asfalt skončil, začína zase niekoľko sto km "bezdarožia" ako vravia rusi. No a rozhodnutie, ktorú stranu tej nedokončenej cesty si vybrať. Ale vlastne to bolo jedno, človek mal vždy pocit, že vybral tú horšiu. Tieto úseky boli mimoriadne zlé, prevažovalo to, že krokom. Ono niekde v stepi sa to fakt dalo rozpeckovať aj na 40, ale tu len zriedka. Navyše dážď, blato, okolie v mrakoch, zima. Keď ma to prestalo baviť, a to bolo pomerne skoro, tak že odbočíme a pre tento deň to zapichneme, vliezli sme k takým kopcom, a po pár km krásne skalné útvary, za chvíľu sa vyčasilo, dokonca sme dali dolu quada a pobehali okolie. Nakoniec krásny večer.


 

To počasie je tu ozaj divné, pohodička, tak 20st, zrazu čierňava, ochladenie o 10st, dážď, vietor. To môže trvať 10min, hodinu, alebo aj tri dni. Nikto nikdy nevie. Našťastie nám to tri dni nikdy netrvalo, ale hodiny, to áno.


Noc samozrejme v pohode, už druhé nocovanie bez návštevy, boli sme dobre zašití. Potom ďalej smer Songino, cesta striedavá, ale viac horšia, Songino diera, kolonka /rúra, z ktorej tečie voda/ zavretá. V každej dedine bola kolonka, kde sa predávala voda. Niekto to mal na starosti, napúšťal vodu a inkasoval, a veľakrát bola otvorená len pár hodín denne.

Nie je kam vyhodiť smeti, smetisko nie je, žiadne kontajnery, nakoniec kto a kam by to odvážal. Tak sa nám hromadí v aute, ešteže je také veľké :-)

Za Songinom asi najhoršia cesta, aj blatové úseky, piesok, bočné náklony, tie brnkali na nervy hádam najviac, v tej vysokej kabíne sa to zdá vždy horšie, ako je to v skutočnosti. Priesmyky aj nad 2000 mnm, ale zase pod 1500mnm sme neklesli. Toto celé Mongolsko je vysunuté hore, až úplne na severe to ide nižšie.


 

Nocovanie kúsok pred Telmen Nuur, večer zase poriadny lejak. Aspoňže cez deň bolo pekne.

Ráno modrá obloha, hádam to vydrží. V Numrugu som zastavil pri prvej čajne - ťažko nájsť na to slovenský výraz, ale je to domácnosť, do ktorej keď vojdete, voľačo vám dajú za malý peniaz najesť a napiť. Najesť to, čo zrovna varia. Boli sme vnútri, nejaké čosi sa varilo v hrnci, podľa smradu to pochádzalo z barana, jednoznačne pre naše žalúdky nepriechodné. Spýtal som sa, či nepredá 100l vody, že áno, doniesol kanistre a veľmi ho prekvapilo, že som to vycucol čerpadlom. Na záver jednoznačným gestom naznačil, či nemám niečo vypiť, tak som mu napred dal pivo, to vyzunkol za pár sekúnd a keď som nalial z vodky, bol spokojný. Dokonca nám zobral aj smeti v dvoch obrovských sakloch. Čo s nimi spraví, netuším, teda tuším, ale radšej to nechcem vedieť :-). A ešte je zaujímavé, že takéto čajny boli tuto skoro v každom dome. To chodia tak krížovo jesť? Lebo turistov tam moc nebolo, teda okrem nás žiadny :-).

Pri Telmen Nuur mali byť podľa navigácie pekné miesta na táborenie, ale neboli. Blatové brehy s dobytkom,  navyše dosť júrt a usadiť sa medzi nich znamená okamžité štartovanie motorečiek a príchod všetkých okolitých čumilov. To sme nechceli riskovať, tak ďalej. Teda ono nejde o nejaké riziko, tí ľudia sú bezproblémoví, ani nie sú doterní ako napr. v Maroku, ale je to trochu nepríjemné, prídu, pozerajú, občas čosi povedia v mongolštine. Oni sú veľmi pohostinní a je tam úplne normálne, keď otvoríte dvere do jurty, že sa tam posadíte, čosi vám ponúknu, a tak úplne prirodzene prídu k vám a čakajú to isté. Ponúknuť ich pivom, čajom, bez problémov nakuknú dnu do auta. Je to iná mentalita, ale skutočne ani nič neponúkajú, nepredávajú, nepýtajú a už vôbec nie, že by čosi ukradli. To som ešte nepočul, asi niekde vo väčších mestách možno, ale tu, medzi jurtami nie.

Cesta blatová, aj brody, výmoly, bočné náklony, miestami som mal pocit, že sa prekotím. Ale keď potom človek stretne nákladiak, do výšky 4m naložený ťažkým drevom, tak si uvedomí, aké má auto ešte rezervy. To som vždy pripomínal manželke, keď si schovávala hlavu pod sedadlo :-). Ale zase oni poznajú terén, ja nie. Presne vedia, v akej stope majú ísť, mne sa môže stať, že sa niekde dostanem na horší náklon, tam nejaká jama, alebo blato, no človek musel byť v strehu. A všade neuveriteľný počet dobytkov každého druhu, kravy, jaky, ovce, kozy, kone a všeličo krížené.


 

Zastavili sme na obed, za chvíľu Toyota, mali defekt, že či nemám zdvihák. Tak oni idú po mongolských cestách a bez zdviháku. Ešteže mali rezervu, to by im moja asi nepasovala :-). Oni sa asi úplne spoliehajú na ich bohov, že im pomôžu :-).

Nakoniec Tosoncengel, na ich pomery veľké mesto, bankomat nefungoval ani jeden. Pokec s jedným bikerom španielom, pýtal sa na cestu, čo sme prešli, chcel ísť rovnako, je to ozaj problém, pre neho aj 3dni bez možnosti kúpiť vodu a jedlo, no a keď zavalil, že nemá gps, tak to by bol úplný hazard, Bez gps do mongolska na biku je horšie ako autom bez zdviháku :-). Tak som mu poradil radšej cestu na Uliastai, to je taká hlavnejšia. Už radím dokonca aj v mongolsku :-).

Potom už za mestom začína asfalt,  je to ako balzám, pár km za ním nejaká odbočka a šiesty zmysel nás nanavigoval na nádherný flek pri rieke, zase ohník, gril, pohoda a nádherná príroda.


 

Ráno zase smer východ, k jazeru Tsagaan Nuur a vulkánu. Už bol väčšinou asfalt, tak to už išlo rýchlejšie. Krásna krajina, aj lesy, pas vo výške 2550 mnm so zvyškami snehu. A keď je kopec, asfalt sa stráca, nastupuje rozbitá šotolina, tam kde ten asfalt môže najviac pomôcť, tam chýba. Asi nevedia robiť asfalt do kopca. Hore v priesmyku veľké ovo, také sme už aj poctivo obehli, mongolských bohov si treba uctiť, ako vravím, hoci nie sme poverčiví, pre istotu :-).


 

Na cestách už prekvapivo málo buchaniek /taký UAZ/, už to prevalcovali Toyoty, úplný suverénny prím majú Land Cruisery, Prado, Lexus 4x4, ale aj čínske a juhokórejské autá. Kto si môže dovoliť, tak nejaké SUV, na tie cesty je to logické. Stretávame veľa áut s vlajkami, aj niektoré jurty sú oblepené plagátmi, blížia sa voľby tak strany asi obiehajú a navštevujú roztrúsené jurty. V takejto krajine sú voľby asi nie jednoduchá záležitosť.

V dedine Tarlat, čo je východisko do rezervácie zrazu že most 5t, ale pýtal som sa a mongol len mávol rukou, že mám ísť. Tak som išiel. Cesta k jazeru úplne otrasná, len krokom, tak sme to zabodli 10km od jazera, že to prejdeme zajtra quadom. Za chvíľu k nám dva expedičáky, Nemci, utáborili sa vedľa nás, tak večerný pokec, jeden cestuje v aute sám, teda so psom, to auto sme už videli pred rokmi v Tunise, druhé sú manželia, ktorí všetko predali a cestujú po svete. Na zimu by chceli doputovať niekde do tepla, tuším do Ománu. A že pri jazere je spústa komárov, sedieť sa dá len vnútri.


 

Ráno jazero s komármi vynechávame, ideme späť na vulkán. Auto odstavujeme, hore len peši, stretávame partiu nemeckých motorkárov so sprievodnou dodávkou. Idú už späť, do Ulanbátoru, tam naložia motorky na nejaký nákladiak, ktorý im ich dovezie. Oni idú samozrejme lietadlom. Dosť si ale neviem predstaviť colné procedúry s tými motorkami. Našťastie to nemusím riešiť.

Vulkán super, aj výhľady do doliny. To jazero vzniklo tým, že láva zablokovala rieku, celé údolie je vlastne láva, podobné ako jazero Van v Turecku.


 

Dobratie vody v dedine, z takej centrálnej kolonky, za 100 l sme platili asi 10 centov /200 tugrikov/. Zaujímavé, že tu takto platia za vodu, pre nás to nie je veľa, ale keď chodia takto denne a pri ich príjmoch.

Cesta na Tsetserleg, už viac stád, júrt, pasienkov. Toto centrálne Mg je podstatne živšie. Cestou ešte jeden prekrásny kaňon a ich posvätné miesto, stále je tu voľačo.


 

Aj miesto na spanie sa zháňalo ťažšie, teda ono sa dalo zastať úplne hocikde, ale vždy sa snažíme zašiť pred čumilmi a teda mimo zorného poľa nejakých júrt. Nakoniec sa zadarilo, len tak po lúke tak 2 km, potom také údolie, ešte jedno a super miesto. Bol aj lesík, t.j. voňavé sosnové drevo na oheň a grilované kuratá.


 

Zaujímavé, už jednoznačne prevažujú pastieri na čínskych motorečkách nad tými na koňoch. Aj tu je predsa  len pokrok, teda vlastne neviem, či je to pokrok, naháňať dobytok na čmudiacej motorečke :-), ale pre nich asi áno. Už asi neplatí, že každý mongol vie skôr jazdiť na koni ako chodiť.  A ešte sa zmenilo, že sa sťahujú nie na povozoch, čo ťahajú jaky, ako kedysi, ale na takých malých hyundayoch alebo niečom podobnom. Naložia tam celý majetok a idú na letné pastviny. Takýchto nákladiačikov sme stretávali pomerne hodne, často sme videli aj stavanie júrt /gerov/. Teraz je začiatkok leta  a teda čas na sťahovanie.


 

Pôda na Mg vidieku nepatrí nikomu, alebo teda všetkým. Pastieri sa môžu usadiť teoreticky kde chcú. Ale aj mne laikovi je jasné, že niektoré pastviny sú lepšie, iné horšie. Ako si ich kto vyberá, či to niekto eviduje, alebo je systém kto prv príde, ten prv melie, či sa dohodnú kto kde bude, alebo sa aj pohádajú, to som nezistil. Fakt je, že niekde je prázdnejšie, niekde hlavne pri mestečkách a riečkach sa mi zase zdalo plno. Alebo je tých pastvín toľko, že to stačí všade. Väčšinou boli jurty osamotené, po jednom, niekde však viac pokope, možno rodiny.


Cesta ďalej na Tsetserleg, ďalšie mongolské veľkomesto so 16 tis. obyvateľmi, teda nepočítal som ich  ale mám to z googlu :-), ešte jeden priesmyk, samozrejme do kopca žiadny asfalt, len šotolina, asi majú strach, žeby im ten asfalt stiekol dolu :-).A pred mestom závora a vyberajú poplatok za cesty. To sa nám stalo potom viackrát. Bolo to síce len pár drobných, ale už samotný fakt, že za tie ich cesty treba platiť je pozoruhodný :-).

Všade orly, neskutočne veľa, zjavne sa im tu darí. Ale kde chodí taká masa orlov na zimu, netuším. Videli sme aj supy, obrovské vtáky, ale sú vždy len pri nejakej zdochline, voľne lietať sme ich nevideli, teda keď sme ich vyrušili, uleteli.


 

V Tsetserlegu nákup v smradľavej tržnici, bola aj zelenina, pred mäsiarstvom len tak pohodený rozporcovaný kôň, oni to proste berú ako vec, ako niečo čo je súčasť života, vidia to bežne doma v jurtách, pripravujú z toho jedlo a inak sa to nedá, len to mäso rozkrájať. My to síce nevidíme, ale v mäsokombinátoch sa deje to isté. Ale aj tak to nebol príjemný pohľad. Je tu drsný život.

Stretli sme zase Nemcov na tých dvoch expedičákoch, išli na nejaké teplé pramene, ale to sme vynechali. Je to nejaká japonská investícia s bazénmi a teplé kúpele mám aj doma. Na to sa do Mg nechodí.

Potom múzeum, jedna zo zachovalých budov monastyra, a potom ešte hore na kopci ďalší monastyr. Síce kultúre treba prinášať obete, ale ísť hore do kopca pozrieť na monastyr, keď hrozí búrka,  ktorý bol zavretý, nedalo sa do neho schovať a zmokli sme ako slepice, a navyše zdola bol lepšie vidieť, sa mi zdá ako kultúrny sadizmus. Už si presne nepamätám, kto to z nášho dvojčlenného teamu vymyslel, len viem, že ja som to nebol :-).


 

Ďalej už pred Kharkorinom žiadny flek, blížila sa zase búrka, tak sme to zapichli v jurtovom kempe pred mestom, nechali nás tam,  to už bol taký kemp a reštika pre zhýčkaných západných turistov, dobré vybavenie, tak po dlhej dobe trochu civilizácie, navyše ráno sme chceli ísť quadom na výlet do Orchon Valley. Dali sme si večeru, v reštike veľmi dobrá jahňacina, dokonca aj dobré  talianske víno,  vcelku zase zmena. Trochu civilizácie, nebude to nadlho, ešte nás čaká Gobi. Už je tu fakt cítiť Erdene Zuu ako jedno z hlavných ťahákov pre turistov a navyše už to nie ďaleko od Ulanbátoru. Ale príjemné, tiché aj búrka prešla, pohoda. Večer nás ukecali na vystúpenie mongolskej folkovej skupiny, moc na také nie sme, ale že teda zo slušnosti, keď nás tam nechali, ale neoľutovali sme, skutočne zážitok. Tí ľudia majú stále v sebe kus zivočíšnosti, na nič sa nehrajú. Navyše súčasťou skupiny boli aj pekné mongolky. Pekné ženy vidno v hojnom počte aj v mestečkách, pekne oblečené, upravené,  tá krása v tom prostredí o to viac  vynikne.


 

ivano 29. August 2016 3008 přečtení 0 komentářů 0 hodnocení Tisk

0 komentářů

Zanechat komentář

Přihlaste se, abyste mohli zveřejnit komentář.
  • Žádné komentáře nebyly zveřejněny.


Hodnocení je k dispozici pouze členům.

Prosím Přihlásit se nebo Registrace volit.
Skvělý! (0)0 %
Velmi dobrý (0)0 %
Dobrý (0)0 %
Průměrný (0)0 %
Špatný (0)0 %

Copyright © 2023

Powered by PHPFusion. Copyright © 2024 PHP Fusion Inc.
Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.

Theme by PHP Fusion Inc
43,022,808 unikátních návštěv | Vygenerované za: 0.22762 sekund | Průměrně za: 0.22762 (0) sekund | Dotazy: 39 | Použitá paměť: 1.56MB/2MB