Warning: str_repeat(): Second argument has to be greater than or equal to 0 in /srv/www/caravan24.cz/www/maincore.php on line 169 Články: Norsko 2014 II.časť - Caravan24.cz
Výkup karavanu! Vykoupíme Váš obytný vůz, nebo karavan za hotové,volejte 606118358 www.vykupkaravanu.cz
Partneři webu:
hykro.cz odak.cz
https://www.cwn.cz/
Prohledávání webu:
Články

Norsko 2014 II.časť

Mestečko Tanabru skoro ako vymreté, stretli sme len jednu Vietnamku s kočíkom, a ešte pár ľudí v obchode.



Ráno klasických pár foto, pozretie múzea a komercie, keď to porovnávam s Ruskom na Rybatschim, veru iný svet

Ráno klasických pár foto, pozretie múzea a komercie, keď to porovnávam s Ruskom na Rybatschim, veru iný svet. Tam len jeden maják, cesta len vyjazdené koľaje od Kamazu s metrovými kolesami, zjazdná len keď veľa neprší, polorozpadnuté drevené mostíky a tu tunel, mosty, cesty, kultúrne stredisko s múzeom, ozaj úplne inde. Z hľadiska adrenalínu,  nedotknutej prírody je lepšie to Rusko, ale zase toto je krajšie a ozaj klobúk dolu pred tým, ako to dokázali Nóri vybudovať.

Cestou sme stretávali veľa motorkárov, už to vzbudzuje určitý obdiv, predsa len s obmedzenou batožinou, v chlade, daždi, no je to taká trochu očista, ale videli sme taktiež aj veľa cyklistov. No a to je už ozaj výkon. Na jednej strane rešpekt, dokázať to nie je sranda, ale na druhej strane to dosť nechápem. Ako precítiť a mať potešenie z cestovania v daždi, zime, vetri, všetko mokré, je to len výkon v sebazaprení, nemôže to byť radostné poznávanie. No a navyše na úzkych asfaltkách, kde len zavadzajú a dýchajú výfuky áut, no síce nechápem, ale zaslúžia si úctu. Ja mám bike strašne rád, jazdím veľa, ale po lese, kde nie sú autá a mám to ako športové náčinie, nie ako dopravný prostriedok. Ale každý sme iní a tak to má byť.

Cesta z Nordkappu dosť zlé, strašne silný vetrisko, dážď kombinovaný s ľadovcom a snehom, neskôr sa ale aj vyčasilo, resp. sa to striedalo. Išli sme smerom na východ, chceli sme pozrieť ešte úplne najvýchodnejšiu časť, mestečko Vardo a Hamninberg. Odbočili sme na vedľajšiu cestu č. 98, zatiaľ najhoršia akou sme išli. Konečne som sa cítil ako na expedícii :-), užili sme si húpania a dokonca aj pár km šotoliny na úseku, kde cestu opravovali. Ale klasicky krásna, striedanie fjordov, jazier, náhorných plošín, prakticky bez áut. V údolí rieky Tana aj domčeky, políčka, vyzeralo to ako niekde v našom pásme, vôbec by človek nepovedal, že je tak vysoko na severe. Flek nebol problém, odbočenie z cesty do tundry a krásne miestečko pri jazere, ako bonus dúha, sledovanie divých sobov a prechádzka pri jazere.

Mestečko Tanabru skoro ako vymreté, stretli sme len jednu Vietnamku s kočíkom, a ešte pár ľudí v obchode. Vôbec všetky dedinky a mestečká sú také bez pohybu, u nás vidíte ľudí niekam ísť, niečo robiť okolo domu, debatovať, jazdiť na bicykli a tuto tí miestni akokeby ani nevychádzali z domu. Možno je to aj tým, že nemajú dôvod vychádzať z domu, keď na dedinkách nie sú krčmy :-). Videli sme prvý krát obchod s alkoholom, bol zavretý, mal také zaujímavé otváracie hodiny, od 10-16 hod, v sobotu len do 12tej. To aby si ľudia museli na kúpenie alkoholu zobrať dovolenku :-). Cenovky som nevidel, ale musia byť príšerné, keď malé pivo v obchode stálo 5 EUR, čo asi stojí fľaša vína?

Potom trochu kultúry, mýtické dávne sídlo Samov /neviem prečo ich volajú sámovia, keď sú to Laponci/ a ich múzeum. Ten ich domček bol ale útulný, trošku som im závidel jeho jednoduchosť, žiadne neustále opravy ako u nás, raz nejaký ventil na kúrení, potom garážová brána, popukané kachličky na terase, stále niečo opravujeme a je to bez konca. Ale zase aj tak by som nemenil :-).

Ďalej cesta po východnom pobreží smerom na Vardo, krásne plážičky, duny, pobrežie, potom už cesta z Vardo na koniec sveta Hamninberg, super miesta, povedal by som, že jedny z najkrajších v Nórsku. A žiadni turisti, toto je dosť od ruky a asi aj dosť neznáme. Ale nádherné pobrežie, kombinované so skalami, plážami, dunami.

Flek na noc úplne na konci cesty na pobreží Severného ľadového oceánu, vychutnali sme si príboj a večernú prechádzku na pobreží v silnom vetre. Ale nevadil, už sme na to pripravení.

No a ráno už cesta späť, už sme to uzavreli, ďalej sa nedá, tam už je Rusko a tam som to prešiel pred pár rokmi. Zastávka vo Vardo, prehliadka malej pevnôstky, sympatickej, bola to svojho času najsevernejšia a najvýchodnejšia pevnosť. No a potom už späť smer Tanabru, po E6 na Karasjok, odtiaľ po 92 a 93 už smer juh. Je to vlastne Laponsko, napred nórske, potom kúsok fínske a nakoniec švédske. Príroda nádherná, osídlenie minimálne, zo začiatku na severe podobne ako v Rusku len výhľad na lesy, jazerá, mierne zvlnené, do toho nádherné rieky, občas pár domov. Ale už trochu jednotvárne, predsa len, v tom Nórsku sa to menilo a bolo viac takých úplných highlightov.  Neskôr na juh začali lesy, nekonečné. Problém s flekmi nebol, na mnohých miestach  sa dalo odbočiť do lesa, k jazierku, alebo riečke a nájsť krásny flek.

Neskôr na juh už aj teplejšie, Švédsko prívetetivejšie, večer bol už aj ohník, gril a nádherné výhľady na jazero. S flekmi to bolo lepšie ako v Nórsku, viac vstupov do lesa, viac lesných ciest. No a nekonečný počet jazier a  riečok. Trochu sme to natiahli na západ, do Arjeplogu, mestečko ležiace úplne akokeby na ostrove medzi viacerými obrovskými jazerami, v zime sa premení na testovacie centrum hádam všetkých známych automobiliek, ktorí testujú nové modely na zamrznutých obrovských jazerách v polárnych podmienkach. Pekné miestečká. No a flek-zase ukážkový.

Ráno zase pre zmenu sme to zobrali smerom na východ, pozrieť pobrežie Botnického zálivu, nech vidíme aj zo Švédska čo najviac. Dosť sme ťahali aj po úplne vedľajších, aj šotoliných cestách, príroda pekná, ale dosť jednotvárna. Občas spestrená krásnou riekou s perejami a nespočetným množstvom jazier.Čo ma ale dosť prekvapilo,  bol stav ich lesov. Obrovské plochy vykácané, povedal by som zdevastované, len tak po ťažbe ponechané svojmu osudu aj s koreňmi stromov a haluzinami. No neviem, ťažko posúdiť, ale mal som pocit, že toho ťažia viac, ako im stačí dorastať. Ale hádam vedia čo robia a nedopadnú ako u nás na Slovensku, kde je pomaly viac holých kopcov ako tých zalesnených.

Pobrežie pekné, prechádzka po kamennom pobreží a nocovanie v malej rybárskej dedinke celkom zaujímavé.

Ráno zase odklon od pobrežia, chceli sme ešte do menej frekventovaných ciest, ale realita bola iná. Južné Švédsko sa už veľmi podobá iným európskym, štandartným zaľudneným krajinám s hustou premávkou, množstvom dediniek a mestečiek, nákupných stredísk a aj priemyslu. Ale zase žiadna katastrofa, stále sa dali nájsť pekné miestečká. Tiež ma prekvapila, ale podobne to bolo aj v Nórsku, úroveň domov a v mestečkách aj bytov. No proste nič moc, malé domčeky, veľa z nich ošarpané, zjavne sa pýtajúce aspoň po natretí, prakticky úplne všetky, mimo južného Švédska, také papundeklové, drevené. Spolu s úrovňou vozového parku, kde 20 ročné Volvo vôbec nebolo výnimkou, by som nepovedal, že som v jednej z krajín s najvyššou životnou úrovňou na svete. Zjavné ale je, že sa nepotrebujú so svojim bohatstvom ukazovať. Obrovské haciendy zbohatlíkov, obohnané múrom a s vozovým parkom typu Porsche, Bentley ako u nás som nevidel.

A Švédi sú taký zaujímavý národ, aspoň z toho, čo som zažil. Nóri nie sú až taký srdeční, ako niektoré iné národy, ale s veľa z nich sa dalo porozprávať, boli komunikatívni, ale Švédi vôbec. Veľmi slušní, zdvorilí, ale nejako bez prejavu, citov, také trochu panoptikum. Žiadne emócie, komunikácia, odpovedia, čo sa človek pýta, ale nič viac. Človek nepočul trebárs v obchode hlasnejší hovor, smiech alebo trebárs aj nadávky, nič. Len tak si ticho pochodili, dali čo treba do košíka, šmrncli pri pokladni kartou a hotovo. Možno aj ja by som bol taký bez života, keby mi každý mesiac zobrali z platu na dane 60-70% môjho platu. A navyše by som si od zlosti nemohol dať ani pol deci :-).

Ale anglicky vedia, podobne ako v Nórsku, všetci. Dokonca aj bankomat čo som použil, nemal výber jazykov ako u nás, ale bol len v angličtine. Ako keby druhý štátny jazyk.

Ale skutočne obdivuhodne sa starajú o invalidov na vozíčkoch, neexistovalo parkovisko na ceste, vstup do budovy, obchodu kde by nebolo WC pre invalidov. Dokonca na pláž bol extra drevený chodník pre vozíčky. No a pred obchodmi sme videli  špeciálne prispôsobený mikrobus ako taxík.  Proste vozíčkari sú tu súčasťou života, u nás nevídané.

No ešte trochu kultúry, hrad vo Vadstene, pekné aj s celým mestečkom.

Potom už baltské pobrežie, veľmi pekné duny, pláže, ale všetko prírodná rezervácia bez možnosti trebárs vyliezť s autom na dunu, utáboriť sa a pri ohníku pozorovať more. No ale je to logické, už ich je tu moc a v sezóne to musí byť dosť narvané. Ale takto si to zachovali pekné a neporušené len s malými chatkami, bez veľkých hotelov alebo niečoho podobného. Kupodivu sme zistili, že veľa ľudí v tých malých chatkách aj trvale žije.

Ešte vikingské stonehenge, vlastne len kamene, veľmi vtipne usporiadané v tvare lode, ale ktovie ako to bolo, či to nepremiestnili dodatočne len pre turistov.Ale krásne miesto.

Cestou späť v blízkom rybárskom mestečku konečne niečo, čo mi chýbalo, po Bergene prvý krát také rôzne bufetíky a jednoduché reštiky s pripravenými rybami, ale bohužiaľ sme sa najedli už na parkovisku, tak už nič. Kto to mohol tušiť, a ja nerád kultúru s prázdnym bruchom.

Potom už len most, Dánske preplnené pobrežie, nakoniec flek v Rodvigu pri majáku, tešil som sa na večeru v rybárskej reštike, ale nebola. Tak teda hanebne v rybárskom mestečku, kde kotvila spústa rybárskych lodí a bola veľká rybárska burza, sme zakotvili v thajskej !!! reštike. No neuveriteľné, iná tam nebola. Kam to svet speje. Ale flek pekný.

No a ráno už smer trajekt do Rostoku, krátky, len nejakú hodku a pol, za Rostokom sme chceli pozrieť prírodnú rezerváciu, duny s lesmi, ale potvrdilo sa moje tušenie. Hoci bol všedný deň a pred sezónou, bol to úplný des. Plné áut, nemožnosť nielen nájsť flek, ale ani pomaly parkovať, prepchaté dedinky ľuďmi, cyklistami, reštikami, všelijakými vláčikmi, nakoniec len do kempu, nakoľko stellplatz bol plný obyťákov pol metra vzdialených. Chudáci Nemci, je ich veľa a majú relatívne málo zaujímavých miest, tak sa tam musia tlačiť. Nečudujem sa, že kto z nich môže, ide do zahraničia. V obrovskom kempe nám pridelili číslo, nemecký poriadok musí byť. Ale nie je to tam jednoduché. Majú množstvo kombinácií, akože textiláci v ubytovacej zóne, na pláži, potom natur taktiež ubytovanie a na pláži a celá kombinácia je ešte znásobená oddeleniami pre psov a nie pre psov. A samozrejme každý priestor označený tabuľkami, aby sa to nepoplietlo. Nás dali do psačieho oddelenia a zároveň textilákov, čo bolo dobre, aspoň som sa nemusel v tom večernom chlade vyzliecť :-).

No ale už  tie plné kempy ozaj nemusím. Zo susedného obyťáku z otvoreného okna na mňa niekto vyfukoval dym z cigarety, naproti niekto griloval, čo by nevadilo, ale ten gril bol na liehu a smrad ako v liehovare, občas zaštekal pes, niekto stále kašlal. Už mi to proste vadí stále viac a viac.

A na dunách mali takú zaujímavosť, traktor tam do piesku dovliekol prívesy, a tam kempovali priamo v piesku. Celkom dobrý nápad, keby som vedel, vypýtal by som si flek tam. Traktor na ťahanie by som nepotreboval.

No a potom už len ráno cesta domov, cez nudné Nemecko, potom Česko, ešte jedna noc na parkovisku zámku Konopiště, no a nasledujúci deň okolo obeda doma.

Celkovo veľmi zaujímavá dovolenka, potvrdila sa ozaj povesť prekrásneho Nórska. Ťažko porovnávať, každá krajina je iná, nedá sa povedať, či je krajšie trebárs Nórsko alebo Pamír, či Turecko, ale určite by som Nórsko zaradil medzi to najkrajšie, čo som videl.  Človek musí zaplatiť daň v podobe zimy, chladu, dažďa, vetra, občas aj snehu, ale určite to stojí zato.

fotky s pokecom vo fotogalérii

A záver štatistika:

Celkovo som najazdil  10,973 km

Priemerná rýchlosť  60,2 km/h

Priemerná spotreba   25,9 l/100km

Doba jazdy 167 hod, t.j. priemerne 6 hod denne za volantom

Videli sme: 245 sobov

837 fjordov

1,251 jazier a jazierok

Zapršalo nám 125 krát

A musím skonštatovať, že pri cenách v Nórsku to bola moja najdrahšia dovolenka :-(

 

ivano 11. July 2014 2528 přečtení 3 komentáře 0 hodnocení Tisk

3 komentáře

Zanechat komentář

Přihlaste se, abyste mohli zveřejnit komentář.
  • J
    juroba
    Super dokumentovane. Rozmyslam aj ja, že na budúci rok by sme absolvovali sever. Vďaka za inšpirácie. pekná práca.
    - 14.07.2014 22:51
    • D
      dagbartos
      Pekne, vcera jeli 400km pöd Murmanskem, odbocka na Finsko, jeli jsme asi 150 km, cesta silena, trvalo nam to 5hodin na hranice. Tak jsme vzpominali jak by jsi to profrcel. Mame se skvele, ted bojuji s Finskou klavesnici a komary v Oulance. Zitra jdeme na trek. Ahojda Lubos a Dasa. Omluvam se, ale jinak to tu nenapisu.
      - 15.07.2014 07:27
      • zemanekpetr
        zemanekpetr
        Zkušení cestovatelé,velmi čtivý a výborně proložený fotkami,i kdyź jsem na severu ještě nebyl ale budu , pravdivý bez zbytetečných kudrlinek .Po přečtení se trochu stydím že nepřispěju tak dobrým cestopisem ale budu psát a trochu i kdyź neuměle musím přispět do cestovatelského batohu a tím částečně snížit svůj dluh.Díky
        - 04.08.2014 20:11

        Hodnocení je k dispozici pouze členům.

        Prosím Přihlásit se nebo Registrace volit.
        Skvělý! (0)0 %
        Velmi dobrý (0)0 %
        Dobrý (0)0 %
        Průměrný (0)0 %
        Špatný (0)0 %

        Copyright © 2023

        Powered by PHPFusion. Copyright © 2024 PHP Fusion Inc.
        Released as free software without warranties under GNU Affero GPL v3.

        Theme by PHP Fusion Inc
        43,020,676 unikátních návštěv | Vygenerované za: 0.15712 sekund | Průměrně za: 0.15712 (0) sekund | Dotazy: 48 | Použitá paměť: 1.62MB/2MB